Opozícia nedokázala vyťažiť väčšiu podporu ani po mnohotisícových protestoch na námestiach. Podľa sociológa Pavla Haulíka možno už dlhšie pozorovať, že keď koaličné strany stratia časť podpory, automaticky sa to nepremietne do nárastu parlamentnej opozície. „Je tu silná nespokojnosť, ako koalícia vládne, a to sa prejavovalo pri protestoch v uliciach, ale na druhej strane ako keby tá istá verejnosť vnímala opozíciu ako nedostatočnú náhradu, ktorá nemá potenciál riešiť problémy lepšie ako súčasná koalícia,“ zhodnotil Haulík.
Vidieť to aj na prieskume agentúry Focus zverejnenom začiatkom mája, v ktorom opozícia nerástla na úkor koalície. Vládny Smer získal 20,5 percenta hlasov a v porovnaní s prieskumom v marci sa dokonca nepatrne posilnil. Dokázal tak nateraz stabilizovať svoju podporu po výraznom prepade. Ešte v januári tohto roka, niekoľko týždňov pred vraždou novinára Jána Kuciaka jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, by Smer podľa agentúry volilo 25,5 percenta opýtaných.
Doteraz sme boli svedkami trieštenia, ale do riadnych parlamentných volieb by mohlo dôjsť aj k hľadaniu nových foriem spájania strán.sociológ Pavel Haulík
Sociológ Martin Slosiarik z Focusu hovorí, že očakával ešte väčší pokles preferencií Smeru, zvlášť po vyjadrení bývalého premiéra, že na východe nič nie je a po prevalení škandálu s agrodotáciami, ktoré sa spájali aj s bývalou poslankyňou Smeru. „Určite výmena premiéra pomohla do istej miery zastabilizovať elektorát Smeru. Prišiel nekonfliktný premiér Peter Pellegrini. Myslím si, že bol ten, komu sa podarilo zastaviť pád,“ uviedol Slosiarik.
Podľa Haulíka to, že sa preferencie Smeru relatívne stabilizujú, potvrdzuje, že opozícia nemá bývalým voličom Smeru čo ponúknuť. "Samozrejme, s preferenciami treba narábať opatrne. Nie je to ako chránený vklad v banke, ktorý je poistený. Ak Smer nedokáže dostatočne razantne a zrozumiteľne komunikovať s voličmi, procesy strát sa môžu prehĺbiť, ale môže dôjsť aj k opačnému vývoju, že sa voliči vrátia,“ myslí si Haulík.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Predseda strany Smer Robert Fico sa po odchode z postu premiéra vrátil do parlamentu a stal sa šéfom poslaneckého klubu. Podľa Haulíka však nejde o dostatočne významnú pozíciu z hľadiska komunikácie s potenciálnymi voličmi. „Nenaplní to očakávania, ktoré od toho má Robert Fico. Mal by sa viac orientovať na priame kontakty s voličmi tvárou v tvár v regiónoch,“ uviedol sociológ. Podľa neho problém Smeru spočíva práve v komunikácii, keď Fico po odchode z postu predsedu vlády má obmedzené komunikačné kanály v elektronických médiách. „Pellegrini nie je takým politickým matadorom ako Robert Fico," hovorí Haulík.
Zvyšné koaličné strany SNS a Most-Híd si uchovávajú zhruba rovnakú podporu. Národniari okolo 10 percent a bugárovci necelých 6 percent.
Opozičné strany SaS, OĽaNO, Sme rodina i neparlamentné KDH – aj keď len nepatrne – v poslednom prieskume Focusu stratili. Sociológ Slosiarik hovorí, že rozdiely nie sú významné a na budúci mesiac môžu byť iné. Ako ďalej povedal, ich potenciálni voliči zrejme očakávali väčšiu aktivitu opozície napríklad pri iniciovaní predčasných volieb, pri koordinovaní spoločných aktivít, ako len spoliehanie sa na občianske aktivity. Haulík si myslí, že opozícia svoju úlohu vníma príliš jednorozmerne, keď vyťahuje kauzy a poukazuje na reálne či domnelé chyby. „To síce patrí do výbavy opozície, ale pokiaľ je to jediná forma politického pôsobenia, ukazuje sa, že je to málo. Verejnosť čaká aj pozitívny program, a to väčšina opozície neponúka,“ podotkol.
Istý nárast zaznamenali mimoparlamentné strany Progresívne Slovensko a Spolu. Stále však neprekročili 5-percentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.
V každom prípade by podľa týchto výsledkov Focusu bol obrovský problém zostaviť funkčnú vládu, opierajúcu sa o pohodlnú väčšinu. Súčasná koalícia Smer, SNS a Most-Híd by v 150-člennom parlamente obsadila 65 kresiel. Podobne by na tom boli opozičné strany SaS, OĽaNO, Sme rodina a KDH, ktoré by mali 68 poslancov. Bez ohľadu na to, či by boli voľby predčasné, alebo v riadnom termíne, skladanie novej vlády bude zložité a politická situácia zrejme ešte neistejšia ako po voľbách 2016. Aspoň tak sa to teraz v prieskumoch javí.
Haulík hovorí, že do volieb v roku 2020 sa môže tento stav zmeniť. „Doteraz sme boli svedkami trieštenia, ale do riadnych parlamentných volieb by mohlo dôjsť aj k hľadaniu nových foriem spájania strán. Väčšina z nich nie je slabá len preferenčne, ale aj z hľadiska počtu členov. Pri malých stranách je šanca, že by sa dokázali zhodnúť aj na predvolebnej forme koalície, na rozdiel od strán, ktoré majú politický výtlak,“ dodal Haulík.
Faktom je, že súčasný stav podpory parlamentných strán je sprevádzaný poklesom dôveryhodnosti ich lídrov v porovnaní s prieskumom Focusu z januára tohto roka. Podľa Slosiarika si treba uvedomiť, že Slovensko zažilo politickú krízu ako dôsledok vraždy novinára a jeho partnerky. „Správanie koaličných a opozičných politikov nemalo za následok, že by vzbudili dôveru vo verejnosti. Ako keby sa vo všeobecnosti znížila dôvera v politiku ako takú,“ uviedol Slosiarik.
Poklesu dôveryhodnosti sa nevyhol ani prezident Andrej Kiska. Kým v januári tohto roka mu dôverovalo takmer 53 percent opýtaných, na konci apríla to bolo niečo vyše 46 percent respondentov. Slosiarik takýto výsledok pripisuje tomu, že voliči koalície a opozície mali od hlavy štátu odlišné očakávania. „Koaličný tábor očakával, že sa prezident nebude až tak výrazne angažovať a nebude taký aktivistický. Bývalý premiér a aj viacerí opisovali jeho správanie ako na hrane alebo až za hranou. Výraznejšie teda stratil v elektoráte koaličných strán. Zároveň opoziční voliči mohli vnímať, že príliš rýchlo umožnil vytvorenie novej vlády a z toho tiež mohla vyplývať istá strata dôvery,“ uzavrel Slosiarik.