SIS chce sledovať aj bez súdneho príkazu

, , 13.05.2018 12:00
SIS slovenska informacna sluzba sidlo
Sídlo Slovenskej informačnej služby. Autor: ,

Umiestniť skrytú kameru na ulicu a sledovať, čo sa každý deň deje napríklad pred vytypovaným podnikom. Alebo cez GPS monitorovať pohyb človeka, prípadne zisťovať, s kým debatuje cez sociálnu sieť. Aj takéto právomoci chce Slovenská informačná služba bez toho, aby musela žiadať súhlas súdu.

Ide ešte ďalej a prelamuje niekoľkoročné tabu. Novinárske preukazy by rada vo vybratých situáciách používala na krytie svojich agentov, rovnako má záujem o novinárov – informátorov. V zákone je táto možnosť dnes zakázaná.

S návrhom na rozšírenie svojich kompetencií prišli tajní neštandardne. Predstavu novely zákona o SIS prepašovali do inej novely o Policajnom zbore v rámci pripomienkového konania. Bezpečnostný analytik Milan Žitný upozorňuje, že pred takýmto rýchlym postupom treba byť v strehu.

Hybnou silou je aj boj proti terorizmu

„Nevyhnutnosť doplniť legislatívu je odôvodnená predovšetkým prijímaním nových strategických dokumentov reflektujúcich na aktuálnu bezpečnostnú situáciu najmä v oblasti boja proti hybridným hrozbám, extrémizmu a terorizmu. Navrhované zmeny zákona nie sú ničím novým, ale vychádzajú z materiálu, ktorý už v nedávnej minulosti úspešne prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, vrátane diskusie odbornej i laickej verejnosti, ako i akademickej obce,“ vysvetlil taktiku SIS jej hovorca Branislav Zvara, ktorý sa odvolal na spoločný zákon pre civilnú a vojenskú tajnú službu z roku 2015.

Ten nakoniec vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák do parlamentu nepredložil, pretože mu chýbala širšia politická podpora. Zvara tiež dodal, že ich pripomienky sú súčasťou štandardného pripomienkového konania.

Denník Pravda sa opýtal rezortu vnútra, či podporí návrhy SIS. Priamu odpoveď sme nedostali. „Rokovania o pripomienkach Slovenskej informačnej služby k novele zákona o Policajnom zbore prebiehajú. Táto novela je však predovšetkým o transparentnejšej voľbe policajného prezidenta a šéfa inšpekcie, a nie o legislatívnych návrhoch, ktoré prioritne nespadajú pod tento zákon,“ reagoval tlačový odbor ministerstva.

Žitný: Treba chrániť ľudské práva

„V tejto chvíli to vnímam tak, že sa snažia využiť príležitosť a vpašovať si niečo do zákona o Policajnom zbore. V takýchto momentoch treba byť v strehu a nedovoliť takéto rýchle a unáhlené konanie. Parlament by mal byť v tomto ohľade ostražitý,“ zhodnotil bezpečnostný analytik Milan Žitný.

Situácia vo svete sa podľa neho rýchlo vyvíja a technológie sa menia. Potreba novelizovať zákon o Slovenskej informačnej službe, ako poznamenal Žitný, určite existuje. „Dôležité je jasne upraviť a zabezpečiť, aby boli chránené naše občianske a ľudské práva, je to citlivá oblasť. Je to však vec všeobecnej spoločenskej zhody, čo by malo byť chránené zo súkromia osôb a čo musí byť samozrejme pod nejakým regulačným mechanizmom prístupné štátnym orgánom,“ dodal analytik a pripomenul, že práve predchádzajúci pokus o novelizáciu zákona o spravodajských službách sa skončil bez dohody s obrovským množstvom pripomienok.

Bezpečnostný expert: SIS by nemala konať svojvoľne

V návrhoch tajnej služby dominuje používanie tzv. operatívnej techniky. Ide o zariadenia, ktoré môžu fotografovať, sledovať mobilný signál, signál z vysielačky, aktivitu na internete a sociálnych sieťach. SIS chce, aby takúto techniku mohla na verejných miestach umiestniť bez súhlasu súdu. Rovnako bez dozoru sudcu plánujú tajní monitorovať pohyb nejakého človeka, vidieť, na aké čísla volá. Až vtedy, keby chceli vedieť jeho totožnosť s tým, že mu chcú nasadiť napríklad odposluch, musia sa obrátiť na súd.

Bezpečnostný expert František Škvrnda si myslí, že problém je v tom, že tajná služba by nemala nasadzovať operatívnu techniku, ako sama chce. Doplnil, že pri tom, aká je dnes štruktúra bezpečnostných hrozieb, nie je ani záruka, že by to prispelo k zvýšeniu bezpečnosti. „Nemali by vyvíjať nejakú vlastnú činnosť, na základe ktorej hľadajú osoby, ktoré budú rozpracovávať.

Mali by sa zamerať na spôsoby, ktoré môžu priniesť konkrétne a relevantné výsledky. Nezvýši to kvalitu činnosti spravodajskej služby a druhá vec je, že v takomto systéme sa dá nájsť množstvo vecí, ktoré sú zneužiteľné. Cieľom je, aby tajná služba mala viac príslušníkov a dostala viac peňazí, ale nie je to záruka efektívneho zvýšenia bezpečnosti,“ domnieva sa Škvrnda.

Z agentov ‚novinári‘?

