Hlavná zodpovednosť sa dávala Vladimírovi Frunimu, ktorému zhabali majetok a pred rokom nečakane zomrel. Denník Pravda prináša rozhovor s Patrikom Pachingerom. Do väzenia má nastúpiť 28. apríla. Pôvodne mal ísť do väzenia 13. apríla, od súdu však dostal tridsaťdňový odklad kvôli operácii oka. Pachinger tvrdí, že pred väzením neutečie.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Najvyšší súd vás v kauze nebankových spoločností odsúdil na sedem rokov. Nastúpite 28. apríla do výkonu trestu?
Nemám dôvod utiecť. Ja som vo vyšetrovacej väzbe odsedel päť rokov. To bolo presne 57 mesiacov a dvadsať dní. To znamená, po dvoch tretinách, po 56 mesiacoch zo siedmich rokov, som v podstate mesiac a 20 dní nad rámec toho minima, keď by som už mohol požiadať o predčasné prepustenie, čo som aj urobil.
To znamená, že ani nenastúpite do väzenia?
Neviem si predstaviť ako, lebo súd má na to 60 dní. Ja som dostal odklad 30 dní, takže toto si ja netrúfam vôbec odhadnúť. Žiadosť o predčasné prepustenie som podal, ale ak budem musieť napriek tomu nastúpiť do výkonu, budem sa musieť prispôsobiť.
Ako vás vôbec napadlo vstúpiť do pochybného nebankového biznisu?
Jeden známy ma oslovil s možnosťou pomôcť firme podnikajúcej v oblasti cenných papierov. Tá mala problémy so základným imaním, čo sa pri konci fiškálneho roka nemuselo páčiť dohliadajúcim orgánom, a tak som dostal ponuku vyriešiť túto krízovú situáciu. V minulosti som totiž už vo viacerých podnikoch pomohol pri podobných problémoch. Nakoniec som sa dostal až k zakladateľovi nebankových spoločností BMG a Horizont Vladimírovi Frunimu, ktorý mi počas rokovaní navrhol odkúpenie celého holdingu Horizont vrátene BMG a ďalších spoločností.
Viacero uznávaných ekonómov vrátane vtedajšej ministerky financií označili nebankové spoločnosti za jasnú pyramídovú hru. V nej sa výnosy vyplácajú na základe nových vkladov. Prečo ste v roku 2002 vstúpili do biznisu odsúdeného na krach?
Celý holding mohol bez problémov fungovať aj naďalej, ak by sa do jeho podnikania nemiešali policajti a politici. Áno, boli tam aj stratové firmy, ale aj vysoko ziskové a celkovo mal holding šancu na úspech. Účtovná strata totiž vznikala na základe časovej disproporcie. To znamená, že zrealizované investície mali v tom čase sedemročnú návratnosť, ale samotné záväzky boli splatné už v priebehu štyroch rokov. Keď peniaze premením na čas, ostali sme tri roky v mínuse.
Podľa vás teda v trhovej ekonomike môže fungovať pyramídová hra s ročnými výnosmi od 20 do 50 percent?
V prvom rade nebola to pyramídová hra. V niektorých prípadoch boli vklady klientov síce použité na uhrádzanie záväzkov, ale v rámci holdingu boli zmysluplné investície dosahujúce slušný zisk.
No sám ste povedali, že záväzky ste boli schopní splatiť až za sedem rokov, aj keď mali len štvorročnú splatnosť. Vy si myslíte, že bolo v takej situácií fér ponúkať ľuďom vysoké výnosy?
Ja som nikomu nič neponúkal. Po prebraní holdingu som zakázal prijímať nové vklady a na chvíľu sme zatvorili všetky pobočky. Len na Slovensku sme mali investovaných 5 miliárd korún a otázka je, kam v konkurze zmizli všetky peniaze.
Tvrdíte, že sa investovalo. Ale pobočky ste v roku 2002 zavreli pre nedostatok peňazí na vyplácanie vkladov.
Peniaze sme nemali investované len na Slovensku, ale po celom svete. Je pravda, že v roku 2002 sme nemali dosť peňazí na vyplácanie vkladov, ale na vyriešenie tejto krízovej situácie som mal pripravený plán. Zjednodušene, chýbajúce peniaze som bol pripravený získať na základe predaja budúcej produkcie. Očakávané zisky totiž v priebehu siedmich rokov niekoľkonásobne prevyšovali záväzky. No my sme nemohli čakať spomínaných sedem rokov, a preto som si vopred pripravil predaj budúcich výnosov, ktorý mi polícia zmarila zavretím celého holdingu.
Veď vy osobne ste dali príkaz na zatvorenie pobočiek.
