Rajtár, predvolaný ako svedok, však prekvapujúco odmietol vypovedať. Pojednávanie tak patrilo najmä znalcom. V lete by mal proces dospieť do finále.
Filip Rybanič je obžalovaný z porušenia bankového tajomstva, trestné oznámenie podala banka. V lete 2016 mal získať a zverejniť údaje z Kaliňákových účtov v Tatra banke, kde sa mal starať o klientov s ročným obratom nad 100-tisíc eur. Informácie posunul vybraným médiám s cieľom upozorniť na prevody medzi ministrom a firmou B. A. Haus založenou podnikateľom Ladislavom Bašternákom, ktorý je obžalovaný z daňových deliktov.
Opozičný poslanec Jozef Rajtár je presvedčený, že jeho asistent sa porušenia zákona nedopustil. Odmietol tiež, že by Rybaniča nahováral na porušenie bankového tajomstva. Súd ho predvolal ako svedka, vypovedať však odmietol. Rybanič naďalej trvá na svojej nevine.
„Celý proces vnímam ako absurdný a umelo vykonštruovaný. Vzhľadom na to som využil svoje ústavné právo poslanca nevypovedať. Sudkyňa, zdá sa, odmietala akceptovať toto ústavné právo a musel som na tom jednoducho trvať,“ povedal Rajtár, ktorý odkazoval na článok ústavy, ktorý hovorí, že „poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie.“
Na pojednávaní vypovedali znalci z odvetvia informatiky. Jedni pre potreby vyšetrovania skúmali napríklad Rybaničov telefón či Rajtárov poslanecký počítač. Druhá skupina znalcov, naopak, prišla na žiadosť obhajoby. Mali zhodnotiť bankové systémy a preukázať, že prokurátor nedokáže spoľahlivo podoprieť svoju obžalobu.
Na predchádzajúcom pojednávaní Rybaničov obhajca Marek Para sudkyňu požiadal, aby sa obrátila na Súdny dvor EÚ so žiadosťou o výkladové stanovisko k prípadu. Podľa neho pri téme whistleblowerov, pričom za takúto osobu považuje aj Rybaniča, vzniká kolízia verejného záujmu na odhaľovaní trestnej činnosti a zverejňovania faktov, ktoré sa osoba dozvie v postavení zamestnanca. Sudkyňa, ako dodal Para, žiadosť zatiaľ neprijala a Súdny dvor EÚ nekontaktovala.
Whistleblowing sa vo všeobecnosti chápe ako zverejňovanie neverejných či utajených informácií vo verejnom záujme. Zvyčajne o porušovaní ľudských práv alebo inej závažnej protiprávnej aktivite. Ani v Európskej únii však nie je ustálená jeho presná definícia. Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv pred časom pre Pravdu povedal, že nie je presvedčený, že verejný záujem bol v tomto prípade dostatočný na porušenie bankového tajomstva. Odôvodnil to tým, že informácie od Rybaniča sa stali súčasťou politického súboja medzi Kaliňákom a stranou SaS.
Na poslednom pojednávaní v decembri sa zúčastnil v pozícii svedka aj vtedajší minister vnútra, dnes poslanec Robert Kaliňák (Smer). Prezradenie jeho bankových údajov označil za politickú akciu poslanca Rajtára. „Problém, ktorý vidím, je nielen v tom zverejnení, ktoré Rybanič vykonal, bol to pokyn na politickú objednávku. To, čo viac zhoršuje situáciu, je fakt, že selektívne, deformovane a účelovo vybral len niektorú časť informácií,“ opísal ešte v decembri svoju výpoveď. Malo to podľa neho vytvoriť nepravdivý dojem, že prijal od Bašternáka peniaze.
Kaliňák ešte v roku 2016 priznal, že v októbri 2013 kúpil od Ladislava Bašternáka 16-percentný podiel v spoločnosti B. A. Haus, ktorá vlastnila byty v komplexe Five Star Residence. Na získanie podielu si Kaliňák zobral úver od Tatra banky vo výške 500-tisíc eur a zaplatil zaň 430-tisíc eur.
Rybaničovi v prípade dokázania viny hrozí trest od troch až do ôsmich rokov. Podľa obžaloby si mal okrem Kaliňákových pozrieť aj účty exministra dopravy za Smer Jána Počiatka, podnikateľa Mariána Kočnera a Ladislava Bašternáka.