„Podľa výboru prišlo k porušeniu ústavného zákona. Prezident porušil ústavný zákon neuvedením všetkých náležitostí v majetkovom priznaní,“ povedal poslanec Róbert Puci (Smer). Prípad sa otvoril na základe podania neúspešného prezidentského kandidáta Jozefa Behýla. „Sú tri otázne okruhy. V prvom rade bol niekoľkonásobne prekročený limit na financovanie prezidentskej kampane. V druhom na základe neoprávnených nákladov žiadala firma KTAG vrátenie DPH a v treťom potom, ako prišlo k medializácii prípadu, firma KTAG urobia ďalšie opravné zaúčtovania nákladov, ktoré súviseli s financovaním prezidentskej kampane Andreja Kisku,“ priblížil poslanec Smeru Juraj Blanár. Podľa neho na základe týchto zistení je morálnou povinnosťou Andreja Kisku odstúpiť z funkcie prezidenta.
Oficiálna prezidentská kampaň trvala od 28. februára do 29. marca 2014 a podľa zákona mohli úspešní kandidáti v prvom aj druhom kole minúť na svoju propagáciu maximálne 265 500 eur. Andrej Kiska oficiálne priznal, že počas obidvoch kôl minul 250 593 eur, čo by znamenalo, že do limitu sa zmestil. Prezident svoju kampaň financoval cez rodinnú firmu KTAG. Podľa uniknutých výsledkov daňovej kontroly si firma uplatnila v apríli 2014 vratku DPH v sume prevyšujúcej 146-tisíc eur. V takom prípade museli náklady na financovanie prezidentskej kampane prekročiť sumu 770-tisíc eur a prezident mohol niekoľkonásobne prekročiť stanovený limit.
Keďže Kiska odmietol zverejniť všetky vystavené faktúry odvolávajúc sa na daňové tajomstvo, môžu médiá len špekulovať, o koľko prekročil štátom stanovený limit. Zverejniť presné čísla nemôžu ani poslanci, finančná správa či polícia. Verejnosť sa konkrétnu sumu dozvie len v prípade, ak štát pristúpi k udeleniu sankcie. Pokuta za porušenie zákona je stanovená ako desaťnásobok sumy, o ktorú kandidát prekročil stanovený limit. Ak by Kiska stanovený limit vo výške 265 500 eur prekročil napríklad dvojnásobne, hrozila by mu pokuta vo výške 2 655 000 eur.
„Vôbec sa nečudujem, že prezident už nebude kandidovať, lebo keby bol na tomto výbore, tak by sa asi tak červenal ako kolega Dostál,“ povedal ďalší poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Časť opozície na rozdiel od vládnych poslancov navrhla zastaviť konanie voči prezidentovi, keďže podľa jej zástupcov Andrej Kiska ústavný zákon neporušil. „Nie som si vedomý toho, že by som sa červenal,“ reagoval opozičný poslanec Ondrej Dostál.
Opoziční a vládni poslanci majú tiež rozdielny pohľad na financovanie prezidentskej kampane a podľa opozície Kiska stanovený limit neprekročil. „Z dokumentov to nevyplýva,“ povedal predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Vladimír Sloboda (SaS).
V jednom prípade aj opozícia potvrdila, že informácie od daniarov upozorňujú na porušenie zákona. „Nepochybne zo záverov finančnej správy vyplýva, že pochybila firma KTAG pri účtovaní výdavkov a domnievam sa, že prezident nemal ísť cez firmu,“ uviedol Dostál. Kiska sa na financovaní prezidentskej kampane cez rodinnú firmu dohol s bratom a po prevalení škandálu sa bránil tým, že on nie je účtovník. Z protokolu daniarov však vyplýva, že Kiska za kampaň svojej firme neplatil. Napriek tomu si KTAG z daných nákladov neoprávnene nárokovala vratku DPH a znížili daňovú povinnosť aj pri daniach z príjmu.
Kauza je na pretrase od vlaňajšej jesene, keď sa na verejnosť dostala informácia, že Kiskovu kampaň financovala jeho popradská eseročka KTAG. Parlamentný výbor ešte vo februári tohto roka požiadal KTAG o poskytnutie informácií o fyzickej osobe Andrejovi Kiskovi.
Firma sa údaje zdráhala poskytnúť s tým, že Kiska v roku 2013 a v časti roka 2014 nebol verejným funkcionárom. Výbor však napriek tomu trval na tom, že Kiska bol verejne činný, aj keď sľub ešte v tom čase nezložil. Prípad nákladov na prezidentskú kampaň vyšetruje Národná kriminálna agentúra (NAKA) zatiaľ bez trestného stíhania. Okrem toho vyšetrovateľ NAKA vedie tri trestné stíhania, ktoré sa týkajú Kisku. Jedno z nich sa týka práve spomínanej vratky DPH v sume 146-tisíc eur.