S odlukou cirkví od štátu sa už neráta

, 08.05.2018 15:00
PREMIÉR: Prijatie predstavite¾ov cirkví
Predseda vlády Peter Pellegrini a ministerka kultúry Ľubica Laššáková prijali 23. apríla predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností. (Zľava: Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková, predseda vlády SR Peter Pellegrini a sprava: predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Igor Rintel, bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, generálny biskup Evanjelickej cirkvy Miloš Klátik, biskup László Fazekas a bratislavský eparcha Gréckokatolíckej cirkvi Peter Rusnák.) Autor: ,

Financovanie cirkví zo štátneho rozpočtu sa zrejme zmení. Návrh zákona, ktorý má upraviť pravidlá prerozdeľovania peňazí registrovaným cirkvám, začalo pripravovať ministerstvo kultúry ešte pod vedením Mareka Maďariča. Jeho nástupkyňa Ľubica Laššáková (obaja Smer) v tejto snahe pokračuje. Svoj vlastný návrh majú aj cirkvi. Presné detaily nie sú zatiaľ jasné, isté však je, že štát cirkvi financovať neprestane.

Maďarič už začiatkom tohto roka informoval, že model financovania cirkví sa bude meniť. Jeho plány narušila demisia a následná rekonštrukcia vlády. Teraz je téma na stole opäť. Koncom apríla sa stretli premiér Peter Pellegrini (Smer) a nová ministerka kultúry Ľubica Laššáková so zástupcami cirkví. Podľa katolíckeho arcibiskupa Stanislava Zvolenského ministerka prebrala všetky podklady ohľadom tohto zákona, ktoré na ministerstve boli. Povedal tiež, že zastavenie poskytovania príspevku pre cirkvi nie je pre štát témou dňa.

Nejednoznačná odpoveď ministerstva

V súčasnosti je výška dotácií pre cirkvi ovplyvnená počtom duchovných. Hovorkyňa ministerstva kultúry Janka Burdová vysvetlila, že navrhovaná zmena zohľadňuje aj počet veriacich. „Model príspevku cirkvám je založený na modifikácii súčasného systému dotácií priamo zo štátneho rozpočtu. Predpokladá výpočet celkovej sumy príspevku štátu, ktorý je výsledkom sčítania úrovne doterajšej dotácie pre cirkvi a každoročného nárastu dotácie zohľadňujúcej rast inflácie a rast nominálneho HDP,“ objasnila Burdová s dôvetkom, že finálna podoba zákona bude výsledkom dohody zúčastnených strán. Na otázku, aký má ministerka názor na úplnú odluku cirkví od štátu, hovorkyňa jednoznačne neodpovedala. „Vníma ju len cez riešenia problematiky financovania cirkví, čo je podmienené dosiahnutím vzájomného konsenzu medzi štátom a cirkvami,“ uviedla Burdová. Zatiaľ nie je známe, kedy by sa mohol návrh zákona dostať do medzirezortného pripomienkového konania.

Konkrétny návrh rezort kultúry nezverejnil, otázne preto je, ako sa k nemu postavia koaliční partneri Smeru. SNS v januári reagovala, že nie je dôvod sa Maďaričovým návrhom zaoberať. Na otázku, či si to nerozmysleli, tlačové oddelenie národniarov do uzávierky neodpovedalo. Naopak, Most-Híd zrejme problémy robiť nebude. „Súčasný model financovania sme zdedili z čias predchádzajúceho režimu. Strana Most-Híd by preto podporovala nový model s novými pravidlami – na základe dohody s registrovanými cirkvami,“ povedala v januári hovorkyňa strany Klára Debnárová. Ani Most-Híd do uzávierky na opätovnú otázku nereagoval.

