Nomináciu Denisy Sakovej na tento post schválil Smer. Teraz je na rade prezident Andrej Kiska, ktorý ju musí podľa ústavy vymenovať do funkcie, hoci má k nej výhrady. Urobiť by tak mal vo štvrtok. Koaliční partneri Smer v tomto výbere podporili. Saková postúpi na ministerský post z pozície štátnej tajomníčky vnútra, v rôznych funkciách pôsobí v tomto rezorte už desať rokov. Politológ Juraj Marušiak hovorí, že Saková predstavuje mladšiu generáciu politikov Smeru.
„Bola blízkou spolupracovníčkou Roberta Kaliňáka na ministerstve vnútra, čo môže vyvolávať isté podráždenie, ale nevšimol som si, že by boli voči nej nejaké iné výhrady. Samozrejme, politicky to nemusí byť prijaté najlepšie, ale je pravdou, že je to záležitosť Smeru a vládnej koalície,“ povedal politológ. Podľa neho premiér má legitímne právo ju navrhnúť prezidentovi.
Saková má výhodu v tom, že sa nemusí rozhliadať a oboznamovať sa s ministerstvom, ktoré má v agende okrem silovej zložky polície aj hasičov, záchranárov a rozsiahlu agendu verejnej správy. Na ministerstvo vnútra prišla ešte v roku 2007 počas prvej vlády Roberta Fica. Najskôr šéfovala sekcii informatiky. Za druhej Ficovej vlády bola vedúcou služobného úradu rezortu vnútra a po parlamentných voľbách v roku 2016 ju vláda vymenovala za štátnu tajomníčku.
Meno novej ministerky oficiálne padlo týždeň po tom, čo podal demisiu predchádzajúci trojtýždňový minister vnútra Tomáš Drucker. Po vymenovaní Sakovej bude vo vláde celkovo päť žien, čo je tretina všetkých členov kabinetu premiéra Petra Pellegriniho. So Sakovou sa v utorok stretol aj Kiska, ktorý s ňou hovoril o medializovaných IT kauzách v rezorte vnútra. „Vysvetlila som mu, aká je skutočnosť, a pán prezident si vypočul moje stanovisko k tomu,“ uviedla Saková. Dodala, že v rezorte vnútra pracovala desať rokov a má dosť skúseností na to, aby ho viedla.
Prezident Kiska inú možnosť, ako akceptovať návrh Pellegriniho na Sakovú, nemá. „Môj názor je, že prezident musí vyhovieť návrhu premiéra. Vychádzam z predpokladu dodržiavania ústavy,“ povedal Pravde ústavný právnik Eduard Bárány.
Hlava štátu v minulosti mala v zmysle ústavy možnosť návrhu premiéra aj nevyhovieť. Prezident Michal Kováč takto odmietol vymenovať za ministra pre privatizáciu za HZDS Ivana Lexu. Odvtedy sa však zmenil text ústavy. Formulácia, že prezident na návrh predsedu vlády „vymenúva“ člena vlády sa nahradila formuláciou „vymenuje“. Prezident Kiska v utorok pokračoval v kritike vlády. Podľa neho „vládna väčšina stále nepochopila, čo sa na Slovensku po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej skutočne stalo“. „Nepochopila, že sa úplne rozsypala aj tak mizerná dôvera ľudí v záujem a schopnosť nášho štátu zaistiť im ochranu a spravodlivosť. Nechce rozumieť, že prinavrátenie tejto dôvery potrebujeme všetci, bez ohľadu na politické zaradenie. Vláda ani touto nomináciou nedokázala vyslať presvedčivý signál, že so snahou zabojovať o dôveru verejnosti to myslí vážne,“ vyhlásil Kiska na sociálnej sieti.Smer si za návrhom na vymenovanie Sakovej stojí. „Je to profesionálka, ktorá dlhodobo pôsobí v rezorte, čo vytvára dobrý predpoklad na to, že svoju funkciu zvládne,“ komentoval nomináciu Sakovej predseda Smeru Robert Fico na sociálnej sieti.
