Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií požiadal finančnú správu (FS), aby mu zaslal informácie o dodržiavaní zákonov zo strany Kisku. „Zajtra (v utorok) zasadá výbor ktorý sa bude zaoberať informáciami finančnej správy o spoločnosti KTAG,“ povedal šéf Smeru Robert Fico. „Údaje v správe sú mimoriadne závažné,“ dodal s tým, že on sám správu nevidel, ale majú ju k dispozícii členovia výboru.
Informácie sa týkajú financovania kampane a finančných operácií Kiskovej firmy KTAG, s.r.o, a množstva opravných daňových priznaní pre rok 2013, ktoré spravil Kiska na jeseň v roku 2017. Fico hovorí o vážnych podozreniach, že Kiska minul oveľa viac, ako mu dovoľuje zákon. Podľa zákona môžu kandidáti pred prvým i druhým kolom minúť po 130-tisíc eur. „Kiska podpísal, že minul 251-tisíc eur s tým, že to platil zo súkromných peňazí,“ upozornil Fico. „Išiel do neoprávnených vratiek DPH, boli tam rôzne účinné ľútosti, aj krátenie dane a na jeseň 2017 urobil Kiska množstvo opravných daňových priznaní. Verejnosť musí vedieť, či prezidentská kampaň bola vedená férovo, alebo niektorí mali výhody. Počúvam o tom, že správa je čistá katastrofa.“
Fico podrobnosti nepovedal. „Chcem preto požiadať Andreja Kisku, aby zverejnil všetky informácie o financovaní jeho kampane a firme KTAG, nech občania sami posúdia, či je morálne vhodným kandidátom na prezidenta,“ povedal ďalej Fico.
„Ak sa potvrdí závažnosť informácií zo správy, prezident nemá inú možnosť, iba odstúpiť,“ doplnil expremiér.
Na Ficovu tlačovú besedu reagoval hovorca prezidenta Roman Krpelan, ktorý uviedol, že „Poslanec Robert Fico sa nepoučil zo svojho pádu. Osobné útoky sú maximum, čo ešte dokáže v politike robiť.“
Fico: Načasovanie nie je náhoda
Ak by sa správa FS týkala iných politikov, tiež by ich to diskvalifikovalo z pôsobenia vo verejnom živote, povedal člen Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Róbert Puci (Smer). Po rokovaní parlamentného výborý chce poskytnúť ďalšie informácie. Podľa Puciho výbor zrejme bude FS žiadať o dovysvetlenie niektorých informácií. „Navrhnem požiadať FS o doplnenie,“ dodal.
Fico ešte dodal: „Nie je náhoda, že práve z tohoto dôvodu si prezident načasoval svoje dôležité oznámenie na utorok. Lebo vie, že správa je pre neho diskvalifikujúca v takom rozsahu, aký si ani neviete predstaviť.“
Čo oznámi Kiska v utorok?
„Zajtra bude deň D. Prezident Andrej Kiska povie, čo ďalej. Bude o čom písať, bude o čom hovoriť. Ak by to bolo také jednoduché, dávno by povedal. Nebolo a nebude,“ napísal na sociálnej sieti Facebook hovorca prezidenta Slovenskej republiky Roman Krpelan, no bližšie neupresnil, čoho by sa dôležité oznámenie prezidenta malo týkať. Verejnosť už dlhšie očakáva, že sa Andrej Kiska vyjadrí k svojej kandidatúre v nadchádzajúcich prezidentských voľbách.
Pokiaľ ide o utorkové Kiskove vyhlásenie, ešte začiatkom tohto roka sa neoficiálne hovorilo, že druhý raz do volebného súboja nepôjde, ale udalosti posledných týždňov mohli tieto úvahy zmeniť. Možné je aj riešenie, že sa rozhodne byť prítomný v politike ďalej, hoci by sa už o najvyšší ústavný post neuchádzal. Špekuluje sa, že by mohol teda založiť novú politickú stranu alebo sa pokúsi o zjednotenie roztrieštenej opozície.
