„Sme radi, že naše byty sú opravené a smeli sme sa do nich vrátiť,“ hovorí Miroslav Nevolný, majiteľ jedného zo 44 bytov. Ako však dodáva, vlastníci sú smutní, že sa stále neodhalilo, kto zodpovedá za ich problémy. „Zrejme bola chyba už v statickom výpočte. Lenže aj na dokončenej holostavbe sa už prejavovali poruchy, na ktoré mohol zhotoviteľ včas upozorniť,“ uvažuje Nevolný.
Celý prípad odhalil v plnej nahote súčasnú biedu slovenského stavebníctva. Zdá sa, že jediným cieľom zainteresovaných bolo rýchlo byty skolaudovať a predať. Minimálne od dostavby budovy v roku 2010 totiž museli vidieť, že s jej statikou čosi nie je v poriadku. Už vtedy sa v stenách domu začali objavovať mohutné trhliny. No do času, keď obyvatelia museli z domu doslova utekať, uplynulo práve päť rokov záruky, takže problém im zostal na krku.
Toto je dokonalé Kocúrkovo! Dôkaz, ako na Slovensku výborne fungujú Murphyho zákony. Najskôr si to asi všetko odskáčeme len my, čo sme bez viny a bez peňazí zostali bez strechy nad hlavou.Miroslav Nevolný
„Trhliny mohlo zo statického hľadiska spôsobiť chybné dimenzovanie stropných dosiek. Nebolo v nich dostatočné množstvo výstuže, preto tam vznikli nebezpečné priehyby a účinky sa preniesli do stien,“ vysvetľuje autorizovaný statik Jozef Špánik, dlhodobo pôsobiaci v Rakúsku. Zdôrazňuje však, že ďalšou vážnou chybou projektu boli zle navrhnuté styky stropov so stĺpmi, čím hrozilo tzv. pretlačenie, čiže, laicky povedané, stĺpy mohli stropy „prepichnúť“. „Styky boli jednoznačne poddimenzované,“ tvrdí Špánik, ktorý si statický výpočet dodatočne preštudoval. Dodáva, že pri takejto chybe, opakovanej navyše pri väčšine stykov, sa budova Centroomu mohla aj náhle a reťazovo zrútiť.
Podľa Špánika je však úplným nezmyslom tvrdiť, že poruchy stavby mohlo spôsobiť jej nesprávne založenie, v dôsledku ktorého mali jednotlivé stĺpy nerovnomerne sadať do podložia. Túto príčinu vzniku trhlín pritom vo dvoch vypracovaných posudkoch preferoval statik profesor Vladimír Benko, šéf Slovenskej komory stavebných inžinierov.
A kto teda nesprávne vypočítal styky stĺpov so stropnými doskami? Bol to statik Ján Tomčáni, ktorý už dostal podmienečný trest za kolaps bratislavského komplexu Trinity, a ktorému sa pripisujú statické problémy ďalších veľkých bratislavských stavieb? Tomčáni chybu vo výpočtoch opakovane odmietol.
Projekt pripravila architektonická kancelária Jančina, pre ktorú Tomčáni pracoval. V roku 2009 ho odkúpil budúci investor stavby, právnická firma Iuris Invest. „Riadili sme sa dodanou projektovou dokumentáciou, ktorá bola aj podkladom pre vydanie stavebného povolenia,“ uvádza jej zástupkyňa Zuzana Kolembusová.
Zhotoviteľom bola firma BK Construction, ktorá ešte pred odovzdaním objektu investora na vzniknuté trhliny v stenách upozorňovala. Materská spoločnosť zhotoviteľa BK Group si v roku 2010 dala urobiť aj odborný posudok u profesora Benka. Ten ako pravdepodobnú príčinu prasklín určil nerovnomerné sadanie stĺpov budovy. A rovnako stav zhodnotil aj v znaleckom posudku vyhotovenom v roku 2011. Až v roku 2015 zistil aj problém pretlačenia.