Financovanie cirkví na Slovensku

Cirkev Počet veriacich (2011) Príspevok zo štátnej kasy (v eurách, 2017)
Rímskokatolícka 3 347 277 23 864 497
Evanjelická a. v. 316 250 4 017 716    
Gréckokatolícka 206 871 4 179 964    
Reformovaná 98 797 2 206 202    
Pravoslávna 49 133 1 839 419    
Apoštolská 5 831 432 209    
Bratská jednota baptistov 3 486 321 498    
Cirkev adventistov siedmeho dňa 2 915 19 087    
Bratská 3 396 354 358    
Československá husitská 1 782 107 962    
Evanjelická metodistická 10 328 291 784    
Novoapoštolská 166 8 300    
Starokatolícka 1 687 113 749    
Ústredný zväz židovských náb. obcí 1 999 130 350    

(Zdroj: ministerstvo kultúry, cirkevný odbor)

Vlastnú predstavu, ako by mala úprava vyzerať, majú aj samotné cirkvi. O detailoch zatiaľ príliš hovoriť nechcú. „V tejto chvíli môžeme povedať, že všetky cirkvi a náboženské spoločnosti sa dohodli na spoločnom návrhu nového zákona o financovaní. Jeho znenie vychádza zo záverov expertnej komisie ministerstva kultúry a uprednostňuje modifikáciu súčasného modelu. Ministerstvo kultúry je s ním oboznámené a očakávame, že pani ministerka v primeranom čase zaujme stanovisko,“ povedal pre Pravdu hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara. Ako dodal, zatiaľ nemá informácie o tom, že by malo ministerstvo zásadné výhrady. Ako dodal, privítali by, keby bol nový zákon prijatý ešte v tomto volebnom období.

Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Miloš Klátik doplnil, že cirkvi a náboženské spoločnosti vyšli s touto iniciatívou už minulý rok, oficiálne stanovisko vlády však nepoznajú. „Očakávame, že nebude zamietavé a že sa na tomto základe, na ktorom sa cirkvi a náboženské spoločnosti už dohodli, sa bude dať pokračovať v ďalších odborných diskusiách so štátom,“ podčiarkol Klátik.

Biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi László Fazekas bol konkrétnejší, pre Pravdu priblížil, že si uvedomujú, že zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností je zastaraný, potrebná je však dohoda medzi štátom a cirkvami. Podľa jeho slov by mal nový model financovania obsahovať príspevok na platy duchovných, prevádzku ústredí, ale tiež na opravu štátom chránených kultúrnych pamiatok vo vlastníctve cirkví, ako aj na prevádzku inštitúcií, ktoré spravujú významné muzeálne, knižné a archívne fondy vo vlastníctve cirkví. Príspevok na platy by mal byť podľa neho viazaný na priemernú mzdu v národnom hospodárstve a priemerný počet obyvateľov hlásiacich sa k danej cirkvi v ostatných dvoch sčítaniach obyvateľstva. „Pri určení výšky príspevku na platy duchovných by sa mala zohľadniť veľkosť danej cirkvi – pozitívna diskriminácia menších cirkví,“ mieni Fazekas.

Otázne však je, z akých údajov o počte veriacich by nový zákon z dielne rezortu kultúry vychádzal. Posledné údaje pochádzajú zo sčítania obyvateľstva v roku 2011. Podľa nich sa k rímskokatolíkom hlási 62 percent Slovákov, k evanjelikom 5,86 percenta a ku gréckokatolíkom takmer 3,83 percenta občanov. Štatistický úrad vlani avizoval, že pripravuje ďalšie sčítanie v roku 2021.

Príspevok každý rok o niečo narastie

Na Slovensku je registrovaných 18 cirkví, príspevok zo štátneho rozpočtu dostáva 14 z nich. Štát prispieva napríklad aj Slovenskej katolíckej charite, Konferencii biskupov Slovenska, Ekumenickej rade cirkví či Evanjelickej diakonii. Spolu išlo vlani na prevádzku ústredí cirkví a náboženských spoločností z rozpočtu viac ako 41 miliónov eur. Najviac peňazí dostala rímskokatolícka cirkev – viac ako 23,8 milióna eur.

Výška príspevku každý rok o niečo narastie, dôvodom je valorizácia platov duchovných. Zákon im zaručuje zvyšovanie miezd v príslušnom roku o rovnaké percento či sumu a v rovnakom termíne, ako sa zvýši základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Napríklad od 1. januára 2018 sa zvýšili mzdy kňazov o 4,8 percenta. Podľa odslúžených rokov dostanú od 310,64 eura do 788,60 eura mesačne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#odluka cirkví od štátu #financovanie cirkví
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku