Premiérovi Petrovi Pellegrinimu (Smer) sa nepáči, že zisky končia na privátnych účtoch. Takýto stav podľa neho nemožno tolerovať. „Laboratóriá, CT-čka a iné oddelenia a odbory, ktoré sú vysoko profitabilné, by mali byť v rukách štátnych nemocníc a zisky, ktoré sa z toho generujú, majú ísť do rozpočtov nemocníc, tak to má byť správne. Nemôžem tolerovať fakt, že všetko to, čo je ziskové, je už dávno v súkromných rukách, a to, čo je stratové, zostalo na krku štátu a štát to musí financovať,“ zhrnul Pellegrini minulý týždeň po rokovaní vlády. Ministerstvo zdravotníctva má pripraviť prehľad, koľko súkromníkov pôsobí v štátnych nemocniciach. Práve tie majú s dlhmi najväčšie problémy.
Rezort analyzuje efektivitu služieb súkromníkov
Na CT a MR vyšetrenia pre poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne išlo vlani viac než 81 miliónov eur, poistencov Dôvery okolo 30 miliónov a poistencov Unionu 7 miliónov eur.
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru) o tejto téme s premiérom už hovorila. Rezort teraz analyzuje efektivitu služieb, ktoré dodávajú firmy. „Zastávame názor, že tie činnosti, ktoré dokážu efektívne realizovať nemocnice vo vlastnej réžii, by mali postupne prejsť pod ich správu,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Na otázku, či ministerka nariadi nemocniciam, aby vypovedali zmluvy súkromníkom, hovorkyňa neodpovedala.
Tri z desiatich oslovených nemocníc
Denník Pravda oslovil desať univerzitných a fakultných nemocníc a pýtal sa ich, či prevádzkujú vyšetrenia CT, MR aj laboratórne. Tri potvrdili, že áno. Ide o Fakultnú nemocnicu s poliklinikou v Banskej Bystrici, Univerzitnú nemocnicu v Martine a Univerzitnú nemocnicu v Košiciach. Ostatné nemocnice robia len časť týchto vyšetrení, niektoré vôbec. Na rozbehnutie vlastnej prevádzky potrebujú peniaze a personál.
„Uchádzame sa o získanie vlastného moderného MR pracoviska, vďaka ktorému by sme dokázali znížiť čakacie lehoty, taktiež dobu hospitalizácie,“ povedala hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline Lenka Záteková s tým, že majú vlastné len cétečko. Žilinská nemocnica má uzavreté zmluvy so súkromnými poskytovateľmi klinickej biochémie a MR vyšetrení do roku 2024. „Našej nemocnici by pomohlo prevádzkovanie uvedených služieb, najmä zlepšením manažmentu pacienta,“ uviedla Martina Riedlová, hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Trenčíne . Nemocnica by podľa nej potrebovala peniaze na nákup techniky a infraštruktúry. Tie by sa snažili získať z kapitálových zdrojov a zvýšením úhrad od zdravotných poisťovní. So súkromnou spoločnosťou poskytujúcou služby MR majú uzatvorenú nájomnú zmluvu do júna 2021, ktorú je možné vypovedať.
Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove prevádzkuje vo vlastnej réžii laboratóriá, na vyšetrenia MR a CT majú uzavreté zmluvy do roku 2020 a 2021. „Zabezpečovanie a poskytovanie ďalších laboratórnych výkonov by si vyžadovalo náklady na materiálno-technické vybavenie a personálne obsadenie jednotlivých pracovísk, na druhej strane by sa zvýšili výnosy zo zdravotných poisťovní,“ poznamenala hovorkyňa nemocnice Renáta Cenková. Ich presnú výšku podľa nej nie je možné určiť vzhľadom na skutočnosť, že nedisponujú vstupnými údajmi.
Fakultná nemocnica v Trnave pripravuje projekt výstavby novej nemocnice, v ktorej už má zapracované všetky tieto pracoviská, aby bola „sebestačná“.
Prevádzky CT a MR začali budovať súkromníci
Redakcia Pravdy oslovila niekoľko firiem, ktoré v tejto oblasti podnikajú. Tie sa vyjadriť nechceli. Zástupca jednej z nich súhlasil s tým, že si neželá zverejniť meno. „Nemocnice z biedy nevytrhne, ak budú mať vlastné pracoviská CT, MR či laboratóriá. Hovoria o tom fakty, už dnes viaceré robia tieto vyšetrenia a napriek tomu dlžoby majú,“ skonštatoval. Súkromné spoločnosti podľa neho denne vyšetria 50 pacientov. Prvý pacient je na vyšetrení často pred šiestou ráno a posledný nezriedka aj o desiatej hodine večer.
„Štátne pracovisko urobí niekedy až 12 pacientov denne. Majú zastarané prístroje, nemajú peniaze ani na základnú údržbu, nieto ešte na nové,“ pripomenul. Ak aj firmy z nemocníc vytlačia, ich samotné to podľa neho neohrozí. „Z nemocníc sa vysťahujeme, nájdeme si náhradné priestory a budeme fungovať ďalej. Neviem si predstaviť, kde nájdu nemocnice kvalitný personál či už rádiológov alebo na biochémiu,“ mieni. Doplnil, že prevádzku cétečiek a magnetov, bez ktorých sa už dnes nezaobíde takmer žiadna diagnostika, začali budovať súkromníci, pretože štát na to nemal peniaze.
Pellegrini žiada revolučnejšie riešenia
Vláda sa minulý týždeň zaoberala dlhom nemocníc, ktorý narástol vlani takmer o 144 miliónov eur. Záväzky po lehote splatnosti dosiahli ku koncu minulého roka rekordných 791 mil. eur. Najviac, 679 mil. eur, dlhujú na nezaplatených faktúrach a odvodoch štátne univerzitné a fakultné nemocnice. Dôvodom zadlžovania je, že tržby od zdravotných poisťovní im nedokážu pokryť prevádzkové náklady.
Premiér Pellegrini nechce akceptovať stav, že nemocnice generujú dlhy, a to väčšou rýchlosťou ako v predchádzajúcom období napriek množstvu opatrení. „Ak nebudeme v tejto oblasti robiť nič, tak budeme neustále konštatovať len nárast zadlžovania našich zdravotníckych zariadení a každých niekoľko rokov budeme musieť urobiť oddlžovanie. Nedarí sa zastaviť ten stav, musíme urobiť revolučnejšie riešenia,“ poukázal.
Začali s verejnými lekárňami
Ako prvé od roku 2016 začali postupne prechádzať do réžie štátnych nemocníc verejné lekárne. Kalavskej predchodca Tomáš Drucker (nom. Smeru) riaditeľom vtedy prikázal nepredlžovať nájomné zmluvy a zakázal uzatvárať nové. Nemocnice tiež museli požiadať o povolenia na prevádzkovanie lekárne. Nájomné zmluvy boli dosiaľ ukončené v 17 zdravotníckych zariadeniach, v priebehu tohto roka budú končiť ešte ďalšie.
Prvú verejnú lekáreň otvorila Univerzitná nemocnica v Bratislave v priestoroch na Kramároch. Z peňazí, ktoré na predaji liekov nemocnice zarobia, budú môcť vyrovnávať vlastné dlhy. Drucker ešte vo februári tohto roka zhodnotil, že podľa predbežných výsledkov to vychádza o prilepšenie o 50– až 70-tisíc eur ročne na nemocnicu.