Dnes sa Benko už tiež jasne prikláňa k verzii o zle nadimenzovaných stropných doskách vrátane ich stykov so stĺpmi. Bráni sa však tým, že aj na túto možnosť zhotoviteľa upozorňoval a odporučil mu urobiť geodetické merania priehybov stropov.
Pravda sa Benka viackrát snažila osloviť, na telefonické aj e-mailové žiadosti do včerajšej redakčnej uzávierky nezareagoval. V nedávnej reportáži v RTVS sa však šéf komory vyjadril, že výsledky geodetických meraní, ktoré Iuris Invest v roku 2010 naozaj dala urobiť, mu nikto neoznámil, a ani následné posudzovanie stropných dosiek si u neho nikto neobjednal – napriek tomu, že ho v posudku vyslovene žiadal urobiť. Napokon sa dostali len k projektantovi – podľa ktorého nevybočovali z platných noriem. A hrozba pretlačenia stĺpov bola podľa Benka skrytá, nesúvisela s priehybmi a nedala sa odhaliť, bola prosto vecou chybného statického výpočtu.
Prakticky, tvrdí Benko, ho vraj už BK Construction až do roku 2015 vôbec nekontaktoval. „Predpokladám, že sa s Iurisom dohodli na tom, ako vybavia trhliny. A prestali mať záujem, aby sme ďalej niečo skúmali. Čo mňa tu teraz niekto stále obviňuje z toho, že sme nepočítali celú budovu?!“ argumentoval odborník v televízii.
Podľa Špánikových informácií už spomenuté geodetické merania ukázali v jednom strope priehyb až 40 milimetrov, čiže mnohonásobne väčší oproti len niekoľkomilimetrovému sadaniu. „Sadanie ako príčina trhlín sa preto už vtedy dalo vylúčiť a mali sa preveriť príčiny priehybov stropných dosiek,“ skonštatoval Špánik.
Merania, na základe ktorých spracoval svoje posudky, mal Benko urobiť v spolupráci s Katedrou betónových konštrukcií STU v Bratislave. Pravde sa listom ozvali „dvaja bývalí a nepodpísaní“ členovia tejto pracovnej skupiny s informáciou, že na Generálnu prokuratúru podali podnet na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia na zdraví, živote a majetku, a to vydaním nepravdivého odborného a znaleckého posudku neznámym páchateľom, ktoré sa malo stať už pri výstavbe domu.
Anonymní podávatelia argumentujú, že posudky sa z dôvodov, ktoré si nevedia vysvetliť, venovali len sadaniu stavby. „Pritom priehyby stropov cca 5 cm boli zjavné už pri obhliadke z roku 2010, a údajne sa o nich vedelo už v roku 2009, ale my sme sa tým nemali zaoberať, pretože riešenie priehybu stropov nebolo uvedené v objednávke,“ píšu redakcii. Trvajú na podozrení, že boli vmanipulovaní do „veľmi podivnej hry s pravdepodobným zakrývaním závažnej statickej poruchy na stavbe budovy Centroom“, ktorej následkom mohli byť aj ľudské obete. Neochotu zverejniť svoje meno zdôvodnili obavami zo straty zamestnania a tvrdením, že zúčastnení majú „dobré politické a obchodné krytie a investorom je veľmi silná finančná skupina“.
Všetko teda nasvedčuje tomu, že v kauze Centroom sa rozhýbali aj právnické mašinérie. A striehnu na každé vyjadrenie účastníkov sporu, aby ho prípadne mohli využiť vo svoj prospech. „Toto je dokonalé Kocúrkovo! Dôkaz, ako na Slovensku výborne fungujú Murphyho zákony. Najskôr si to asi všetko odskáčeme len my, čo sme bez viny a bez peňazí zostali bez strechy nad hlavou,“ uzatvára Miroslav Nevolný.