Pri Viliamovi Mišenkovi sa polícia sa sťažovala na nečinnosť súdu a Najvyšší súd tvrdil, že konať máte vy. Bránili ste sa tým, že nemáte spis a bez neho nemôžete konať. Tvrdili ste, že ak mal Najvyšší súd informácie o Mišenkovom úteku, mal sám európsky zatykač vydať. Nakoniec ste zatykač po mesačnom odklade vydali predsa vy. Celý tento spor je chaotický.
Konať mal Najvyšší súd. Pretože pokiaľ sa z ich strany argumentovalo, že neevidujú žiadnu našu žiadosť a že sú pripravení poskytnúť súčinnosť, tak pani hovorkyňa hovorí o nejakom postupe, ktorý zákon nepozná. My sme mali len medializované informácie, že vo veci bolo rozhodnuté, ale nevedeli sme ako, lebo spis bol na Najvyššom súde. Zatýkací rozkaz mal vydať Najvyšší súd, pretože v danom prípade vydal príkaz na dodanie do výkonu trestu a príkaz na zadržanie a mal tiež informácie od polície o vyhýbaní sa odsúdeného trestu pobytom v cudzine. Zákon nehovorí, či európsky zatykač vydáva prvostupňový alebo druhostupňový súd, ale hovorí o príslušnom súde. Špecializovaný súd hneď po prevzatí spisu zistil, že Najvyšší súd ho napriek splneniu podmienok nevydal a o jeho vydaní sme rozhodli ešte v rovnaký deň 27. apríla.
Z môjho pohľadu by bolo vhodné, keby boli konkrétne ustanovenia, v danom prípade trestného poriadku, formulované jasnejšie
Podobný konflikt medzi vaším a Najvyšším súdom vznikol v lete 2015, keď bol prepustený sýkorovec Miroslav Štvrtecký, neskôr definitívne odsúdený za zosnovanie zločineckej skupiny a výpalníctvo na 21 rokov. Aj vtedy ste sa s Najvyšším súdom nevedeli dohodnúť na rozdelení kompetencií. Prečo sa doteraz právomoci nevyjasnili?
Spomínam si, že takáto vec tu bola, ale na konkrétne podmienky sa nepamätám. Viem, že došlo ku kompetenčnému sporu vo vzťahu k rozhodovaniu o väzbe, ale nechcem sa k tomu vyjadrovať, pretože si nespomínam na podrobnosti. Čo sa týka špecifikácie úpravy vecí, ktoré sa v rámci rozhodovacej činnosti súdu javia byť sporné ohľadom príslušnosti, faktom je, že by bolo z môjho pohľadu vhodné, keby boli konkrétne ustanovenia, v danom prípade trestného poriadku, formulované jasnejšie, aby do budúcnosti nevznikali pochybnosti o tom, ktorý súd je príslušný konať.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Etická komisia Súdnej rady by sa mala pre medializovaný prípad neštandardne blízkeho vzťahu medzi vysokopostaveným sudcom a prominentným advokátom zaoberať vzťahom advokát-sudca. Máte ešte bažantnicu? Chodíte na poľovačky s politikmi alebo advokátmi? Nemyslíte si, že sa môžete dostať do konfliktu záujmov?
Bažantnicu mal otec, ale už ju predal. Tak sudcovia, ako aj politici, advokáti či prokurátori žijú v reálnom svete. Pokiaľ by som sa mal na poľovačke zúčastniť s niekým z týchto povolaní, nevidím v tom problém. Problém by bol, keby sme sa rozprávali o nejakej konkrétnej trestnej veci, ktorá je prejednávaná pred Špecializovaným trestným súdom. Samozrejme, bol by problém, keby som sa na poľovačku dal pozvať niekým, kto v konaní niekoho zastupuje. Takéto pozvanie by som neprijal. Ak ste však pozvaný na veľkú spoločnú poľovačku, na ktorú vás pozve váš poľovnícky priateľ a kde bude aj iný sudca, politik, advokát či prokurátor, nemám žiadny dôvod, aby som odtiaľ odišiel.
V roku 2007 ste sa stali predsedom Špeciálneho súdu (predchodca dnešného Špecializovaného trestného súdu – pozn.red.). Vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin si nevybral víťaza konkurzu, dovtedajšieho predsedu súdu Igora Králika, ale rozhodol sa pre vás. Poznáte sa dobre s Harabinom?
Vtedy platná právna úprava ministrovi umožňovala vybrať si jedného z troch najlepších uchádzačov. Prečo sa rozhodol vymenovať mňa, neviem, aj ja som bol z toho prekvapený. Dozvedel som sa to z rádia počas cesty autom a až následne mi to oznámila aj hovorkyňa súdu. Nepovedal mi, prečo si vybral mňa, ani sme sa o tom nerozprávali. S pánom Harabinom mám štandardné pracovné vzťahy, nie som s ním však v priateľskom vzťahu.
Čoskoro uplynú tri roky z vášho päťročného funkčného obdobia. Čo sa vám na súde podarilo zlepšiť?
Významným spôsobom sa zlepšila rýchlosť konania na súde. Po tom, čo som prišiel, urobil som analýzu rýchlosti a kvality rozhodovania v období od roku 2012 až do polovice roku 2015 a podľa výsledkov bol rozdiel medzi prvým a posledným, teda najrýchlejším a najpomalším sudcom, až deväťnásobok lehôt. Ak sudca, ktorý vybavoval svoju agendu najrýchlejšie, rozhodol o mesiac, tak tomu jeho poslednému kolegovi to trvalo až deväť mesiacov. Na základe toho som prijal niekoľko opatrení, kde som stanovil lehoty, v ktorých je sudca povinný vybavovať svoju agendu. Pokiaľ nemôže byť vec vybavená v lehote, je potrebné, aby to sudcovia signalizovali vedeniu súdu a mali sme dostatočný prehľad, ako sudcovia na svojej agende pracujú a venujú sa jej. Podľa predbežnej štatistiky za minulý rok sa počet restov znížil asi o 40 percent, teda dá sa povedať, že naša agenda je vybavovaná skoro v polovičnom čase.
Budete sa o dva roky opäť uchádzať o post predsedu špecializovaného súdu?
U nás nie je obmedzenie na počet funkčných období. Je to ale ďaleko a ešte som o tom neuvažoval. Je to tak dlhá doba, že by som sa nerád vyjadroval. Sú tu skutočnosti, preto ktoré by som možno kandidoval znovu, ale aj skutočnosti, pre ktoré by som ďalšiu kandidatúru nezvažoval.