Striktne ho žiada zaviesť Konfederácia odborových zväzov, jej predstavitelia intenzívne rokujú s rezortmi práce a financií. Stretli sa aj s premiérom Petrom Pellegrinim, no verdikt zatiaľ nepadol. Proti argumentom, že odchod na odpočinok nemožno stále odsúvať, totiž stoja tvrdé čísla. Varujú, že zavedením vekovej brzdy by výrazne utrpeli verejné financie.
„So samotnou filozofiou zastropovania veku odchodu do dôchodku vláda nemá problém. Treba skôr doriešiť nastavenie,“ zhodnotil priebeh rozhovorov šéf OZ KOVO Emil Machyna. Zdôraznil, že limit by sa mal stanoviť na 64 rokov – a poistiť ho žiadajú ústavným zákonom. „Túto vekovú hranicu považujeme za dobrú, vzhľadom na zdravotný stav našich pracujúcich, ktorý je v porovnaní s vyspelou Európou podstatne horší,“ tvrdí.
Podľa Machynu by súčasťou budúcej legislatívy mal byť aj preddôchodok a ďalšie nástroje, ktoré by dovolili robiť starším ľuďom na skrátené úväzky a podobne. „Budeme trpezliví do konca mája. Ak by sme neuspeli, sme pripravení začať zbierať podpisy na vyhlásenie referenda,“ dodal predseda kovákov.
Otázka širšej diskusie
Premiér zastáva názor, že o dôchodkovom strope by sa malo širšie diskutovať. „Verím, že nájdeme aj politickú podporu na to, aby sme odhadli ten správny vek,“ uviedol Pellegrini po stretnutí s odborármi. Podľa neho by k dohode o penzijnom strope malo dôjsť do 30. júna. Tak vznikne dostatočný priestor, aby mohla byť už na septembrovú parlamentnú schôdzu predložená legislatíva a zákon by platil od januára 2019.
Otázku vekového limitu nastolili odborári vlani v októbri, keď zorganizovali v Bratislave protest. Vo februári odovzdali do parlamentu petíciu s vyše 126-tisíc podpismi, ktorou žiadali zakotviť vekové maximum na 64 rokov, ale aj vytvoriť podmienky pre ľudí, ktorí vykonávali rizikové a fyzicky náročné práce, aby mohli do penzie bez krátenia dôchodkovej dávky odísť ešte skôr.
Automatické predlžovanie
Iba vlani sa pritom začal penzijný vek predlžovať nad dovtedajšiu úroveň 62 rokov automaticky, len v závislosti od strednej dĺžky dožitia. Pri súčasnom tempe nárastu by sa tak uvažovaný strop mohol dosiahnuť už do niekoľkých rokov. Na úrovni 64 rokov by patril k najnižším v Európe.
Zastropovanie by malo negatívny vplyv na verejné financie. Pribudli by tisíce dôchodcov, predĺžilo by sa obdobie, v ktorom by poberali penzijné dávky. Na druhej strane, ubudlo by pracovnej sily, čím by sa znížil ekonomický potenciál krajiny. Vybralo by sa menej odvodov, čo by prehĺbilo deficit Sociálnej poisťovne.
Ministerstvo financií sa k tejto téme Pravde nevyjadrilo. „S otázkami sa obráťte na rezort práce,“ napísala hovorkyňa Alexandra Gogová. Šéf sociálneho rezortu Ján Richter (Smer) konkrétne číslo neuvádza. „Ministerstvo práce sa nebráni, ale navrhujú stop 65 rokov,“ naznačil Machyna.
Hrubý populizmus, hovorí ekonóm SAV
Z analýzy, ktorú vypracovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, vyplýva, že limit 65 rokov by sa dotkol ročníkov 1974 a vyšších, teda ľudí mladších ako 44 rokov. Opísané negatívne faktory by mali za následok zníženie dávok vyplácaných z prvého piliera v roku 2050 zhruba o 3,9 a v roku 2066 až o 7,6 percenta. Menej zamestnancov by znamenalo spomalenie ekonomického rastu až o 0,3 percentuálneho bodu ročne, čím by HDP krajiny v roku 2066 klesol v porovnaní s terajším modelom o 6,2 percenta. A verejný dlh, ktorý v súčasnosti predstavuje asi 51 percent HDP, by sa zdvihol o 22,5 percenta HDP. Ak by vláda výpadok chcela vykompenzovať, musela by už teraz bilanciu verejných financií trvalo vylepšiť voči rozpočtovým cieľom o ďalších asi 270 miliónov eur ročne.
„Zavedenie dôchodkového stropu v čase, keď sa ľudský vek významne predlžuje, je hrubý populizmus. Žiaľ, zaplatia ho budúce generácie,“ zhodnotil dôsledky vekovej brzdy ekonóm SAV Vladimír Baláž.