Hamžík: Pri plyne Slovensko odvrátilo všetky hrozby

V energetike, pokiaľ ide o plyn, sa dejú veľké veci. Ako vidíte napätú situáciu?

Situáciu v energetike v európskom rámci vnímame zo slovenského pohľadu. Zaujímajú nás naše záujmy. Pokračovanie toho, čo robíme 40 rokov – teda tranzit ruského plynu do Európy. Myslím, že sa v tom európskom rámci dobre hľadáme a nachádzame. Postoje Ruska sú nám jasné, viac nás zaujímajú postoje európskych partnerov. Hlavne Nemecka. Celá naša iniciatíva smerovala k tomu, aby sme zobudili Európsku komisiu a aby dala jasné stanovisko. Intenzívne sme komunikovali s Nemeckom, dokonca sme hrali vedúcu úlohu v istej etape.

Keď sa začalo hovoriť o plynovode Nord Stream 2, tak proti boli Američania.

To pretrváva.

Prečo?

Ich pozícia je jasná. Situáciu vidia nielen politicky a ekonomicky, ale aj geopoliticky z pohľadu Ukrajiny. Do určitej miery je to aj zdržiavanie procesov, ktoré nemôžu byť v záujme Európskej únie a Ukrajiny.

Ako postupovalo Slovensko?

My sme komunikovali nielen z Nemcami, ale aj Ukrajincami, partnermi z únie, V4, ale aj Američanmi. V istom období sme nielen koordinovali tieto postoje, ale aj vysvetľovali naše pozície. Pretože niektoré neboli celkom zrozumiteľné. Američania nechápali, že tu máme 40-ročnú históriu spolupráce s Gazpromom. A tiež, že je legitímne si pozície v tranzite plynu do Európy zachovať. Vysvetľovali sme aj projekty, ako je Eastring (projekt prepojenia plynovodov na Balkán, pozn. red.).

Alebo záujem Eustreamu (slovenský prepravca plynu, pozn. red.) na vytvorení konzorcia, ktoré by prevádzkovalo ukrajinskú prepravnú plynovú sústavu a modernizovalo ju. To tiež súvisí s pokračovaním tranzitu plynu cez Ukrajinu. Zhodli sme sa, že jednostranná závislosť nie je dobrá, no tiež sme museli vysvetľovať, prečo sme vlastne jednostranne závislí. Dnes je už situácia iná, lebo už môžeme plyn kupovať aj na spotových trhoch. A môžeme ho kúpiť napríklad od Nórov, aj keď prečo by sme ho kupovali, keď ho máme lacnejší z Ruska. Ide tak o čisto ekonomické hľadiská a politika v tom nemá čo hľadať.

Ako vnímate výrok nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, že Nord Stream 2 nebude, ak nebude zaručený tranzit cez Ukrajinu. Predtým sa totiž Gazprom vyjadril, že cez Ukrajinu pôjde len 10 až 15 miliárd kubických metrov ročne.

To je nedostatočná úroveň. Tranzitnú sústavu ako majú Ukrajinci a aj my treba udržiavať, aby mohla efektívne pracovať, a na to treba kumulovať zisky. Minimálne cez ňu treba prepraviť plyn v objeme 40 miliárd kubických metrov ročne. To už je udržateľné číslo. Čiže nejakých 10–15 miliárd by znamenalo likvidáciu celej prepravy cez Ukrajinu.

Dá sa to čítať tak, že sa Merkelová postavila za Ukrajinu?

Nemecká kancelárka povedala len to, čo si podľa nás dlhé roky myslela, no z rôznych dôvodov nenastala tá pravá chvíľa, aby to povedala nahlas. Nemci si veľmi dobre uvedomujú, že situácia s Nord Streamom 2 nie je udržateľná. Merkelová priznala, že nejde len o ekonomický, ale aj o politický projekt. Nakoniec aj verejne vyjadrila podporu Ukrajine, keď povedala, že Nord Stream 2 nebude, keď nebude dohoda o Ukrajine. O tom, že ukrajinský tranzit pokračuje. To je plne v súlade s naším záujmom. O toto nám celé tie roky išlo. Teraz je konečne na stole riešenie, ktoré by mohlo vyhovovať všetkým a zabránilo tomu, že by ukrajinská a slovenská prepravná sieť postupne zanikla. Je to aj v záujme EÚ, uvedomuje si to aj Európska komisia. Nemôžeme byť v EÚ závislí na jednom plynovode. Nielen preto, že na Nord Streame sa môže hocičo stať, môžu sa vyskytnúť technické problémy. Sem-tam môže byť odstávka kvôli revíziám. To sme videli napríklad minulý rok, keď čísla prepravy cez nás išli na pár týždňov raketovo hore.

