Netypická jar zmenila vtáčí svet

Na chránené vtáčie územie Slovenský kras sa po zime vrátilo asi o polovicu menej migrujúcich vtákov, ako bol priemer za posledných jedenásť rokov. Zistili to ornitológovia počas jarného sčítania a krúžkovania vtáctva, ktorí upozorňujú na historicky najnižšie počty červienky obyčajnej a pinky lesnej. Vysvetľujú to klimatickými podmienkami.

02.05.2018 15:00
06-dole3-3x Foto: ,
Zoológ Milan Olekšák drží v ruke sojku škriekavú, ktorú sa podarilo ornitológom odchytiť a zakrúžkovať.
debata

"Tohtoročná jarná migrácia vtákov bola naozaj zaujímavá, pretože sa začala nízkym počtom vtáctva, ktoré k nám priletelo. Vysvetľujeme si to počasím. V marci bolo chladno, podmienky na prelet boli nepriaznivé. V apríli sa potom oteplilo, čo sa odrazilo na hustejšej migrácii, dokonca aj na skoršom prílete tzv. tropických migrantov ako penica hnedokrídla, penica jarabá či strakoš červenochrbtý. Tie zimujú južne od rovníka a k nám prilietajú ako posledné, a to až niekedy v máji, " povedal zoológ Správy Národného parku Slovenský kras Milan Olekšák a dodal, že počas jarného sčítavania zachytili do sietí asi o polovicu menej vtáctva, ako bol priemer za posledných jedenásť rokov.

Situácia je zlá pri stredomorských migrantoch, ako je červienka obyčajná či pinka lesná. Počty, ktoré sa vrátili na Slovensko, budú asi historicky najnižšie. „Dôvodom môže byť to, že buď tie vtáky mali zlé podmienky na zimoviskách, alebo ich veľa uhynulo počas presunu smerom na hniezdiská u nás,“ myslí si zoológ.

Jarné aj jesenné sťahovanie operencov od roku 1998 sledujú odborníci z ornitologického stacionára v Drieňovci v okrese Košice okolie. Spolu 35 dní z marca a apríla tu skupiny ornitológov 24 hodín denne zachytávajú do sietí vtákov, krúžkujú ich a vyhodnocujú údaje. Na základe týchto analýz majú prehľad o vtáčej populácii Chráneného vtáčieho územia Slovenský kras a o počtoch migrujúceho vtáctva. Spolupracujú s ornitologickým stacionárom v Szalonne na maďarskej strane.

„Počas jarnej migrácie sme odchytili a zakrúžkovali 1 050 jedincov a celkom 51 druhov. Od začiatku stacionára v Drienovci tu bolo okrúžkovaných vyše 193-tisíc vtákov a celkom 123 druhov,“ vyrátal Olekšák. K najčastejším druhom, ktoré sa do Slovenského krasu v okolí Drienovca vracajú, patria penica čiernohlavá, červienka obyčajná, glezg hrubozobý, drozd čierny, sýkorka veľká či kolibkárik čipčavý. Medzi najvzácnejšie druhy, ktoré sa tam podarilo odchytiť, patria vrchárka čiernohrdlá, ktorá má hniezdiská až za Uralom v Rusku, myšiarka močiarna hniezdiaca aj v severnom Nórsku, kolibkáriky žltkastotemenné hniezdiace v severovýchodnej Ázii a tiež čečetky, ktoré k nám prilietajú zo Sibíri.

Naši ochranári z Národného parku Slovenský kras a ich maďarskí kolegovia z Národného parku Aggtelek spoločne rozbiehajú projekt Birds of paradise. Ten je zameraný na zachovanie a zlepšenie podmienok na hniezdenie vybraných druhov vtákov a vybudovanie základov infraštruktúry pre laickú aj odbornú ornitologickú verejnosť.

„Toto chránené vtáčie územie chceme viac spropagovať, podobne ako aktivity, ktoré tu realizujeme. Súčasťou projektu má byť vybudovanie dvoch pozorovacích veží v blízkosti vodných nádrží Hrhov na Slovensku a Rakaca na maďarskej strane. Zamerať sa tiež chceme na environmentálnu výchovu mladých ľudí. Cieľom je dosiahnuť, aby sa o živočíšnu, teda aj o vtáčiu ríšu, viac zaujímala verejnosť,“ podčiarkol riaditeľ Správy Národného parku Slovenský kras Ján Kilík.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Slovenský kras #klimatické zmeny #ornitológovia