Svetová zdravotnícka organizácia pri infekciách stanovila kritické hranice zaočkovanosti obyvateľstva, pri ktorých ľudí už nechráni tzv. kolektívna imunita a v regióne hrozia epidémie. V prípade osýpok je touto hranicou 95 percent. Z údajov hygienikov vyplýva, že až polovica z ôsmich krajov je pod týmto limitom.
Ide o Bratislavský, Trenčiansky, Banskobystrický a Žilinský kraj. Na okresnej úrovni to nie je o nič lepšie. Zo 79 okresov sú vakcinačné diery až v 34. Z pediatrických obvodov hranicu 95 percent nedosiahla viac ako štvrtina z celkových 1¤205 obvodov, dokonca až 302 z nich je pod 90 percentami.
„Vakcinačné diery sú regióny s nižšou mierou potrebnej zaočkovanosti ako 95 percent. Pokles zaočkovanosti je dlhodobým trendom pri všetkých druhoch plošného očkovania, najvýraznejšie sa prejavuje v rámci základného očkovania proti osýpkam, mumpsu a rubeole,“ konštatoval hlavný hygienik Ján Mikas, ktorý dodal, že v takýchto prípadoch môže hroziť návrat nielen osýpok, ale aj ružienky, mumpsu, detskej obrny, záškrtu a ďalších infekčných ochorení.
Najhoršie sú na tom okresy Myjava, Prievidza, Bratislava IV, Senec, Levoča. V Myjavskom okrese je najnižšia, len 86-percentná, zaočkovanosť. „V myjavskom regióne sú skupiny ľudí, ktorí takzvane žijú v súlade s prírodou a ktorí odmietajú očkovanie,“ vysvetlila situáciu epidemiologička Slávka Litvová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne. Litvová ďalej uviedla, že ďalším dôvodom, čo môže skresľovať výsledky, sú aj malé pediatrické obvody. „Ak je niekde obvod s dvadsiatimi deťmi a dvaja ľudia si nenechajú zaočkovať dieťa, hneď to skočí na desať percent,“ doplnila.
Každému rodičovi, ktorý odmieta očkovanie, sa snažia trenčianski regionálni hygienici vysvetliť dôsledky týchto krokov. Niektorých to presvedčí, sú však aj takí, ktorí na neočkovaní trvajú. Kvôli takýmto prípadom majú zriadenú aj poradňu.
Osýpky sú veľmi nákazlivé, pretože sa vírus šíri vzduchom. Spôsobujú časté komplikácie, zápaly priedušiek, pľúc i centrálneho nervového systému. Ochorenie môže byť aj smrteľné. Lokálne epidémie sú takmer v celej Európe, aj u našich susedov v Rakúsku a v Česku. Je len otázkou času, kedy sa rozvinú aj u nás.
V oblasti Dolného Rakúska, ktoré susedí s bratislavským regiónom, bolo zaznamenaných 13 prípadov, vo Viedni 14. Odtiaľ si ich pravdepodobne priniesli aj dvaja nakazení Slováci, 40-ročná žena a 46-ročný muž. Po ošetrení v nemocnici ich prepustili do domácej liečby. Vlani na osýpky u nás ochorelo sedem ľudí.
V Česku do minulého týždňa zaznamenali 90 prípadov s osýpkami, z toho v Prahe sa nakazilo 61 ľudí. Pražská Fakultná nemocnica Motol obmedzila na 14 dní prevádzku urgentného príjmu, pretože infekciu dostal jeden zo zamestnancov nemocnice. „Viac než polovica všetkých chorých osôb nebola proti osýpkam vôbec očkovaná,“ zdôraznila hovorkyňa českého ministerstva zdravotníctva Gabriela Štepányová. Najviac postihnutou skupinou sú deti od 1 do 4 rokov, ktoré ešte neboli očkované alebo dostali len jednu dávku vakcíny. Podľa Štepányovej sa na zvýšenej chorobnosti podieľal najmä import nákazy z Ukrajiny, a to až v 21 prípadoch.
Vysoké počty nakazených sú v Taliansku (vyše 5-tisíc), na Ukrajine (vyše 4 700) a v Rumunsku (viac než 5 500), kde zomrelo už 50 ľudí. S infekciou bojujú aj v Nemecku, Belgicku, vo Francúzsku, v Holandsku, Grécku či vo Švédsku. Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb bolo v EÚ od marca 2017 do februára 2018 nahlásených viac než 14-tisíc prípadov osýpok, 86 percent ľudí nebolo zaočkovaných.
