V roku 1886 sa všade v USA – od New Yorku po San Francisco – zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených.
Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v celých USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali. Po vzniku Česko-Slovenska bol od roku 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
Prvý máj je aj dňom pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii. V tento deň v roku 2004 sa Európska únia sa rozšírila o desať nových členov. Jej súčasťou sa stali Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko.
Zatvorené obchody
Prvý máj je štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja a na Slovensku sú tak po prvý raz v tento deň obchody zo zákona zatvorené. Novinku priniesla novela Zákonníka práce, ktorá platí od júna 2017 a zaviedla do praxe zatvorenie predajní celkovo 15,5 dňa v roku, počas sviatkov a niektorých dní pracovného pokoja.
Platí to aj pre 8. máj, teda Deň víťazstva nad fašizmom. Zamestnávatelia v obchode nemôžu v tieto dni nariadiť zamestnancom a ani s nimi dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi a s tým súvisiace práce.
Otvorené môžu byť v tento deň len napríklad čerpacie stanice či predajne na letiskách a staniciach, tiež lekárne alebo predajne suvenírov. Zákaz sa pritom vzťahuje len na predaj tovaru, otvorené tak môžu byť prevádzky poskytujúce služby, napríklad kadernícke a kozmetické salóny či požičovne.
Podľa Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu vítajú takéto opatrenia najmä matky s deťmi, ktoré v predajniach pracujú. Takmer 80 % zamestnancov v obchodoch totiž tvoria ženy.