„Žalovaný je povinný uviesť dielo do predošlého stavu umiestnením na Pamätník československého armádneho zboru,“ rozhodla vo štvrtok sudkyňa. Na nápravu dostal ústav mesiac. Ten sa plánuje odvolať.
Sudkyňa uznala, že pri presunutí súsošia bez vedomia sochára došlo k porušeniu autorského práva. Do úvahy zároveň vzala aj morálne hľadisko celého prípadu. „Fakt, že veľké exteriérové dielo umiestnil ústav do interiéru, niesol sochár veľmi ťažko. Považoval ho za vrchol tvorby a dielo tak prišlo o svoju umeleckú hodnotu,“ argumentovala advokátka Kulichových dedičov, s čím sa sudkyňa stotožnila.
Advokátka sa tiež oprela o vyjadrenia právnika a odborníka na autorské právo Lea Vojčíka, ktoré poskytol v polovici februára denníku Pravda. Podľa neho sa mal ústav pred zmenou v záujme zachovania dôstojnosti diela pýtať aj na názor Kulichovej rodiny.
Foto: Vojenský historický ústav
Súd odmietol argumenty VHÚ, ktorý tvrdil že súhlas nebol potrebný, keďže štát sa v roku 1964 stal vlastníkom súsošia. Vtedy podľa ústavu zanikla povinnosť žiadať autora o súhlas pri premiestňovaní a nakladaní s dielom. „Vlastník má podľa Občianskeho zákonníka právo vec užívať, požívať či s ňou disponovať,“ argumentoval advokát VHÚ Martin Staroň. Súd však dal nakoniec prednosť autorským právam pred vlastníctvom.
„Momentálne sa napravila chyba, ktorú Vojenský historický ústav urobil, ale nebolo to nič príjemné riešiť situáciu tri a pol roka,“ skonštatovala po pojednávaní dcéra Jána Kulicha Mária Molčanová. Mesačnú lehotu, ktorú dostal ústav, považuje za rozumnú. „Je to dosť času na to, aby dali veci do poriadku,“ dodala Molčanová. Ak sa VHÚ odvolá, je pripravená bojovať ďalej.
Staroň odvolanie potvrdil. „Považujeme tento rozsudok za nezákonný, vecne aj právne nesprávny a po jeho doručení podáme odvolanie na Krajský súd v Bratislave,“ spresnil advokát. Nespokojný je najmä s faktom, že súd podľa neho neprihliadal na to, že právo autora udeliť súhlas s premiestnením veci zaniklo prvým oprávneným prevodom vlastníckeho práva, teda keď sa dielo dostalo do vlastníctva Československého štátu „Súd nezobral na vedmomie ani skutočnosť, že štát ako vlastník má právo s vecou voľne narábať a premiestňovať ju, pričom má len informačnú povinnosť,“ zdôraznil Staroň.
Za umiestnením diela v interiéri veže si podľa advokáta VHÚ stojí. „Pred presunutím si ústav dal vypracovať stanoviská od viacerých inštitúcií napríklad od ministerstva kultúry alebo pamiatkových úradov, a tie konštatovali, že miesto vo veži je správne a nie je dehonestujúce. Dielo má svoju hodnotu aj vo vnútri,“ dodal advokát. Vyhliadková veža je podľa neho na Pamätníku československej armády navštevovanejšia.
Pôvodnú sochu československého vojaka, ktorej autorom bol akademický sochár Jan Adolf Vítek, odhalili na Dukle v roku 1949. V 50. rokoch minulého storočia ju komunistický režim odstránil. Nahradilo ju súsošie od akademického sochára Josefa Malejovského.
Motívom bolo dievča, ktoré odovzdáva kyticu vďaky sovietskemu vojakovi. V 60. rokoch minulého storočia potom sochu vystriedalo súsošie Žalujem od Kulicha. Ten zobrazil sovietskeho vojaka s prilbou v ruke, ktorý utešuje zúfalú ženu opierajúcu sa o neho. Socha bola súčasťou Pamätníka československého armádneho zboru na Dukle od roku 1964. Vojenský historický ústav chcel vrátiť pamätník do pôvodnej podoby, a tak sochu Kulicha v roku 2014 presťahoval do vyhliadkovej veže a na miesto vrátil repliku pôvodnej Vítekovej sochy československého vojaka.