Foto: TASR, Pavel Neubauer
Minister spravodlivosti Gábor Gál hovorí, že k zmene pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí rezort núti mimoriadna okolnosť, ktorá ohrozila bezpečnosť Slovenska. Bratislavský krajský súd koncom minulého roku zverejnil informácie o komunikačných údajoch, ktoré zbierala Slovenská informačná služba. Súd na základe infožiadosti totiž sprístupnil súhlas na sledovanie telefónu evidovaného na ruskom veľvyslanectve v Bratislave.
Práve pre argumenty rezortu spravodlivosti o bezpečnostných záujmoch sa predkladaná novela zákona o súdoch ani nedostala do štandardného pripomienkového konania. Parlament o nej definitívne rozhodne na júnovej schôdzi parlamentu. Novela sa dotkne viacerých typov súdnych rozhodnutí. Po novom by už nemali byť verejne prístupné súhlasy súdu s poskytnutím údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva, teda súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov a metadát. Ide o lokalizačné dáta SIM kariet alebo údaje o prepojení telefónnych čísiel. Tiež informácie o tom, kto s kým hovoril, nie však samotný obsah konverzácie. Neverejné budú aj príkazy súdu vydávané podľa Trestného poriadku, napríklad príkaz na vykonanie domovej prehliadky. „Chceme, aby dotknutá osoba tieto informácie mohla dostať, ale len dotknutá osoba, nie verejnosť,“ ozrejmoval nedávno poslancom zmysel predkladanej novely minister Gál.
Dostál: Novela je príliš paušálna a plošná
Opozičný poslanec z klubu SaS Ondrej Dostál sa však domnieva, že novela je príliš paušálna a plošná. Podľa neho by znamenala obmedzenie verejnej kontroly rozhodovania súdov a činnosti orgánov činných v trestnom konaní. „Problém je, že sa navrhuje utajiť celá kategória informácií. Paušálne všetko, nielen živé prípady, nielen informácie, ktoré majú nejaký bezpečnostný význam a obsahujú utajované skutočnosti alebo osobné údaje či iné zákonom chránené skutočnosti,“ oponoval Dostál.
Zverejňovanie a sprístupňovanie súdnych rozhodnutí upravuje zákon, podľa ktorého súdy robia aj opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. Rovnako aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám počíta s možnosťou obmedzenia zverejnenia niektorých informácií. Gál ako príklad uviedol prípad účtovníčky, ktorej bola nariadená domová prehliadka kvôli účtovníctvu pre trestne stíhané osoby. Napriek tomu, že s trestnou činnosťou podľa ministra nemala nič spoločné, mohla mať doma nejaké účtovné informácie ich firmy. „Má sa zverejniť, že býva v malej dedine a bola u nej domovka? Ako by sa bránila?“ pýtal sa poslancov minister. Ako ďalej vysvetlil, novela nemá chrániť len bezpečnostné záujmy krajiny, ale aj dotknutých jednotlivcov. Ich právo získať takéto informácie však zostane zachované.
Verejnú kontrolu orgánov činných v trestnom konaní by podľa ministra mal zabezpečovať samotný systém. „Musíme to zabezpečiť cez kontrolné výbory, napríklad cez sfunkčnenie výboru na kontrolu informačno-technických prostriedkov a zavedením mechanizmov, cez ktoré zabezpečíme ozajstnú kontrolu orgánov činných v trestnom konaní,“ dodal Gál.
Šenkarčin: Logiku to má, ale treba to aj kontrolovať
Podľa riaditeľa programu kybernetická bezpečnosť v Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku Igora Šenkarčina má ministrov návrh istú opodstatnenosť. „Ak sudca nariadi odposluch, robí tak v kontexte nejakého činu, na základe Trestného zákona či záujmov národnej bezpečnosti. Pochopiteľne, ak bude takéto súdne rozhodnutie zverejnené, tí, ktorí páchajú trestné činy, by si hneď skontrolovali, či nie sú odpočúvaní. Z tohto pohľadu to logiku má, ale na druhej strane to treba aj kontrolovať, a tu by som si vedel predstaviť najskôr nejaký parlamentný výbor,“ zhodnotil Šenkarčin.Bezpečnostný analytik Milan Žitný považuje návrh ministra za správny, pretože existujú údaje, ktoré nemajú byť verejne prístupné. „Štát má nejaké záujmy, ktoré treba chrániť a musia byť aj v režime utajenia. Nemôžeme mať prístup k všetkému, lebo môžeme ohroziť bezpečnostné, politické či ekonomické záujmy. Musí byť ale rovnováha medzi záujmami štátu a ochranou nášho súkromia,“ myslí si Žitný. Súhlasí, že na kontrolu by mali byť ustanovené odborné orgány.
Dohľad nad neoprávnenými zásahmi do súkromia má okrem kontrolných parlamentných výborov na kontrolu činnosti SIS a Vojenského spravodajstva zastrešovať aj parlamentná komisia na kontrolu odpočúvaní. Tvoriť ju majú traja zástupcovia koalície, traja z opozície a dvaja odborníci z prostredia mimo politických strán. Komisiu sa však nedarí dlhodobo zložiť. Koalícii prekáža, že do komisie je nominovaný exminister obrany Ľubomír Galko (SaS), ktorý musel odísť z funkcie pre kauzu odpočúvania z roku 2011. Vtedy sa ukázalo, že Vojenské obranné spravodajstvo odpočúvalo novinárov Pravdy, šéfa televízie TA3, zamestnancov rezortu obrany, hospodárstva či kamionistu, ktorý išiel za Galkovým autom. Kým nebude teda do komisie navrhnutý niekto iný, pravdepodobne ani nezačne fungovať.