Každá z parlamentných strán chce prísť s vlastným nominantom a nepochybne sa začnú hlásiť aj viacerí občianski kandidáti. Naposledy v roku 2014, keď sa vyberala úplne nová hlava štátu, sa voliči rozhodovali medzi 14 kandidátmi.
Podľa politológa Tomáša Koziaka sa „absolútne mení charakter prezidentských volieb, keď hlavný favorit Andrej Kiska odchádza, čo znamená, že sa všetky karty začnú rozdávať nanovo“.
Politické strany hovoria, že sa chystajú v najbližšom čase predstaviť mená kandidátov. Najsilnejšia parlamentná strana vládny Smer ešte nepovedala, kedy tak urobí. V strane sa hovorilo najmä o ministrovi zahraničia Miroslavovi Lajčákovi. Ten však už v januári pre Pravdu povedal, že nebude kandidovať, a toto svoje stanovisko zopakoval.
Lajčák nemá záujem
Poslanec Smeru Erik Tomáš však na sociálnej sieti napísal, že strana by mala urobiť maximum, aby Lajčáka presvedčila. „Bol by to výborný kandidát, akceptovaný širšou verejnosťou, a teda s veľkou šancou na úspech. Miroslav Lajčák má za sebou silný profesionálny príbeh. Úspešne reprezentoval Slovensko v rôznych vysokých diplomatických funkciách a určite by to dobre zvládol aj v pozícii hlavy štátu,“ uviedol Tomáš.
Predseda Smeru Robert Fico nechcel meno Lajčáka komentovať, ale myslí si, že je to jeden z veľmi silných kandidátov, keby sa rozhodol kandidovať. „Ja kandidovať nemám záujem a zatiaľ som ako predseda strany nehovoril so žiadnym vhodným kandidátom, hoci vidím dve-tri mená, ktoré by Smer mal osloviť,“ vyhlásil Fico. Podľa podpredsedu klubu Smeru Miroslava Číža má strana niekoľko osobností, ktoré majú európsku akceptáciu, silný integračný potenciál a vysoký kredit. Spomenul napríklad podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča.
Žena od národniarov?
Vládna SNS tiež príde so svojím kandidátom. Šéf klubu SNS Tibor Bernaťák povedal, že uvažujú nad ženou, ale o konkrétnych menách sa v strane zatiaľ nerozprávali. Tretia vládna strana Most-Híd chce tiež svojho kandidáta na prezidenta a predstaviť ho má začiatkom júna. Podľa našich informácií je pravdepodobné, že by mohlo ísť o kandidáta maďarskej národnosti akceptovaného aj v prostredí slovenských voličov.
Líder OĽaNO Igor Matovič povedal, že čakali na reakciu prezidenta Kisku a sú nachystaní. "V dohľadnej dobe oznámime náš postup,“ uviedol s tým, že majú „dobré mená“. Podľa neho ide o jednu ženu a dvoch mužov, ktorí sú známi. V uplynulom období sa hovorilo o tom, že jednou z kandidátok by mohla byť poslankyňa parlamentu Veronika Remišová. SaS s veľkou pravdepodobnosťou podporí ako kandidáta chemika Roberta Mistríka. Ide o zakladajúceho člena SaS, zo strany však už pred rokmi vystúpil.
Bez koaličného i opozičného kandidáta?
Vlastných kandidátov má tiež KDH. Ide o europoslanca Miroslava Mikolášika a Mariána Čaučíka. Podľa našich informácií kresťanskí demokrati zrejme vyberú Čaučíka. Je zakladajúcim členom eRka – Hnutia kresťanských spoločenstiev detí a riaditeľ Dobrej noviny.
Zatiaľ sa zdá, že na spoločnom kandidátovi sa koalícia nedohodne a rovnako ani opozícia. Predpokladá sa, že prezident bude zvolený v druhom kole a k prípadným dohodám dôjde až pred ním. Do druhého kola postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov. Podľa Fica v koalícii nie je žiadna diskusia a ani nebola na tému, či bude záujem hľadať spoločného kandidáta alebo či každá vládna strana v prvom kole pôjde s vlastným kandidátom. „Skôr si myslím, že každá strana vládnej koalície pôjde s vlastným kandidátom a potom prvé kolo ukáže, či sme, alebo nie sme schopní spojiť sily a podporiť niekoho, koho by sme považovali za najlepšieho kandidáta,“ povedal Fico.
Náročné vyjednávanie
Rovnaký postup pripúšťa v opozícii aj Matovič. "Možno by bolo aj fajn sa dohodnúť, ale nevideli sme veľký záujem zo strany SaS. Prezentovali, že každá strana môže ísť samostatne, aj keď som videl trošku posun. Nakoniec vzhľadom na to, že voľby sú dvojkolové, politické strany si v prvom kole odpromujú svojich kandidátov a zjednotia sa v druhom kole,“ konštatoval Matovič.
Šéf KDH Alojz Hlina hovorí, že dohoda opozície má logiku, ale nevie, či k tomu dôjde. „Vidím to aj na iných voľbách, že je to viac ako náročné, a to som diplomat,“ poznamenal. Na otázku, či by si vedel predstaviť podporu Roberta Mistríka, ktorého bude presadzovať SaS, odpovedal, že to nekomentuje.
Tlak v druhom kole
Podľa politológa Koziaka je možné, že väčší tlak na dohodu o spoločnom kandidátovi vznikne až po prvom kole. „Všetko však bude závisieť od toho, akí kandidáti budú postavení, s akými preferenciami začnú volebný súboj a ako sa ich preferencie budú vyvíjať. Akonáhle sa ukáže niektorý z kandidátov, ktorý dokáže hneď na začiatku alebo v priebehu kampane nabrať dostatočný náskok, tak sa tým vytvorí tlak na politické strany, ktorým takýto kandidát nevyhovuje, aby sa spájali,“ zhodnotil.
Ako ďalej povedal, nedá sa preto vylúčiť, že bude snaha o zjednocovanie strán už pred prvým kolom. Teraz sa však podľa Koziaka nedá jasne povedať, aký postup bude reálnejší, lebo na stole chýbajú relevantní kandidáti. „Štefan Harabin či Eduard Chmelár favoritmi určite nebudú a Robert Mistrík je s veľkým otáznikom,“ uzavrel politológ.
Prezident Kiska v utorok oznámil, že sa už nebude uchádzať o post hlavy štátu. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že chce byť viac s rodinou. Povedal tiež, že jeho rozhodovanie ovplyvnila „nepresvedčivá a arogantná reakcia vlády“ na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, čo vyvolalo najväčšiu krízy dôvery v štát v histórii moderného Slovenska. Expremiér Fico v reakcii na Kiskovo rozhodnutie povedal, že je evidentné, že prezident má vážne daňové a volebné problémy. „Mňa to vôbec neprekvapilo, že takýmto spôsobom uteká, lebo bude musieť strašne veľa toho vysvetľovať, a to sa jednoducho ani nedá vysvetliť, čo médiá popísali,“ dodal Fico.