Požiar v Tatrách zrejme spôsobili ľudia

Za štvrtkovým požiarom v oblasti Kežmarských Žľabov vo Vysokých Tatrách stojí pravdepodobne zlyhanie človeka. Pripustili to hasiči aj ochranári. Horská služba uzavrela niekoľko chodníkov a evakuovala asi tisíc turistov. Zhorelo 30 hektárov vzácneho lesa. Škody zatiaľ vyčíslené nie sú.

04.05.2018 18:55
požiar tatry kežmarské žľaby Foto:
Zábery z preletu hasičského vrtuľníka nad zhoreniskom.
debata (18)

Hasičom, ktorí boli v lese celú noc zo štvrtka na piatok, sa podarilo dostať požiar pod kontrolu. Najpravdepodob­nejšou príčinou jeho vzniku je podľa prezidenta Hasičského a záchranného zboru Alexandra Nejedlého ľudský faktor, a teda manipulácia s otvoreným ohňom.

Na miesto nešťastia prišla aj ministerka vnútra Denisa Saková. „Ministerka prerušila vo štvrtok výjazdové rokovanie vlády vo Vranove nad Topľou a presunula sa do Tatier. Večer tam zasadal krízový štáb zložený z hasičov a horskej služby,“ povedal Ivan Netík z tlačového odboru ministerstva vnútra s tým, že ministerka sa na mieste zdržala vyše hodiny a zoznámila sa s možnosťami likvidácie požiaru.

Plamene zničili aj vysoko chránený les

Oheň vznikol na rúbanisku, potom sa rozšíril do lokality, ktorá je pod najvyšším, piatym, stupňom ochrany. Územie patrí mestu Kežmarok. Hovorkyňa mesta Zuzana Šlosárová potvrdila, že v lese pracovali robotníci. Tí však podľa nej oheň nezaložili. „Ich úlohou bolo sadenie stromčekov. Boli to práve oni, kto nahlásil požiar,“ povedala. Samospráva sa k veci vyjadrí až po skončení vyšetrovania. Vzhľadom na to, že išlo o rezerváciu, ktorá si dlhé roky žila vlastným životom bez zásahu človeka, environmentálne škody sú nesmierne.

Náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč zdôraznil, že absolútna väčšina lesných požiarov vzniká ľudským pričinením. Dokazujú to štatistiky z obdobia od veternej kalamity, ktorá v roku 2004 zasiahla Tatranský národný park. „Nemám síce relevantné informácie, ale som presvedčený, že aj tento požiar vznikol v dôsledku nejakej ľudskej činnosti,“ mieni Lukáč.

Pre požiar v Tatrách evakuovali vo štvrtok stovky ľudí.

Podľa neho treba pre budúcnosť v porastoch minimalizovať alebo úplne vylúčiť ľudskú činnosť. Čo sa týka obnovy lesa, podľa Lukáča môže trvať stovky rokov, kým sa dá do pôvodného stavu. Kvôli vzniku požiaru budú podľa neho chcieť lesníci budovať protipožiarne linky – prieseky, ktoré majú zabrániť šíreniu ohňa. Lukáč skonštatoval, že prieseky sú len krycím názvom pre ťažbu dreva. „Žiadna približovacia linka nemôže zabrániť požiaru, ale nemôže umožniť ani jeho efektívnu likvidáciu, pretože keď začne horieť kus suchého lesa, aký v Tatrách teraz je, neexistuje žiadna technológia, ktorá by mohla ten požiar zastaviť,“ poznamenal ochranár.

Kežmarské Žľaby

Sú najmenšou tatranskou osadou (902 m n. m.), ktorá sa nachádza v lesnom prostredí na Ceste Slobody medzi Tatranskými Matliarmi a Tatranskou Kotlinou.

Územie patrí do Národnej prírodnej rezervácie Dolina Bielej vody kežmarskej v správe Štátnej ochrany prírody – TANAP.

Za chránenú oblasť bolo vyhlásené v roku 1991 vďaka vzácnej a mimoriadne bohatej flóre a vegetácii s množstvom chránených a ohrozených druhov.

Riaditeľ eseročky Lesy mesta Kežmarok, ktorému patrí územie Kežmarských Žľabov, Juraj Kulík tvrdí, že robotníci zalesňovali územie, ktoré nebolo v rezervácii. „Pracovali v treťom a vo štvrtom stupni ochrany, kde sú povolené výnimky. Zalesňuje sa podľa programu starostlivosti o les, ktorý schvaľuje krajský úrad. Nedovolili by sme si zalesňovať tam, kde nemôžeme,“ pripomenul Kulík a doplnil, že oheň sa následne rozšíril do vyššieho stupňa ochrany lesa. Zhorený les budú podľa neho revitalizovať tak, ako im to ukladá legislatíva.

„Do dvoch rokov to treba zalesniť. Do požiariska sa nedajú hneď sadiť stromy, pravdepodobne tak urobíme až budúci rok,“ vysvetlil. Zhorenisko v piatom stupni ochrany budú riešiť v spolupráci s ochranármi, pretože je to zóna, kde lesníci nemôžu zasahovať. „Ochranári rozhodnú, čo bude ďalej, či sa to nechá na samovývoj, v tomto smere budú mať zásadné slovo oni,“ zdôraznil.

Čakanie na blahodarný dážď

Situácii by momentálne najviac pomohlo, keby začalo pršať. Klimatológ Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu Pavol Faško poznamenal, že sa na to nedá spoliehať. „Žiaľ, búrky a prehánky síce hrozia aj v nasledujúcich dňoch, no veľa zrážok sa opäť neočakáva,“ poznamenal.

Klimatológ upozorňuje, že riziko podobných nešťastí ako v Tatrách bude existovať aj v ďalších dňoch, ľudia by preto nemali v prírode zakladať ohne. „Je to naozaj veľmi nebezpečné. Prostredie je vyprahnuté a pri vetre sa oheň veľmi rýchlo môže rozšíriť,“ skonštatoval. Horská záchranná služba už otvorila turistické chodníky v oblasti, výnimkou je trasa od Čiernej vody na Chatu Plesnivec. Apeluje na turistov, aby dodržiavali pokyny a aby zbytočne nevstupovali na územia, kde prebieha hasenie a nekomplikovali tým práce záchranárov.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #požiar v Tatrách