Povedala to zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková. Ladickí už v Nórsku súdny spor o dieťa dvakrát vyhrali, v októbri 2017 však okresný súd zmenil svoje pôvodné rozhodnutie a odmietol sa zaoberať odvolaním.
Pirošíková pripomína, že v prípade už bolo aktívnych viacero slovenských orgánov verejnej moci – komisárka pre deti, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím (matka odobratého dieťaťa je nepočujúca), predchádzajúca ministerka spravodlivosti SR, minister práce sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj vedúca slovenskej delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
Ladickým sa snažilo pomôcť aj slovenské veľvyslanectvo. „Napriek tomu, že Slovenská republika a Veľvyslanectvo SR v Oslo nie sú stranou súdneho sporu, zástupca veľvyslanectva sa na žiadosť rodiny zúčastnil súdneho konania pred súdom v Lillehammeri. Veľvyslanectvo je pripravené v rámci svojich právomoci poskytnúť rodine na jej žiadosť maximálnu súčinnosť a asistenciu,“ povedal šéf tlačového odboru slovenského rezortu diplomacie Igor Skoček.
O odobratí vtedy 2,5-mesačnej Maxine rodičom rozhodol nórsky úrad pre starostlivosť o mládež – Barnevernet v marci 2015. Po viacerých neúspešných súdnych konaniach krajská komisia odmietla návrh Barnevernetu na umiestnenie dieťaťa do trvalej pestúnskej starostlivosti. Následne v septembri 2016 rodina vyhrala proces na okresnom súde v Lillehammeri, ktorý nariadil okamžité vrátenie Maxine rodičom. Krajský súd však rozhodnutie zrušil s odôvodnením, že jeden zo súdnych prísediacich mohol byť zaujatý. Negatívne sa totiž v médiách vyjadroval o pracovníkoch Barnevernetu.
Podľa Pirošíkovej Ladickí nie sú jedinou rodinou, ktorej zahraničné úrady odobrali deti „bez relevantných dôvodov“. V roku 2015 postupy nórskych úradov kritizoval aj komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks. „Osobitne poukázal na extrémne časté využívanie ochranného opatrenia v podobe odobratia detí zo starostlivosti ich rodičov,“ informuje na svojej webovej stránke slovenské ministerstvo spravodlivosti.