Myslela nemecká kancelárka tou podmienkou objem prepravy 40 miliárd kubíkov plynu ročne cez Ukrajinu?

Určite. Posledné roky sme v aktívnej komunikácii s nemeckým ministerstvom zahraničných vecí a ostatnými partnermi. Už pred dvoma rokmi na spoločnej pracovnej ceste na Ukrajine sme spoločne komunikovali tieto posolstvá a už vtedy bol jasne prezentovaný nemecký a náš záujem zachovať prepravu z Ukrajiny.

Tých 40 miliárd kubických metrov ročne by nám stačilo?

Ak by to bolo 40 či 50 miliárd kubíkov cez Ukrajinu a ďalších 40 cez Lanžhot, tak by sme boli na tom približne tak ako teraz. Takto by si Slovensko zachovalo pozíciu najväčšieho prepravcu ruského plynu do EÚ.

Ukrajine sa skončí zmluva na budúci rok. Prebiehajú už rokovania medzi Gazpromom a Naftogazom o predĺžení zmluvy?

O rokovaniach sa zatiaľ dá ťažko hovoriť. Vyzerá to tak, že dohoda na pokračovaní tranzitu bude zložitá. Bez podpory Európskej komisie a Nemcov je malý predpoklad, že sa to podarí. Gazprom má problémy s rozhodnutím Štokholmskej arbitráže. Je tam veľa otvorených otázok. Každopádne máme záujem, aby k dohode medzi Ukrajinou a Ruskom došlo.

Čo naznačuje dohoda o budúcej spolupráci medzi ruským Gazpromom a slovenským Eustreamom z minulého roka?

Tá dohoda nie je len nejaké memorandum, ide o skutočne záväznú dohodu o tom, že pokiaľ bude Nord Stream 2 postavený, tak plyn pôjde z Nemecka cez Česko k nám a od nás do Rakúska a Talianska. Pokiaľ ide o Nord Stream 2, nepočíta sa, že by to mal byť plyn pre Nemecko, ale skôr pre Taliansko, v objeme 40 až 45 miliárd kubických metrov ročne. A pre prípad, že by bol Nord Stream 2 postavený, máme dohodu o tom, že plyn pôjde cez slovenské územie – z Lanžhotu po rakúsky Baumgarten. Súčasťou tejto dohody je už aj určitý objem plynu cez Ukrajinu, ide o desať miliárd kubíkov ročne, čo je však málo. No je to prvý raz, čo dal Gazprom na papier, že preprava cez Ukrajinu bude pokračovať, i keď v minimálnych objemoch. Nadväzne na túto dohodu bol uskutočnený prieskum trhu, tzv. open season, kde sa prihlásil Gazprom a zabezpečil si celú kapacitu budúceho plynovodu. Túto kapacitu treba dobudovať. Eustream už pracuje na zvýšení kapacity tejto trasy. Postupne by tak mali objemy prepravy plynu v smere Lanžhot – Baumgarten cez naše územie narastať.

Čo to znamená pre Slovensko?

To znamená, že Eustream bude môcť naďalej fungovať, kumulovať zisky a plniť svoju úlohu v tranzite nielen ruského plynu. Zároveň však počítame s tým, že bude pokračovať tranzit plynu do EÚ cez Ukrajinu a cez nás. Ekonomika Eustreamu s týmito dvomi riešeniami by nemala byt ohrozená. To je zaujímavé aj pre štát, keďže je 51-percentným vlastníkom Eustreamu, má príjem z daní a aj 51-percentný podiel na hospodárskom výsledku.

Aký reálny je vôbec Nord Stream 2?