No len na štrnásť dní a potom sa mali opäť otvoriť. Za ten čas bolo treba urobiť majetkový audit nezávislou osobou a na základe neho sme mohli rokovať s bankami o poskytnutí zdrojov. Takto sme chceli získať peniaze na vyplácanie vkladov a zároveň sme potrebovali ľuďom vysvetliť, že už nebudeme prijímať žiadne nové vklady.
V tom čase sa v médiách písalo o možnom vstupe amerického investora. Prečo neprišiel?
Ja som bol investor. Priamo do holdingu som totiž vstúpil prostredníctvom americkej firmy, čo je úplne legálne a nijako sa tým neporušili platné zákony. To potvrdili aj výsluchy priamo v Spojených štátoch amerických. Ich právne akty sú platné a v súlade so zákonom. Myšlienka o fiktívnosti firmy podľa súdu je absurdná.
Aj v dnešnom finančnom svete je najväčšou hrozbou, keď ľudia z dôvodu zavretia pôžičiek začnú vo veľkom vyberať svoje vklady a nakoniec spôsobia krach. Vy ste naozaj verili, že zavretie pobočiek je tou pravou cestou k záchrane nebankovky?
Áno, aj keď som si bol vedomý určitého rizika. Na druhej strane vedenie spoločnosti na základe uzatvorených zmlúv malo právo odmietnuť predčasné výbery. Ako som už spomínal, dvojtýždňové zatvorenie pobočiek sme chceli využiť na vyhotovenie majetkového auditu a prechod na zmenenú prevádzku. Na jeho základe sme mali získať dostatok peňazí na postupné vyplácanie vkladov klientov. Každé podnikanie má určité riziká, ale ja som do toho išiel s tým, že postupne vyplatíme všetky vklady.
Kto má uveriť tomu, že ste predpokladali, že to celé nekrachne?
Samozrejme, žiadne podnikanie nie je bez rizika. Takisto tu bol nejaký krízový manažment, ktorý musel nastať, preto som si niektoré veci pripravoval v predstihu. Dokonca došlo k určitému momentu, keď Fruni, bolo to asi mesiac pred kúpou, mi navrhol jednu vec, aby som mu dal know how a on ma rozprávkovo odmení. Ja som povedal určitú predstavu v percentách z toho, čo zachránime a pod.
Neľutujem, ako som sa rozhodol, nemám sa za čo hanbiť.
Bola to závratná suma. Na to existuje aj znalecký posudok, z ktorého bola dokonca jeho časť aj teraz čítaná na Najvyššom súde, ktorý bol vypracovaný profesorom, bývalým prorektorom Ekonomickej univerzity a vedúcim finančnej katedry, ktorý prednášal aj v zahraničí už v minulom režime. Ide o jednu z najuznávanejších osôb, čo sa týka odborných publikácií a učebníc. V posudku bolo jasne stanovené, že určený postup ako taký bol stanovený správne.
Ako ste teda na tom celom zarobili vy?
Nijako.
Nebola rozprávková odmena od Fruniho?
Nie, pretože ja som sa rozhodol inak. Pre neho to bola veľká suma a tak sme pokračovali.
Koľko vám Fruni ponúkol?
Ja som si vypýtal nejaké percentá, nechcem teraz úplne konkretizovať sumy, ale môžem konkretizovať to, čo bolo v podstate v znaleckom alebo tom odbornom posudku potvrdené. Je otázka názoru, či ten trh by bol taký, alebo onaký. Tam išlo najmä o škodu spôsobenú postupom štátnych orgánov, ktorá bola vypočítaná na 43 miliárd slovenských korún. To je vlastne to, o čo prišiel Horizont pri tomto konaní.
Lenže realita je taká, že poškodených ostalo 170-tisíc ľudí a prišli o miliardy korún. Kam zmizli všetky peniaze?
To by som aj ja rád vedel, na to by mohol odpovedať správca. Náš plán nezlyhal, štát zabral spoločnosť a pripravil ju o 43 miliárd slovenských korún.
No súdy povedali niečo iné a odsúdili vás na sedem rokov väzenia.
Celé konanie bolo od počiatku účelové, čo konštatoval aj Najvyšší súd, žiaľ, nie v poslednom, ale predchádzajúcom rozhodnutí.
Ku dňu konkurzu boli kumulatívne vklady vo výške 62 miliárd korún a zároveň Horizont už vyplatil 53 miliárd korún. V roku 2002 vám teda chýbalo vyše 11 miliárd korún len na vyplatenie vkladov ľudí.
