Europrokurátor ušetrí Slovensku milióny eur

Europrokurátor zasiahne pri cezhraničných podvodoch s DPH nad desať miliónov a pri podozreniach z čerpania eurofondov pri škode vyššej ako 100-tisíc eur. Podľa výpočtov ministerstva spravodlivosti by Slovensko mohlo na daňových únikoch ušetriť až 56 miliónov eur ročne.

Vytvorenie nového úradu Európsky parlament schválil už vlani v októbri. Aj nedávno prijal rezolúciu, aby europrokurátor začal fungovať čo najrýchlejšie. Podľa doterajších plánov by sa tak malo stať v roku 2020. Stíhanie kriminality, ktorá presahuje hranice jednotlivých členských krajín únie, je dnes totiž problematické. „Európska prokuratúra má z definície svojej existencie uľahčiť a efektívne stíhať cezhraničné prípady spadajúce do jej pôsobnosti,“ povedala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová.

Vytvorenie úradu europrokurátora predpokladá už jedna zo základných zmlúv EÚ – Lisabonská zmluva. Podľa analýzy Európskej komisie z októbra 2016 by v prípade zapojenia všetkých krajín únie dokázal nový úrad ušetriť až 2,5 miliardy eur ročne. Pri súčasnom zapojení krajín do tejto iniciatívy by sa Slovensko na činnosti úradu podieľalo sumou asi 185-tisíc eur. „Bez ohľadu na výšku príspevku na činnosť Úradu európskeho prokurátora sa dá očakávať pozitívna návratnosť,“ tvrdí ministerstvo spravodlivosti. Iba predpokladaná nevybraná DPH tvorí zhruba 2 mld. eur ročne a podľa informácie z Finančného riaditeľstva sa za posledných päť rokov vyšetrili podvody s DPH cca za 144 miliónov eur ročne. „Keby sa vďaka Úradu európskeho prokurátora vybralo aspoň desať percent z nevybranej DPH, rozdiel oproti súčasnosti by bol 56 miliónov eur ročne iba na DPH,“ počíta ministerstvo.

Riaditeľ inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM Vladimír Bartovic hovorí, že členské krajiny veria projektu úradu europrokurátora, lebo inak by ho nepodporovali. Jeho zabehnutie však môže podľa Bartovica trvať aj niekoľko rokov. „Vznik nových nadnárodných úradov trvá od niekoľkých mesiacov, keď je to urgentné, ako v prípade vzniku dočasného eurovalu EFSF počas finančnej krízy, až po niekoľko rokov, keď to až také urgentné nie je. Očakávam, že v tomto prípade to bude skôr niekoľkoročný proces, kým úrad európskeho prokurátora začne naplno fungovať. Jedná sa o vysoko špecializovanú činnosť a úrad bude veľmi závisieť od nastavenia spolupráce s jednotlivými členskými krajinami a ich úradmi. Kým sa takéto vzťahy vybudujú, istú dobu to trvá,“ vysvetlil Bartovic.

Tento mesiac sa už začali prvé kroky k vytvoreniu úradu aj na Slovensku. Podľa hovorkyne rezortu spravodlivosti sa vyberá dočasný administratívny riaditeľ a pracuje sa na ďalších nevyhnutých otázkach, spojených s rozpočtom či fungovaním IT systému. Každá z dvadsiatich členských krajín, ktorá sa za vznik úradu postavila, bude mať v ňom jedného svojho zástupcu. Z troch kandidátov členskej krajiny si nakoniec európskeho prokurátora vyberie Rada EÚ a spolu s Európskym parlamentom zvolia generálneho európskeho prokurátora a riaditeľa úradu, ktorý bude sídliť v Luxemburgu.

Na Slovensku bude úrad pôsobiť prostredníctvom minimálne dvoch delegovaných európskych prokurátorov slovenského pôvodu a aj pri stíhaní trestných činov bude spolupracovať so slovenskou políciou a konanie bude prebiehať pred slovenskými súdmi podľa slovenského právneho poriadku. Výber kandidátov by sa mal na vnútroštátnej úrovni udiať ešte do konca tohto roka a ich vymenovanie sa má stihnúť do júla 2019.

Návrh zákona, ktorý rieši výber a nominácie európskych prokurátorov, má až 124 pripomienok, z toho 16 zásadných. Platnosť zákona je naplánovaná na 1. august tohto roku. Kandidátom môže byť najmenej 40-ročný nezávislý a mravný prokurátor, ktorý svoju funkciu vykonával aspoň sedem rokov a má skúsenosti z trestného práva slovenského aj európskeho. Musí tiež dostatočne ovládať anglický jazyk, mať bezpečnostnú previerku stupňa prísne tajné a preukázať, že nebol v posledných rokoch disciplinárne stíhaný. Len o niečo menej prísne podmienky majú platiť pre delegovaných európskych prokurátorov v domovskej krajine.

Kompetencie a spôsob výberu kandidátov zatiaľ nechcela slovenská prokuratúra komentovať. „Generálna prokuratúra v návrhu zákona uplatnila zásadné pripomienky v rámci riadneho pripomienkového konania. Vyjadríme sa, keď bude legislatívny proces ukončený,“ uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová. Práve Generálna prokuratúra k pripravovanému zákonu uplatnila všetkých 16 zásadných pripomienok. Na ministerskom návrhu sa jej okrem iného nepáči spôsob vytvorenia, počet a zloženie členov komisie na výber kandidátov, jej funkčné obdobie, výber prípadných náhradníkov či postup v prípade, že by neboli úspešní aspoň traja uchádzači.

Ministerstvo spravodlivosti spolu s Generálnou prokuratúrou pri medzinárodnom vyjednávaní podporovali návrh s centralizova­nejším systémom prokuratúry so silnejším európskym charakterom. Oslabenie centralizovaného modelu a prechod na decentralizovanejší model bol dôsledkom výhrad viacerých národných parlamentov. Argumentovali, že príliš zasahuje do kompetencií národných prokuratúr.

Ani napriek kompromisom sa za nový úrad nepostavili všetky krajiny. Okrem Dánska a Írska, ktoré má na otázky vnútra a spravodlivosti v EÚ výnimku, a Británie, ktorá z únie odchádza, európsku prokuratúru zatiaľ odmietli prijať aj Holandsko, Malta, Poľsko, Maďarsko a Švédsko. Úrad bude preto fungovať v rámci posilnenej spolupráce a tieto krajiny sa k nej budú môcť neskôr pripojiť.