Nemecký regulátor už vydal potrebné rozhodnutia na jeho výstavbu. Dnes je tak pravdepodobnejšie, že Nord Stream 2 bude postavený, ako to, že nebude. Pravdepodobnosť je pomerne vysoká. Čaká sa ešte na rozhodnutie dánskej strany, pretože časť plynovodu by mala prechádzať teritoriálnymi vodami Dánska. Podľa posledných vyjadrení z dánskej strany Dáni tiež podmienia súhlas tým, že bude zachovaný ukrajinský tranzit. To je podmienka, ktorá nám vyhovuje. Pre Slovensko je priorita zachovanie tranzitu cez Ukrajinu, bez ohľadu na všetko ostatné, čo sa stane.

Dá sa to chápať tak, že terajšia situácia je výhodná pre Slovensko?

Dosiahli sme všetko, čo sme chceli, a aj viac, ako sme očakávali. Máme dohody, ktoré riešia akúkoľvek situáciu. Keď sa nepostaví Nord Stream 2, máme ukrajinský tranzit, lebo bez neho by preprava plynu do EÚ nebola možná.

Dá sa hovoriť, že pre ruskú stranu sme zaujímavá krajina?

Stali sme sa omnoho zaujímavejší, keď sme začali jasne vyjadrovať svoje pozície a presadzovať ich.

Nedá sa celá angažovanosť Ruska chápať ako snaha o získanie politického vplyvu?

Úvahy o tom, že Ukrajinu treba odstrániť z tranzitu plynu, boli verejne spomenuté ruskou stranou. To si nikto nevymyslel. Z úst predstaviteľov Gazpromu viackrát odznelo, že Ukrajina je nespoľahlivý partner a treba ju od prepravy plynu odstrihnúť. My sme viackrát opakovali, že Ukrajina je pre nás, pokiaľ ide o prepravu plynu, spoľahlivý partner. To, že sú nezhody medzi Ruskom a Ukrajinou, medzi Gazpromom a Naftogazom neznamená, že sa budeme stavať na jednu alebo druhú stranu. Snažíme sa hodnotiť situáciu objektívne. Budúcnosť európskej energetiky je spojená aj s tým, ako to dopadne s Ukrajinou.

Pre náš denník ste pred dvoma rokmi spomenuli okolité štáty, ktoré nás chcú odstaviť od prepravy plynu. Zmenilo sa to?

Myslím, že otázka moju vtedajšiu odpoveď príliš zjednodušuje, tak to povedané nebolo. V tom čase bol problémom plynovod BACI medzi Českom a Rakúskom. Keby došlo k zväčšeniu jeho kapacity, mohol by nás budúci tranzit plynu z Nord Streamu 2 obísť. To sme vnímali ako možné ohrozenie energetickej bezpečnosti Slovenska. To je dočasne zažehnané. Minulý piatok o riešení prepojenia trhov s plynom rokovali v Bruseli zástupcovia slovenských, českých a rakúskych prepravcov plynu, spolu s predstaviteľmi Európskej komisie. Podľa dostupných informácií bol dosiahnutý kompromis, prijateľný pre všetkých zúčastnených.

Prečo má Nemecko taký záujem o Nord Stream 2?

Ide o staršiu históriu. Sú v tom aj ekonomické hľadiská. Nejde pritom len o Nemcov, projekt má financovať konzorcium piatich firiem, ktoré nie sú len nemecké. Sú tam aj Holanďania, Francúzi a – Rakúšania a ďalší. Projekt mal vždy aj politické pozadie. Vždy sme tlačili na to aj s ostatnými partnermi, aby sa reflektovalo nielen ekonomické či politické pozadie projektu, ale aby sa rešpektovali aj východiská a podstata energetickej politiky EÚ.

Brusel sa zameriava na obnoviteľné zdroje a diverzifikáciu zdrojov. Ako s tým ladí ďalší plynovod smerom do Ruska?

Plyn v politike Bruselu dominoval posledné roky kvôli plynovej kríze spred pár rokov a tiež kvôli konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Tiež kvôli oprávneným záujmom zachovať tranzit cez Ukrajinu. V roku 2008 sme boli plne v rukách situácie, prišlo ku konfliktu a plyn prestal tiecť. Odvtedy sme urobili dohody, postavili sa interkonektory medzi susednými štátmi, máme nové zásobníky plynu. Tiež sa uvoľnila obchodná politika a môžeme plyn nakúpiť z iných zdrojov, ak by sme boli nútení. Situácia je s rokom 2008 neporovna­teľná. Tiež veľmi pomáha spoločná energetická politika EÚ. To je veľká opora pre krajiny, ako je Slovensko. Je to o spoločných štandardoch. Tie síce nie sú vždy ideálne, ale potrebujeme ich, inak by v tom bola anarchia. To je naša záchrana a garancia toho, že sa nemusíme obávať ničoho dramatického.