SIS tiež počíta s krytím agentov novinárskymi preukazmi, čo dnes legislatíva nepovoľuje. Navrhuje, aby takéto krytie mohla použiť v prípade zabezpečovania informácií zo zahraničných zdrojov, informácií súvisiacich s terorizmom, s medzinárodnou organizovanou trestnou činnosťou a s trestnou činnosťou ohrozujúcou základy a bezpečnosť Slovenska.

Podľa Žitného by to však mohlo ohroziť a poškodiť záujmy štátu. V tejto súvislosti spomenul udalosť z polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa dvaja diplomati z Česka stali objektom záujmu agenta SIS pod novinárskym krytím. „Diplomat ma v parlamente upozornil na redaktorku tlačovej agentúry, ktorá mala byť akreditovaná pri ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Z ministerstva zahraničných vecí som sa dozvedel, že taká osoba u nich akreditovaná nie je a bolo jasné, že SIS nasadila svoju osobu pod legendou novinára na tohto diplomata,“ opisuje Žitný.

Novinárske krytie agentov tajnej služby môže spôsobiť diplomatický škandál a poškodenie vzájomných vzťahov a dôvery. Je preto veľmi otázne, kedy takýto nástroj použiť. Ohrozujú takto aj novinárov. „Keď sa prevalí, že toto máme v zákone, a v zahraničí sa to určite dozvedia, prakticky každý novinár vyslaný ako korešpondent môže byť tamojšími službami podozrievaný, že pracuje pre spravodajskú službu svojho štátu a bude tak pod intenzívnejším drobnohľadom a jeho súkromie bude nabúrané,“ vysvetlil Žitný.

Zákon spoluprácu vylučuje

Zákon o SIS od roku 2004 výslovne zakazuje, aby vydavatelia periodickej tlače, prevádzkovatelia hromadných informačných prostriedkov, šéfredaktori, redaktori či moderátori spolupracovali s tajnou službou. Existuje však výnimka. Ak je to nevyhnutné v záujme ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, tak predseda Bezpečnostnej rady SR, teda premiér, môže na návrh riaditeľa tajnej služby písomne rozhodnúť, že služba využije služby novinárov. O takejto výnimke musí byť písomne informovaný aj parlamentný výbor na kontrolu SIS.

V súvislosti s tajnými naposledy čelilo Slovensko veľkému škandálu v roku 2011 za bývalej vlády Ivety Radičovej. Z postu ministra obrany musel odísť Ľubomír Galko zo SaS, keď sa ukázalo, že Vojenské obranné spravodajstvo odpočúvalo novinárov Pravdy, šéfa televízie TA3, zamestnancov rezortu obrany, hospodárstva či kamionistu, ktorý išiel za Galkovým autom. Za nezákonné odpočúvanie v súčasnosti stoja pred súdom piati vojenskí spravodajcovia. Z parlamentných správ osobitných výborov na kontrolu odpočúvaní za rok 2017 vyplýva, že napríklad polícia žiadala o odpočúvania v 979 prípadoch, sudcovia jej vyhoveli v 941. SIS žiadala v 311 prípadoch, sudcovia vydali súhlas v 304.

Čo by chcela SIS

  • Zriadiť stále a dočasné pobočky SIS na Slovensku aj v zahraničí
  • Monitorovať cudzích štátnych príslušníkov aj agentov, ktorí môžu u nás šíriť škodlivú propagandu
  • Samostatne vzdelávať svojich príslušníkov
  • Zakázať používanie označenia „Slovenská informačná služba“ alebo „SIS“ v ústnom vyhlásení, na veciach, vrátane odevu a preukazu, v písomnom styku, v doménovom mene, v elektronickej komunikačnej sieti a na vozidle
  • Používať operatívnu techniku (elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické a iné technické prostriedky) na zachytávanie a vyhodnocovanie informácií. Využíva sa pri vopred neurčenom okruhu osôb na verejných miestach ( napr. sledujú sa signály mobilných telefónov alebo kamera monitoruje určitú lokalitu).
  • Operatívnu techniku bude možné použiť aj na získavanie informácií o pohybe a činnosti osoby alebo o pohybe veci. Rozhodne o tom riaditeľ SIS alebo ním poverený príslušník na základe písomnej žiadosti.
  • Operatívnu techniku bude možné využiť aj na identifikáciu osoby, ak je potrebné určiť jej totožnosť pre následné nasadenie napríklad odpočúvania. Súhlas však bude musieť dať súd. SIS bude mať 72 hodín od udelenia súhlasu súdom na to, aby človeka identifikovala.
  • Preukaz šéfredaktora, redaktora periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku bude môcť použiť agent ako svoje krytie, ak pôjde o zabezpečovanie informácií zo zahraničných zdrojov, informácií súvisiacich s terorizmom, s medzinárodnou organizovanou trestnou činnosťou, s trestnou činnosťou ohrozujúcou základy a bezpečnosť Slovenska, alebo ak sa má použiť na účely plnenia úloh informačnej služby v čase vojny. Súhlas na použitie takéhoto preukazu dáva riaditeľ SIS.
  • Novinár bude môcť byť osobou konajúcou v prospech SIS ( napríklad informátor) iba vtedy, ak pôjde o zabezpečovanie informácií zo zahraničných zdrojov alebo o spravodajskú činnosť zameranú na terorizmus a trestnú činnosť ohrozujúcu základy a bezpečnosť Slovenska.
Zdroj: pripomienky SIS k zákonu o Policajnom zbore

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sledovanie #Slovenská informačná služba #SIS #legislatívna zmena
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku