Koalícia má za sebou prvý mesiac fungovania s premiérom Petrom Pellegrinim. Bude jeho štýl vládnutia iný, keďže kabinet stále tvoria rovnaké politické strany?
Myslím si, že pre koalíciu bude dôležité, aby si ujasnila, v akej pozícii bude premiér vo vzťahu k predsedovi strany Smer. Ak povieme, že koalícia je taká istá, ako bola, tak zrejme nebude môcť fungovať rovnako, pretože koaliční partneri boli zvyknutí na to, že Smer bol Robert Fico a dnes majú otáznik, kto je Smer.
Medzitým už z nového Pellegriniho kabinetu odstúpil minister vnútra Tomáš Drucker a potom sa premiér rýchlo dohodol s policajným prezidentom Tiborom Gašparom na jeho odchode z funkcie. Následne sa ozval predseda SNS Andrej Danko a podrobil premiéra kritike, lebo sa o tom dozvedel z tlačoviek. Prečo s tým Danko vyšiel na verejnosť?
Mám pocit, akoby SNS prestávala rozumieť tomu, akú politiku chce Smer dnes robiť. SNS sa dostala do pozície, že krokom Smeru možno prestala rozumieť a mohla sa cítiť ohrozená. Možno vyjadrenia Danka vyplývajú z toho, že SNS chce, aby sa hralo s odkrytými kartami.
Ale dá sa veriť Dankovmu argumentu, že on nechcel posilniť postavenie národniarov a ani mu nejde o pozície v Policajnom zbore?
Každému politikovi musí ísť o posilnenie svojej vlastnej strany, ale nesmie sa to preháňať. Otázka je, či toto vystúpenie predsedu SNS sa dá interpretovať ako prehnaná snaha získať nejaké politické body. Mne sa to nezdá. Pridŕžam sa interpretácie, že ide o kroky Smeru, ktoré nie sú celkom čitateľné ani pre koaličných partnerov a môžu viesť k istej forme znepokojenia.
Šéf SNS svoje výčitky adresoval premiérovi, nehovoril však o svojom partnerovi, predsedovi Smeru Robertovi Ficovi. Ako si to vysvetľujete?
V Smere existuje určitá dvojkoľajnosť. Dnes nie je celkom presne identifikované, kto reprezentuje koaličného partnera. Teda, či to je premiér, alebo predseda strany. Potrvá istý čas, kým si svoje roly zadefinujú, vymedzia si hranice a bude to zrozumiteľné aj pre koaličných partnerov.
Môžu do budúcnosti vznikať spory v koalícii v situácii, že Danko bude pokračovať v stretnutiach s dvomi partnermi v Smere, raz s Pellegrinim ako premiérom a potom s predsedom Smeru Ficom?
Vnímam to viac ako problém Smeru, nie SNS. Smer si musí tieto veci vnútorne vyriešiť. Zatiaľ to podľa mňa neurobil dostatočne.
V rebríčku dôveryhodnosti Pellegrini predstihol Fica. Myslíte si, že Pellegrini sa stane medzi voličmi Smeru do konca volebného obdobia populárnejší ako jeho stranícky šéf?
Dnes je ťažké na to odpovedať. Ak by Robert Fico bol natoľko komunikačne pasívny, ako bol za posledný mesiac, je to možné. Volič Smeru ani nemôže vedieť, čo si Robert Fico o všetkých tých kauzách, kauzičkách, problémoch, vzťahoch, ktoré sa dnes nastoľujú, myslí a ako ich chce riešiť. On totiž veľmi nekomunikuje. Pre Smer je to ťažká situácia z toho pohľadu, že bol zvyknutý na jednoduchú komunikáciu. Kým bol Fico premiérom, zvolal tlačovku a boli tam všetky médiá. Jeho stanoviská sa všade okamžite dostali. Dnes tento kanál odpadol. Minimálne elektronické médiá ho neberú ako najdôležitejšieho hráča a možno majú tendenciu stavať ho do pozície menej viditeľného a tým pádom aj menej čitateľného pre voličov. Smer bude musieť hľadať iné komunikačné kanály. Voliči Smeru nie sú na internete, na sociálnych sieťach, respektíve sú, ale nie v takej miere, aby chýbajúce elektronické médiá nahradili týmito kanálmi.
Keď premiér Fico podával demisiu, povedal prezidentovi Andrejovi Kiskovi, že nikam neodchádza. Ako rozumieť týmto jeho slovám?