„Stále si myslím, že nebude kandidovať za prezidenta. Myslím si, že prekvapenie nebude až také veľké, nemám však žiadne informácie zákulisného charakteru, takže sa môžem mýliť,“ povedal sociológ Pavel Haulík. Ako ďalej uviedol, nerozumie odkazu prezidentovho hovorcu Romana Krpelana.
Vlani začiatkom roka sa objavili silné dohady, že prezident sa pokúsi založiť novú politickú stranu. Predseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko dokonca ešte v roku 2016 v TA 3 hovoril, že časom sa možno dostaneme k tomu, „o čom si vrabce čvirikajú, že prezident bude lídrom politickej strany“.
Prezident však tieto špekulácie ukončil vlani v apríli vyhlásením, že sa nechystá o vstúpiť do straníckej politiky. „Nebudem zakladať politickú stranu. Nebudem kandidovať do parlamentu. A, pravdaže, tým pádom ani neuvažujem o funkcii premiéra,“ vyhlásil Kiska. Povedal tiež, že najneskôr do konca septembra 2018 oznámi, či bude znovu kandidovať na post hlavy štátu.
Turbulencie na politickej scéne
Odvtedy však politická scéna prešla hektickým obdobím. Slovenskom otriasla politická kríza, ktorú spustila vražda novinára a jeho priateľky. Prezident hovoril, že Slovensko touto krízou prevedie a navrhoval buď predčasné voľby, alebo zásadnú rekonštrukciu vlády. Po demisii premiéra Fica a nástupe vlády s novým premiérom Petrom Pellegrinim (Smer) Kiska upozorňoval, že vláda bude pod jeho drobnohľadom.
Sociológ Haulík si však nemyslí, že by prezident chcel zakladať novú stranu. „To sa mi zdá ešte menej pravdepodobné ako to, že by kandidoval za prezidenta. Pochopil, že to nemá len svetlú stránku, ale aj odvrátenú. Do prezidentskej funkcie treba vkladať príliš veľa energie a vlastného času, ktorý mu neostáva na iné. Zakladať politickú stranu je oveľa zložitejšie, ako vykonávať funkciu prezidenta,“ mieni sociológ.
Politici si netrúfli odhadnúť
Politici nechceli odhadovať, čo Kiska urobí. Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž uviedol, že prezident má za sebou veľmi vážne kauzy, ktoré nie sú uzatvorené. „Ak by mal pán prezident kandidovať v tejto atmosfére, tak by to bola absolútna strata súdnosti,“ uviedol Číž. Poslanec Andrej Hrnčiar z klubu Mostu-Híd povedal, že v uplynulom období odzneli na tému Kiskovej kandidatúry rôzne vyjadrenia. „Udalosti za posledné dva mesiace mohli zmeniť predpoklady, ktoré sa naznačili. Je to jeho vec, ako sa rozhodne,“ poznamenal Hrnčiar. Podpredseda SNS Anton Hrnko odhadol, že Kiska už do súboja o post hlavy štátu nepôjde. „Myslím si, že má toho dosť,“ podotkol.
Šéf opozičného OĽaNO Igor Matovič nechcel tipovať. „Nie som stávková kancelária. Bol by som rád, keby kandidoval. Keď sa rozhodne, že kandidovať nebude, je to jeho slobodné rozhodnutie,“ povedal. Slovami „neriešim to“ reagoval Matovič na otázku, či počíta aj s možnosťou, že sa Kiska rozhodne inou formou ako len v prezidentskej funkcii pokračovať v politike.
Parlamentné strany s kandidátmi na prezidenta zatiaľ neprišli. Koaličné strany Smer, SNS a Most-Híd hovoria, že každá chce mať vlastného kandidáta. Opozícia čakala predovšetkým na verdikt Kisku a tvrdila, že by ho znovu podporila, ak sa rozhodne ísť do prezidentského súboja. Zároveň SaS, OĽaNO aj neparlamentné KDH diskutovali neoficiálne o menách možných kandidátov, ale zatiaľ nikoho nepredstavili.
Prezidentské voľby sa uskutočnia začiatkom jari na budúci rok. Nová hlava štátu sa ujme úradu v polovici júna 2019.