Predseda Smeru Robert Fico ohlásil, že poslanci na júnovú schôdzu parlamentu predložia návrh ústavného zákona na zastropovanie dôchodkového veku s tým, že podľa neho by táto hranica nemala byť nad 65 rokov. RRZ však upozorňuje na viaceré riziká. V porovnaní so súčasným nastavením dôchodkového systému bude navrhované opatrenie po roku 2038 viesť k postupnému zvýšeniu počtu poberateľov dôchodkových dávok.
„Keďže výška priznaného dôchodku priamo závisí od obdobia dôchodkového poistenia, menší počet odpracovaných rokov v porovnaní so súčasným systémom zníži výšku budúcich priznávaných dôchodkov z priebežného systému o 3,9 % v roku 2050 a o približne 7,6 % v roku 2066,“ upozornila rada. Negatívne vplyvy možno očakávať aj v prípade výšky budúcich dôchodkov z druhého piliera.
Rozpočtová rada upozorňuje aj na riziko spomalenia ekonomického rastu cez trvalú stratu ľudí, ktorí by sa vďaka zlepšujúcemu sa zdravotnému stavu a vyššej dĺžke života vedeli naďalej uplatniť na trhu práce. Spomalenie by mohlo predstavovať 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu. V roku 2066 by tak hrubý domáci produkt bol nižší o 6,2 %.
Negatívom môže byť aj prehĺbenie deficitu dôchodkového systému a negatívny vplyv tento krok môže mať aj na saldo verejnej správy. „V rokoch 2038 až 2066 vzrastie negatívny vplyv na saldo postupne na 1,1 % HDP ročne. Dôjde aj k nárastu dlhu verejnej správy o 22,5 % HDP v roku 2066,“ upozornila rozpočtová rada.
Celkovo podľa RRZ zastropovanie dôchodkového veku zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. „Na kompenzovanie tohto vplyvu bude potrebné nájsť dodatočné trvalé úspory vo výdavkoch, a to minimálne vo výške 0,3 % HDP,“ dodala RRZ.