Minie sa aj časť eurofondov. Ministerstvo životného prostredia ohlásilo, že na dobudovanie kanalizácií v chránených lokalitách sa uvoľní minimálne 19 miliónov eur. Návrh sa bude týkať desiatich oblastí. Zaoberať sa bude skládkami, priemyslo m i ťažbou. Zákon dostal neformálny názov Lex Žitný ostrov, podľa jedného z najvýznamnejších zdrojov pitnej vody v strednej Európe. Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) ho označil za príklad modernej legislatívy na ochranu životného prostredia. „Rieši ochranu vody z každého uhla a stanovuje jasné pravidlá hry v chránených vodohospodárskych oblastiach. Doteraz sme mali mnohé opatrenia roztrúsené v rôznych zákonoch kade-tade, to znamená, že sa medzi nimi dalo kľučkovať. Dúfam, že to v čo najväčšej miere obmedzíme,“ skonštatoval Sólymos s dôvetkom, že Lex Žitný ostrov stanoví na jednom mieste, čo v chránených vodohospodárskych oblastiach možno, a čo nemožno robiť. Zavedie tiež nové obmedzenia pri používaní chemikálií na golfových ihriskách.
Zástupcovia rezortov zdravotníctva, životného protredia a poľnhospodárstva, ktorí sa na príprave zákona podieľali, priznali, že ovplyvní aj podnikateľské prostredie. Ako presne, bude známe až po zverejnení návrhu, ktorého súčasťou bude doložka vplyvov. „Čo sa týka dopadu na podnikateľské prostredie, týkal by sa najmä poľnohospodárskych subjektov, ale tí už boli aj doteraz v nejakom režime ochrany, takže aj samotné podniky rátajú so sprísňovaním kontroly a v našich analýzach sme neodhadli dramatické zhoršenie podnikateľského prostredia alebo vážne dopady,“ povedal štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla.
Štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Gábor Csicsai ho doplnil, že zmeny nebudú mať dopad na efektivitu poľnohospodárstva. „Pre poľnohospodára, ktorý hospodári podľa pravidiel správnej poľnohospodárskej praxe, žiadna zmena nenastane,“ sľubuje štátny tajomník agrorezortu, ktorý dodal, že zvyšovanie ochrany vody neprináša pre farmárov ďalšiu byrokraciu. Prekvapením je tiež vysoká pokuta za porušenie pravidiel, napríklad pri použití zakázanej chémie na ochranu rastlín v chránenej vodohospodárskej oblasti či za založenie nelegálnej skládky nebezpečného odpadu. Sankcia sa môže vyšplhať až do výšky 165-tisíc eur. Minister Sólymos zatiaľ nespresnil, aký postup bude v prípade existujúcich skládok v predmetných lokalitách či ťažby. „Keď budú nové povinnosti jednotlivých subjektov, ktoré tam podnikajú v sférach, ktoré by mohli ohroziť podzemnú vodu, tak sa budú musieť prispôsobiť zákonu,“ reagoval stručne. Oznámil však, že sanácia toxickej skládky nebezpečného odpadu pod bratislavskou časťou Vrakuňa, ktorá je pozostatkom po Chemických závodoch Juraja Dimitrova a mohla by predstavovať riziko pre Žitný ostrov, by sa mohla začať na jeseň.
Branislav Moňok z občianskeho združenia Priatelia Zeme upozorňuje, že sa vždy musí vypátrať ten, kto spôsobil uloženie odpadu v rozpore so zákonom, inak nie je komu uložiť pokutu. Nehrá pri tom žiadnu úlohu, či nelegálna skládka vznikla na súkromnom alebo štátnom pozemku. V prípade súkromného pozemku sa však overuje, či z čiernej skládky nemal jeho majiteľ nejaký profit, alebo nemohol urobiť opatrenia, ktoré by jej vzniku mohli predísť. „Ak ide o komunálny odpad, odstraňuje ho obec na svoje náklady. Sumu, ktorú na to vynaloží, si potom môže vymáhať ďalšími právnymi krokmi, ak napríklad polícia niekoho vypátra. Väčšinou sa však nenájde nikto,“ vysvetlil ochranár. Doplnil, že ak ide o nebezpečný alebo stavebný odpad, odstraňuje ho okresný úrad. „Pri takomto odpade je niekedy ľahšie odhaliť, kto ho spôsobil, keďže môže ísť o špecifický odpad,“ povedal Moňok.
Hrozbu pre zásoby podzemnej vody spôsobujú aj chýbajúce kanalizácie. Do roku 2021 sa k nej musia pripojiť všetci tam, kde je vybudovaná. Obciam do 2 000 obyvateľov, ktoré sa nachádzajú v chránených lokalitách a kanalizáciu nemajú, envirorezort pomôže. Čoskoro vyhlási výzvu vo výške 19 miliónov eur na budovanie kanalizácií práve v týchto lokalitách, suma by mohla časom narásť až na 40 miliónov.
Vo vodohospodárskej oblasti Strážovské vrchy leží obec Čičmany (okr. Žilina), známa svojou typickou ľudovou architektúrou. Žije v nej zhruba 130 obyvateľov a kanalizáciu vybudovanú nemá. Starostka Natália Dubnicayová zatiaľ nevie, či sa do výzvy zapoja. „Samozrejme, že by sme chceli kanalizáciu, navyše, keď sme aj destináciou cestovného ruchu. Lenže to závisí od podmienok. Ak by to bolo realizovateľné, tak by sme do toho určite išli. No nevieme, aké je tam spolufinancovanie, aká je možnosť prefinancovania, či by si obec musela brať úver. Sme maličká obec a aj rozpočet máme malý,“ dodala starostka. S prísnejšou legislatívou vo vodohospodárskych chránených oblastiach nemá problém a ich silnejšiu ochranu víta.
V najbližšej dobe návrh zákona poputuje do medzirezortného pripomienkovania. Na vládny rokovací stôl by sa mohol dostať v júni. Schválenie kabinetom by nemalo naraziť, keďže pri jeho príprave spolupracovali tri rezorty, každý na čele s nominantom inej koaličnej strany – Sólymos zastupuje Most-Híd, šéfka agrorezortu Gabriela Matečná je nominantkou SNS a ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská nominantkou Smeru. Sólymos verí, že v prvom čítaní by sa parlament mohol zákonom zaoberať na septembrovej schôdzi a definitívne by ho mohli poslanci schváliť v októbri.