Takže 2008. sa nezopakuje?

Nepredpokladám.

Neprehlbuje sa dobudovaním Nord Streamu 2 závislosť od jedného dodávateľa?

Ak bude Nord Stream 2 postavený, závislosť od ruského plynu sa zvýši. Ale je to iná závislosť ako v 2008. Teraz už na nás nemôže nikto tlačiť, že my vám dodáme menej plynu alebo nedodáme žiadny. Môžeme ho už kúpiť inde. Okrem toho Slovensko je zaujímavé ako tranzitná krajina pre prepravu plynu, nie ako spotrebiteľ.

Je významným projektom aj reverz plynu zo Slovenska na Ukrajinu?

Reverz je výnimočná vec. Objemy prepráv plynu cez Slovensko reverzným tokom na Ukrajinu predstavujú takmer desať miliárd kubíkov ročne. Ukrajina dnes spotrebuje maximálne 20 miliárd kubických metrov ročne. Čiže je to takmer polovica jej spotreby. V roku 2015 zohral reverzný tok mimoriadnu úlohu a prispel aj k stabilizácii vzťahov, lebo zobral Rusku možnosť tlačiť na Ukrajinu cez dodávky plynu. Ukrajina okrem toho začala pracovať na zvýšení domácej ťažby plynu.

Ak sa Nord Stream 2 postaví, ako to zmení energetickú politiku v únii?

Ťažko povedať, či to bude zásadná zmena. Do Európy prídu väčšie objemy ruského plynu. Dôležité pre EÚ je, aby bolo plynu dostatok, lebo náročnosť naň stále rastie. Z čisto ekonomického hľadiska má každý záujem, aby kúpil čo najlacnejší plyn. To, či sa nový plynovod postaví, však nezáleží od nás, ale hlavne od Nemcov. Dôležité je, aby bol plyn dodávaný za prijateľných a bežných obchodných podmienok a aby nikto nemal nikoho možnosť tlačiť k stene len preto, že je rozhodujúcim dodávateľom akejkoľvek suroviny.

Je v súvislosti s plynovodom Nord Stream 2 rozpor medzi Bruselom a Berlínom?

Skôr tam pokračuje diskusia. Ťažko sa sporiť s Nemcami, to, či bude Nord Stream 2 postavený, závisí len od nich. Európska komisia do určitej miery len lavírovala okolo tohto známeho faktu. Ide o to, či všetko, čo sa robí, je v súlade z energetickou politikou EÚ. Jej štandardy dávajú garanciu určitej istoty, že môžeme pokračovať v tom, čo robíme, bez hrozby rizík v energetickej oblasti. Celý problém okolo Nord Streamu 2 vyprovokoval aj rokovania o novej európskej smernici o plyne. V súčasnosti sa totiž smernica o plyne vzťahuje len na plynovody spájajúce dva členské štáty a netýka sa plynovodov z tretích krajín do EÚ. To má zmeniť nová smernica. Rokovania nie sú jednoduché a týkajú sa aj uplatnenia tretieho energetického balíčka na plynovody, ktoré vedú do EÚ z tretích štátov.

Prečo je potrebná nová smernica?

Chceme mať právne istoty a jednotné pravidlá. Ide o to, aby pravidlá platili pre všetkých. A ak niekto získa európsky trh, musí aj niečo dať – musí sa prispôsobiť pravidlám, ktoré v európskom priestore existujú.

Keďže Nord Stream 2 závisí hlavne od Nemecka, dá sa hovoriť o kríze v únii?

Nemyslím si. Vždy sú silnejší a slabší hráči. A tí slabší sa musia spájať tak, ako sme sa my spojili v našom regióne, pokiaľ išlo o projekt Nord Stream 2. Vyvinuli sme tlak, ku ktorému musela zaujať stanovisko aj Európska komisia. A aj Nemci museli nakoniec jasne povedať, že musí byť zachovaný tranzit cez Ukrajinu. Nemecko je ekonomicky aj politicky taký významný partner, že musíme brať jeho pozície do úvahy. Posledné vyjadrenia Angely Merkelovej sú však plne s našimi záujmami.