„Predsedníčka senátu Najvyššieho súdu 27. apríla zrušila príkaz na dodanie do výkonu trestu Patrika Pachingera a Dávida Brtvu z dôvodu zachovania ich základných ústavných práv, a to najmä práva na rozhodnutie o ich žiadostiach (žiadosť o odklad výkonu trestu, žiadosť o podmienečné prepustenie), o ktorých bude rozhodovať Špecializovaný trestný súd v Pezinku,“ informovala hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.
Brtvu a Pachingera uznal Najvyšší súd za vinných ešte 28. marca, potvrdil im tresty deväť a sedem rokov. Pachinger dostal pre zdravotné problémy mesačný odklad. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I 13. apríla ho však napriek tomu predčasne zaradilo do pátrania. Ešte v ten deň ho polícia zadržala a predviedla do bratislavského Justičného paláca, kde ho však odmietli prijať. Poukázali na mesačný odklad udelený súdom pre operáciu očí.
Pachinger minulý týždeň v rozhovore pre Pravdu priznal, že žiada o prepustenie na podmienku. „Ja som vo vyšetrovacej väzbe odsedel päť rokov. To bolo presne 57 mesiacov a dvadsať dní. To znamená, že po dvoch tretinách, po 56 mesiacoch zo siedmich rokov, som v podstate mesiac a 20 dní nad rámec toho minima, keď by som už mohol požiadať o predčasné prepustenie, čo som aj urobil,“ reagoval vtedy Pachinger.
Brtva mal ísť za mreže hneď po marcovom verdikte Najvyššieho súdu. Deň po vyhlásení rozsudku však podal žiadosť o odklad nástupu do väzenia a zároveň aj o podmienečné prepustenie, pretože si už mal odsedieť viac ako dve tretiny trestu. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava III po ňom vyhlásilo 5. apríla pátranie, ale nezadržali ho.
Jeho obhajca Miloš Maďar v polovici apríla pre Pravdu povedal, že pátranie po svojom klientovi si nevie vysvetliť a Brtva podľa neho s políciou komunikuje. „Informuje ich, aké procesné kroky podnikol a polícii je kedykoľvek k dispozícii. Je na Slovensku a nástupu sa nevyhýba a neušiel,“ tvrdil Maďar.
Podľa Maďara Brtva do väzenia nešiel preto, lebo čakal na rozhodnutie svojej žiadosti o odložení nástupu. „Ak našu žiadosť súd neprijme, bude prichádzať do úvahy len dobrovoľný nástup. Zákon neupravuje, v akom poradí sa má postupovať, ale logika velí, že najskôr by sa malo rozhodnúť o odložení. Ak by do výkonu trestu nastúpil, nemalo by už o odklade zmysel rozhodovať,“ vysvetlil postup svojho klienta advokát.
Po skrachovaných nebankovkách Horizont Slovakia a BMG Invest zostali tisíce poškodených. Pachinger a Brtva vstúpili do holdingu, keď začal mať problémy. Spoločnosti mali fungovať na princípe pyramídovej hry. Od občanov vybrali 62,7 miliardy slovenských korún (viac ako dve miliardy eur). Poškodených zostalo asi 170-tisíc ľudí, pričom v konkurznom konaní dostali bývalí klienti späť len 4,5 percenta zo svojich vkladov, spolu okolo 15,2 milióna eur. Kde zmizlo 14,45 miliardy korún (zhruba 480 miliónov eur), nie je známe.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.