Ja som prebral spoločnosť 4. februára 2002. Na druhý deň nastúpila polícia a hermeticky uzatvorila celý holding. Po tridsiatich štyroch dňoch, ak si dobre pamätám 11. marca, bol ustanovený predbežný správca. Ten podľa zákona má právo veta pri prijímaní rozhodnutí vedenia spoločnosti a vďaka tomu mohol aj zastavil uhrádzanie záväzkov. Predbežný správca má zároveň za úlohu zistiť, či spoločnosť spĺňa, alebo nespĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu. Na základe jeho správy súd 28. mája 2002 vyhlásil konkurz. Konkurz môže byť vyhlásený len v dvoch prípadoch. Po prvé, ak je spoločnosť v predlžení, ktoré nemožno ustáť, alebo po druhé, ak svoje záväzky nespláca viac ako 30 dní. Horizont sa dostal do konkurzu z druhého dôvodu a nikto neskonštatoval, že spoločnosť nedokáže splatiť svoje dlhy.
Polícia zas mala informácie o snahe vyplácať falošné pohľadávky. Samotnú existenciu falošných pohľadávok aj zmlúv potvrdili aj neskoršie rozhodnutia súdov. O vašej snahe vytunelovať nebankovú spoločnosť na súde rozprával aj Fruni, ako aj ďalší zamestnanci Horizontu.
Pozrite sa, podľa súdu falošnosť spočívala v tom, že niektoré zmluvy neboli podpísané alebo vôbec neexistovali. Absurdná formulácia. Takýchto nelogických vecí je na strane súdu viac a ja mám niekedy pocit, že falošný je aj papier, na ktorom je napísané rozhodnutie súdu. Fruni o falšovaní zmlúv vypovedal jediný raz po tom, čo bol v Ilave dlhodobo väznený na samotke pod psychickým nátlakom a za odmenu bol premiestnený do Prešova. Spolu vypovedal asi desaťkrát a nikdy predtým ani potom tieto tvrdenia nezopakoval. Pred súdom poprel tieto slová a vysvetlil situáciu s donútením k výpovedi samotkou. Sporná výpoveď je neplatná už preto, že bola bez účasti advokátov a niektorým odpovediam v spornom výsluchu chýba elementárna logika.
Ale Najvyšší súd vás odsúdil na sedem rokov väzenia.
Ale pri vážnom procesnom i hmotnoprávnom účelovom pochybení. Procesné postavenie poškodeného má Horizont, nie klienti, čo sa stále verejnosti podsúva. Neexistuje osoba konajúca v omyle. Bez tohto znaku podvod neexistuje. To je dôvod na zrušenie rozsudku. Právnickú osobu možno uviesť do omylu len vtedy, ak bola do omylu uvedená fyzická osoba, ktorá je oprávnená tvoriť vôľu právnickej osoby. Štatutárny orgán. Žiadal som o informácie, kto bol uvedený do omylu, ako, kým a kedy.
Faktom naďalej ostáva, že ľuďom neboli ich vklady vyplatené.
To nemôžete spájať. Faktom je a potvrdilo to aj predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu, že Špecializovaný súd sa nevyrovnal s reálnou situáciou deja, že je nesporné, že záväzky sa prestali splácať po tom, čo 5. februára 2002 polícia hermeticky uzavrela celý holding. Práve preto, že záväzky sa nesplácali viac ako 30 dní z obdobia policajnej razie, prišlo k vyhláseniu konkurzu.
Mnohí ľudia prišli v nebankovke o celoživotné úspory a niektorí spáchali aj samovraždu. Ako to vnímate?
To mi je, samozrejme, ľúto. Zodpovednosť treba hľadať inde. Polícia nemala právomoc zavrieť pobočky pre údajné nešpecifikované podozrenie na základe spravodajských informácií. V tomto konaní má byť poškodeným Horizont. Za samotné poškodenie ľudí prostredníctvom spoločnosti BMG Invest bol odsúdený dnes už nebohý Fruni. Nie som presvedčený o relevantnosti tohto odsúdenia.
Ľudia sa však oprávnené pýtajú, kde sú tie peniaze.
Ja s týmito ľuďmi komunikujem. Komunikovali sme od začiatku dodnes.
Celé roky je podozrenie, že peniaze sa odkotúľali k vedeniu. Frunimu bol zhabaný majetok. Čo je s vašim majetkom?
Mám obrovské straty, spoločenskú ujmu a nemožnosť uplatniť sa vo svojom odbore. Ostatne, kedy by bolo možné zarobiť, ak som jeden deň firmu prevzal a druhý deň mi ju polícia zhabala?
Vôbec nepôsobíte ako chudobný.
Ja mám veľké problémy. Mám veľké záväzky.
Aké?
Nebudem hovoriť o súkromných veciach.
Ale ľudia to nevnímajú ako súkromnú vec po tom všetkom.
Ten štandard, ktorý som mal predtým, je dnes možno desať- možno dvadsaťkrát horší, ako bol predtým, než sa toto udialo.
Takže ak teda tvrdíte, že ste od začiatku dôverovali Frunimu, teraz ľutujete?
Nie. Neľutujem, ako som sa rozhodol, nemám sa za čo hanbiť. Sudcovia, obzvlášť prokurátor a policajti v tejto veci áno.