Úrad hlavného hygienika na Slovensku vlani evidoval 2 041 odmietnutí povinného očkovania, v porovnaní s rokom 2016 došlo k miernemu poklesu (2 301 odmietnutí). Medzi dôvodmi odmietania povinného očkovania sú podľa úradu najmä obavy rodičov z nežiaducich účinkov, nesúhlas so spôsobom, akým sa očkovanie vykonáva, strach o zdravie dieťaťa, snaha o posúvanie termínu očkovania do neskoršieho veku dieťaťa, presvedčenie o škodlivosti očkovania, nedostatočná informovanosť, nevedomosť rodičov a vplyv antivakcinačných hnutí.
Podľa hygienikov o dôležitosti očkovania majú rodičov presviedčať lekári. „Význam povinného očkovania, ako aj riziko, ktoré hrozí dieťaťu v prípade, že nebude očkované, rodičom vysvetlí očkujúci lekár,“ uviedol Úrad verejného zdravotníctva. Ten tiež rodičom odporúča obrátiť sa na jednu z 36 poradní, ktoré zriadil na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Odborníci z oblasti epidemiológie tam poskytujú bezplatné konzultácie v súvislosti s očkovaním. Úrad každoročne vydáva pre rodičov praktickú formu očkovacieho kalendára.
Denník Pravda sa opýtal ministerstva zdravotníctva, čo urobí pre to, aby sa problém vakcinačných dier vyriešil a riziko šírenia infekcií sa znížilo na minimum. „Plánujeme cez odborné spoločnosti a úrady verejného zdravotníctva intenzívnejšie komunikovať dôležitosť očkovania aj pri príležitosti realizácie imunologického prehľadu obyvateľov, ktorá bude spustená v najbližších týždňoch,“ odpovedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Cez imunologický prehľad získa štát údaje o tom, v akom stave je imunita obyvateľstva voči vybraným infekčným ochoreniam, či sú vakcíny účinné a či je správne nastavený termín očkovania. Môže z neho vyplynúť, že niektoré skupiny obyvateľstva budú musieť absolvovať preočkovanie. Testovanie sa bude týkať najmä ročníkov narodených od roku 1968 do 1984. Naposledy sa imunologický prehľad robil pred 15 rokmi.
Šíriacimi sa osýpkami sa začala zaoberať aj Európska komisia. Koncom apríla zverejnila súbor odporúčaní na posilnenie spolupráce v boji proti chorobám, ktorým sa dá zabrániť očkovaním. „Vďaka očkovaniu sa zachráni 1 až 3 milióny životov na celom svete,“ pripomenula v stanovisku. Komisia a členské štáty majú podľa návrhu prijať 20 opatrení, vďaka ktorým by sa do roku 2020 dosiahla 95-percentná miera zaočkovanosti na osýpky, zaviesť sa majú pravidelné kontroly stavu očkovania. Do roku 2019 má vzniknúť európsky informačný portál o očkovaní. O návrhu komisie bude rokovať Rada EÚ. Cieľom je prijať ho do konca roku 2018 s okamžitým nadobudnutím platnosti.
Zaočkovanosť pod 95 % proti osýpkam, mumpsu a rubeole podľa krajov
- Bratislavský – 92,5 %
- Trenčiansky – 93,8 %
- Banskobystrický – 94,9 %
- Žilinský – 94,9 %
Imunizačné diery
| Okres | percento zaočkovanosti proti osýpkam, mumpsu a rubeole |
|---|---|
| Myjava | 86,1 % |
| Prievidza | 89,6 % |
| Bratislava IV | 90,7 % |
| Senec | 90,7 % |
| Levoča | 90,9 % |
| Košice II | 91,1 % |
| Partizánske | 91,1 % |
| Prešov | 91,6 % |
| Zvolen | 91,6 % |
| Žiar nad Hronom | 91,8 % |
| Považská Bystrica | 92,0 % |
| Banská Bystrica | 92,1 % |
| Tvrdošín | 92,4 % |
| Bratislava V | 92,6 % |
| Martin | 92,6 % |
| Nové Mesto nad Váhom | 92,6 % |
| Bratislava III | 92,7 % |
| Lučenec | 92,9 % |
| Bratislava II | 93,2 % |
| Košice I | 93,2 % |
| Turčianske Teplice | 93,4 % |
| Vranov nad Topľou | 93,4 % |
| Košice III | 93,5 % |
| Žilina | 93,6 % |
| Pezinok | 93,7 % |
| Dolný Kubín | 93,8 % |
| Nitra | 94,0 % |
| Bratislava I | 94,2 % |
| Žarnovica | 94,4 % |
| Košice IV | 94,5 % |
| Piešťany | 94,5 % |
| Trenčín | 94,6 % |
| Púchov | 94,8 % |
| Spišská Nová Ves | 94,9 % |