Minulú nedeľu zaznamenali v Kamenici nad Hronom 29,3 stupňa Celzia, čím sa vyrovnal absolútny rekord maximálnej dennej teploty vzduchu platný pre 22. apríl. Normál pre toto obdobie je niekde úplne inde. Vlani sa napríklad v druhej polovici tohto mesiaca vrátila zima.
„Minulý rok mal apríl šesť dní nad dvadsať stupňov a dva letné dni nad 25 stupňov, priemerná maximálna teplota bola v Hurbanove 16,3 stupňa Celzia. Pritom sa dá povedať, že bol minulý rok apríl v medziach normálu,“ uviedol profesor Milan Lapin z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Rast a kvitnutie flóry ovplyvnil tento rok aj chladnejší marec, ktorý tento proces zabrzdil. „Teraz sa to za posledných 20 dní urýchlilo. Jednotlivé rastliny nekvitnú postupne ako po iné roky, vegetácia začala kvitnúť naraz, preto je peľových alergénov vo vzduchu veľa,“ poznamenal Lapin.
Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, pod ktorý spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby na Slovensku, vyrátala, že vo vzduchu teraz cirkuluje peľ brezy, topoľa, hraba, vŕby, jaseňa, javora, duba a bresta. Stúpli tiež denné koncentrácie spór a húb.
Foto: TASR, MARTIN PALKOVIČ
„Teplé počasie a občasné zrážky urýchľujú nástup kvitnutia stromov a krov, čím prispievajú k rozširovaniu druhového spektra peľu a ku kumulácii vysokých koncentrácií peľu,“ doplnila Lafférsová.
Čakárne u alergológov praskajú vo švíkoch. „V ambulanciách máme viacej pacientov, peľu je veľa a alergici sa majú horšie,“ povedal Peter Pružinec, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergológiu. Z pohľadu lekára tento rok nepovažuje za až taký výnimočný. Globálne oteplenie v posledných rokoch posúva začiatok peľovej sezóny. „Zo zimy skočí leto, nie je prechodné obdobie, rastliny sa začnú vypeľovať a pacienti to okamžite cítia. U nich to vôbec nie je postupne podľa pribúdajúcich alergénov, ale začne sa to skokovo,“ poznamenal alergológ, podľa ktorého je podstatné okamžite začať s terapiou.
„Keď sú podmienky pre rastliny optimálne, to znamená, že majú dostatok vlahy, svetla a tepla, a keď príde takáto vlna oteplenia, tak niektoré začnú skôr pučať, vyháňať kvety. Môžeme potom hovoriť o urýchlenej vegetačnej sezóne týchto rastlín,“ zhodnotil situáciu riaditeľ Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Sergej Mochnacký.
Upozornil, že oveľa nebezpečnejšie sú pre prírodu a vegetáciu výkyvy počasia. Po teplom apríli môže prísť studený máj, keď nie sú výnimočné ani prízemné mrazy, ktoré vegetáciu utlmia, dokonca môžu napáchať aj hospodárske škody. „Môže dochádzať k takzvaným ,poruchám‘, potom sa to spätne prejavuje aj na rastlinách,“ skonštatoval Mochnacký.
Okrem vysokej priemernej dennej teploty vzduchu je tento mesiac netypický aj ustáleným počasím a vysokým počtom letných dní (25 stupňov Celzia a viac). Letné dni sa síce podľa meteorológov v jednotlivých rokoch vyskytujú v apríli pomerne pravidelne, v najteplejších oblastiach však len priemerne 2-krát za mesiac.
„V apríli tohto roka máme lokality, kde sme doteraz zaznamenali až sedem letných dní,“ uviedli odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Navyše sa letný deň podľa nich vyskytol napríklad aj na takej stanici, akou je Poprad, pričom v rokoch 1981 až 2010 tu nebol ani jeden.
Doteraz najteplejší apríl bol v roku 2009, keď priemerná maximálna teplota bola 22,9 stupňa Celzia. „Do konca aktuálneho mesiaca nám síce ešte chýba niekoľko dní, no ak sa výraznejšie neochladí, tak apríl 2018 môže byť ešte teplejší, ako sme zaznamenali v roku 2009,“ predpokladá SHMÚ.