Vidím dve možné interpretácie a neviem, ktorú si Robert Fico vybral. Prvá je, že Smer by mal rozvíjať klasické formy práce. To znamená práca regionálnych štruktúr, akcie v priamom kontakte so sympatizantmi a voličmi. Skrátka drobná politická práca, ktorú Smer nemusel doteraz robiť, ale nezostane mu nič iné, ak sa chce udržať na čele politického rebríčka. Druhá interpretácia je, že Robert Fico má predstavu, že bude ovplyvňovať politiku z pozadia. Viem si predstaviť, že obrovský sociálny balíček prinesie nejaké politické body, ale bez komunikácie ani akýkoľvek veľký balíček situáciu nemôže dramaticky zmeniť.
Pôsobenie vlády sa preklopilo do druhej polovice volebného obdobia. Ako sa môžu prípadné konflikty prejaviť na jej stabilite? Bude väčšia snaha ich tlmiť už v zárodku?
Myslím si, že áno. Koniec koncov, ak si zoberieme posledný kvázikonflikt medzi SNS a Smerom, tak tretia koaličná strana Most-Híd sa k tomu nepridala. Skôr mala tendenciu situáciu upokojovať. Z pohľadu prežitia si koaličné strany nemôžu dovoliť veľké konflikty. Ich cieľom musí byť dosiahnutie viditeľných výsledkov vládnutia.
Podľa doterajších prieskumov by už koalícia nemala väčšinu v parlamente. Aký trend môže pokračovať a ktorá vládna strana by sa mohla posilňovať?
Dnešný stav je prechodný v tom zmysle, že koaličné strany zväčša prichádzajú o voličov. Na druhej strane to ani neznamená nejaké výrazné prírastky pre opozíciu. Myslím si, že dnes je to absolútne nečitateľné. Voliči si uvedomujú, že nejde o situáciu, ktorá predznamenáva blížiace sa voľby, respektíve vnímajú to tak, že voľby sú ešte ďaleko. Nechávajú si na neskôr rozhodnutie, komu dajú hlasy. Súčasné prieskumy sú preto len indikatívne a ťažko môžu signalizovať zásadné trendy. Tiež situácia, aká je dnes, povedie ku kryštalizácii nových politických projektov.
Smer sa v prieskumoch oslabuje. Myslíte si, že Pellegrini má na to, aby pritiahol späť voličov?
Smer by sa mal zamerať najmä na udržanie pôvodných voličov, ktorí váhajú. Nemyslím si, že Peter Pellegrini je postava, ktorá by bola zvlášť blízka a zrozumiteľná pre túto skupinu. Sú to ľudia, pre ktorých bol politikom Robert Fico s jeho politickým štýlom. Z tohto pohľadu pokus získať hlasy niekde inde nebude úspešný. Smer sa tak či tak musí vrátiť k snahám o stabilizáciu alebo návrat svojich pôvodných voličov. Tam musí nájsť deľbu fungovania medzi premiérom a predsedom strany.
Opozícia stále volá po predčasných voľbách, zároveň postupne začína narastať popularita nových strán. Čo to môže znamenať pre opozičné parlamentné strany?
Parlamentná opozícia by veľmi privítala, keby voľby boli čo najskôr práve preto, že môže dôjsť k preskupeniu hlasov k novovznikajúcim subjektom. Predčasné voľby však opozícia nemá vo svojich rukách. Jediná cesta k nim je referendum.
Predseda OĽaNO Igor Matovič chce referendum za predčasné voľby. Je šanca, že bude úspešné?
Úspešné v zmysle, že by sa referenda zúčastnila nadpolovičná väčšina všetkých voličov, tak to je nereálne. Úspechom však môžu byť aktivity súvisiace s jeho vyhlásením, so zberom podpisov, s prípadným spájaním referenda o predčasných voľbách s nejakými ďalšími otázkami, čo môže slúžiť na mobilizáciu voličov a na vyhraňovanie sa subjektov, ktoré si túto cestu zvolia. To je aj zrejme snaha Igora Matoviča, ktorý sa usiluje, aby protestné hlasy, ktoré sa objavovali na námestiach, nevychladli.
Ak by prezident Andrej Kiska vyhlásil referendum na rovnaký deň, ako budú na jeseň komunálne voľby, je reálne, že by parlamentné voľby boli predčasne?
Napriek spojeniu volieb a referenda si myslím, že to nie je reálne. V komunálnych voľbách býva účasť okolo 50 percent. Na referendum musia byť osobitné komisie a aj na komunálne voľby. Dá sa predpokladať, že nie každý, kto pôjde hlasovať o komunálnych poslancoch a starostoch, pôjde hlasovať aj v referende. Spoliehať sa teda na to, že účasť v referende bude nad 50 percent a všetci sa ho zúčastnia, je málo pravdepodobné. Samozrejme, z pohľadu organizácie je ten najlepší možný termín spojiť komunálne voľby s referendom.