Návrh sa podľa ministerky nestretol s ich pochopením. „Zrejme vnímajú, že do istej miery funkcie, ktoré voči svojim členom plnia, by na seba do istej miery prevzala táto komora,“ priblížila obsah stretnutia.
Lubyová však podľa svojich slov rešpektuje aj historický vývin v prostredí školstva, kde profesijná komora nevznikla doposiaľ, naopak, tam existuje akýsi medzistupeň v podobe pomerne silných organizácií. „Nebudeme to siliť, aby sme neboli obviňovaní, že robíme niečo diktátorské alebo od stola,“ vysvetlila.
Na druhej strane je ministerka stále presvedčená, že od štátu nezávislá profesijná organizácia by bola pre učiteľov prospešná. Pomohla by jednak učiteľom, ktorí dnes nie sú nijako organizovaní a nikto nezastupuje ich záujmy.
„Veľmi by to pomohlo aj zjednoteniu vyjednávacej platformy, pretože momentálne ministerstvo musí rokovať s 20 až 30 organizáciami o každej jednej zásadnej otázke, pričom tieto často majú aj protichodné záujmy, namiesto toho, aby si to oni v rámci komory medzi sebou vyrokovali a voči ministerstvu mali konsolidovanú pozíciu,“ uviedla Lubyová.
Význam komory videla aj v tom, že by prezentovala učiteľov v procesnej rovine, na základe určitej samosprávy by regulovala niektoré štandardy učiteľskej profesie, mohla napríklad aj určovať požiadavky na atestáciu. „To sú veci, ktoré by si učitelia zrejme vedeli regulovať lepšie sami, ako to vie robiť centrálny aparát ministerstva,“ zhrnula.
Ministerstvo školstva v marci oznámilo, že chce zriadiť zákonom komoru učiteľov, ktorá by bola samosprávnym, nezávislým, reprezentatívnym a rovnocenným partnerom so širokou členskou základňou. Komora mala vzniknúť obdobne, ako je to v prípade iných profesijných a stavovských združení a organizácií, napríklad psychológov, architektov, zdravotných sestier či lekárov.
Úlohou komory ako stavovskej organizácie malo byť podľa riaditeľky odboru komunikácie a protokolu rezortu školstva Rie Feik Achbergerovej chrániť práva a záujmy svojich členov rovnako, ako to robia komory zdravotných sestier, lekárov či iných profesií.