Po krachu nebankových spoločností sa objavilo CD s menami a vkladateľmi. Jeden z oslovených odmietol, že by do nebankovej spoločnosti vložil stámilióny korún. Tiež isté arcibiskupstvo odmietlo, že by vložilo päť milión korún. Nie je dôkaz o tunelovaní?
O takomto záväzku neviem. Nemal som kedy sa oboznámiť s prevádzkou v praxi. Mňa zaujímali celkové čísla a neviem sa vyjadriť k jednotlivým pohľadávkam.
Bola v zmluvách klauzula, že firma nemusela vyplatiť a mohla odložiť vyplácanie výnosov?
Nie, že nemusela, ale proste podľa podmienok na trhu nemusela uhrádzať výnos. Respektíve, mohla ho znížiť.
Neoznačili súdy takéto praktiky za podvodné, keďže tá zmluva nie je vyvážená spotrebiteľsky?
Neviem, ako to bolo v trestnom konaní voči Frunimu a spol. My sme žiadny vklad nevybrali. Aj dnes je pri podielových fondoch bežné, že vám banky sľubujú ročný výnos šesť percent, ale samotný fond môže nakoniec skončiť aj v mínuse. Investovanie totiž vždy nesie určité riziko.
Banky do zmlúv očakávané výnosy nepíšu. Na základe klauzuly o možnom znížení výnosov by dnes zrejme súdy zmluvy označili za neplatné. Pripomína to zmluvy bývalých nebankoviek súčasného prezidenta Andreja Kisku so skrytými poplatkami, ktoré viaceré súdy napokon tiež označili za neplatné.
To urobili súdy dobre. My sme len prebrali uzatvorené zmluvy a s tým sme sa museli vyrovnať. Súhlasím však s tým, že pri vyrovnávaní zbraní pred súdom sa vlastne posilňuje postavenie toho slabšieho, teda spotrebiteľa. Rovnaký problém je aj s bankami, lízingovými spoločnosťami, takže je to porovnateľné čo do zneužívania výhody silnejšieho.
Na akých konkrétnych investíciách mal vlastne Horizont zarábať peniaze po zavretí pobočiek?
Stačilo zveľadiť už existujúce investície a ja som celý krízový plán postavil na troch nosných podnikoch. Konkrétne prvý bol Marshall Bus v Anglicku, ktorý bol správcom bezodplatne vrátený pôvodnému vlastníkovi, druhým fabrika na výrobu nápojov v Chorvátsku správcom predaná výrazne pod cenu a tretím rumunská celoštátna stávková kancelária. Tá bola v tom čase jedinou v Rumunsku a mala celkom slušné výnosy. Najziskovejšou spoločnosťou bol samozrejme Marshall Bus. Z nových investícií prišla v tom čase zaujímavá ponuka z Argentíny, kde sme mali obchodné zastúpenie. Vďaka tomuto obchodu som sa spoznal aj s Jozefom Majským, ktorý bol prezidentom spoločnosti Sipox Holding. V portfóliu tejto organizácie bol aj Liaz a práve vďaka spojeniu s Majským sme naše autobusy mohli dodávať nielen do Argentíny, ale aj Indie a zvýšiť produkciu deľbou práce. Liaz podvozky, Marshall Bus montáž.
Ak by všetky spomínané obchody aj vyšli, boli pochybnosti, že by dokázali generovať také zisky, aby návratnosť bola v rozmedzí dvadsiatich až päťdesiatich percent za rok.
Aj dnes máte vo svete licencované fondy, ktoré dokážu v priebehu jedného roka zhodnotiť majetok ľudí do päťdesiat percent. Na druhej strane my sme počítali s tým, že zastavíme úročenie a vyberanie vkladov. Tu treba otvorene povedať, že reálne bolo v našich silách vyplatiť vklady aj s dvadsať-, maximálne tridsaťpercentným zhodnotením za rok. Ale krátkodobo v priebehu nutných štyroch rokov.
V roku 2014 ste opäť rozbehli nebankový biznis v susednom Česku a klientom ste ponúkali ročné výnosy vo výške dvadsiatich percent. Nie je po krachu Horizontu drzé opäť podnikať v nebankovom biznise?
Nebol to nebankový biznis a investoval som vlastné prostriedky. Niektorí priatelia ma požiadali o sprostredkovanie takej investície, keď videli výsledky. Osoba, ktorej som dôveroval, moju dôveru stratila po tom, čo som získal podozrenie, že by chcela moju situáciu zneužiť vo svoj prospech a ja som nemal dôvod pokračovať ďalej v tomto biznise. Ten istý prokurátor ako v kauze Horizont dával pokyny nižším prokurátorom. To je jeho štvrtý pokus, ak sa nemýlim. Niektoré musel zrušiť na základe znaleckých posudkov, ktoré si sám nechal spracovať.