Koaliční partneri Smeru hovoria, že podľa koaličnej zmluvy ide o funkciu, kde svojho človeka nominuje Smer. „Je to jednoznačne v kompetencii Smeru, pretože mu patrí táto pozícia. Budeme ju hodnotiť na základe konkrétnych krokov. Bolo by najlepšie, keby k nej na základe jej práce pristupovali aj ostatní. Ak sa objavia nejaké negatíva voči pani Sakovej, očakávame, že bude schopná to aj vyvrátiť,“ povedal Pravde predseda Mostu-Híd Béla Bugár.
Podpredseda SNS a šéf parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko pre Pravdu povedal, že nominácia Sakovej je potvrdením slov premiéra Pellegriniho, že na ministerstve potrebuje výkonného ministra, ktorý sa nebude učiť. „Má z ministerstva pomerne dobré skúsenosti. Ak bude zodpovedne vykonávať svoju funkciu, tak by mohla byť úspešná,“ vyjadril sa pre Pravdu Hrnko.
Opozícia rovnako ako Kiska spochybňuje Sakovú. Podľa opozície ide o „pravú ruku“ bývalého ministra vnútra Kaliňáka. „Smer podľa očakávania vybral ministra vnútra len zo svojho vnútorného okruhu, bez akejkoľvek ambície ponúknuť Slovensku človeka, ktorý svojím životným príbehom a postojmi zaujme širšiu verejnosť v kritickej situácii, keď sa dôvera v Policajný zbor prepadá,“ vyhlásila SaS.
Za prvej Ficovej vlády Saková viedla sekciu informatiky na ministerstve vnútra. Do tohto obdobia spadá aj kauza, o ktorej začiatkom marca verejne prehovoril prokurátor špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko. Podľa neho malo dôjsť k údajnej korupcii v roku 2010 pri informatizačných projektoch a úplatky mali vraj skončiť v spoločnosti Forest, kde sú spoločníkmi Kaliňák a bývalý minister Ján Počiatek. Kaliňák vtedy reagoval, že ide o absurdné obvinenie. Všetky tendre boli podľa neho po nástupe vlády Ivety Radičovej skontrolované a pokračovalo sa v nich pod novým vedením ministerstva.
Organizátori verejných zhromaždení Za slušné Slovensko žiadali, aby nový minister nebol nominantom Smeru. Podľa nich by mala post ministra zastávať nezávislá osoba.
Predseda Smeru Fico však takúto požiadavku odmietol. Podľa neho je Slovensko parlamentnou demokraciou, kde rozhodujúcu úlohu zohrávajú výsledky volieb. Z nich vyplynulo, že Smer vyhral voľby, a podľa koaličnej dohody má právo nominovať kandidáta na post ministra vnútra. „Nie je možné si predstaviť, že by sme ústavné pravidlá obišli a že by nám nominovali ministrov a ďalších predstaviteľov štátu ľudia, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť,“ povedal ešte v pondelok Fico s tým, že rešpektuje právo ľudí na názor, na zhromažďovanie a kritiku.
Rezort vnútra od volieb viedol Robert Kaliňák, ktorý niekoľkokrát čelil pokusu opozície odvolať ho z funkcie. Nakoniec ohlásil začiatkom marca demisiu po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Na odchod vyzýval Kaliňáka aj koaličný Most-Híd. Už vtedy sa hovorilo, že by ho mohla nahradiť Saková. Zakrátko však rezignoval aj premiér Fico a s ním automaticky skončila celá vláda.
V novom Pellegriniho kabinete sa napokon stal ministrom vnútra krízový manažér Tomáš Drucker, ktorý predtým riadil rezort zdravotníctva. Drucker vydržal na novom vládnom poste len 26 dní. Minulý týždeň aj on podal demisiu. Odchod šéfa polície žiadal prezident Kiska, opozícia a aj účastníci verejných protestov. Drucker odmietol odvolať Gašpara s tým, že to nie je správne. Nakoniec sa hneď na druhý deň s Gašparom na odchode z funkcie policajného prezidenta dohodol premiér Pellegrini, ktorý dočasne vedie rezort vnútra.