"Zdravotníckymi asistentmi sa stávajú absolventi stredných zdravotníckych škôl, nemajú povinnosť absolvovať vysokoškolské vzdelanie,“ upozornila Kavecká.
“Ak chcú zákonodarci napraviť nedostatok sestier, dlhodobo ich vyzývame, aby povolanie sestry a pôrodnej asistentky zatraktívnili lepšími pracovnými podmienkami a mzdami. Niet sa čo čudovať, že sestry odchádzajú do iných odvetví hospodárstva, keď by ako sestry mali za smiešnu mzdu niesť obrovskú spoluzodpovednosť za životy a zdravie ľudí a pracovať pritom v hrozných pracovných podmienkach, za nedodržiavania Zákonníka práce,“ dodala predsedníčka OZSaPA.
Odbory považujú za chybu, že túto zmenu politici predložili a presadili bez predchádzajúcej odbornej diskusie. "Takto vzniká stav, kedy nebude naša legislatíva v súlade so zahraničným chápaním pojmu praktická sestra. V zahraničí je to sestra s vysokoškolským vzdelaním,“ uzavrela Kavecká.
Zmenu na návrh predsedu parlamentného výboru pre zdravotníctvo Štefana Zelníka (SNS) presadili poslanci v novele zákona o liekoch. Povinný rozsah vzdelávania sestier, ako ho určuje európska legislatíva, sa podľa Zelníka totiž nesprávne interpretoval ako nutnosť mať vysokoškolské vzdelanie. Proti tomu sa ohradila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, ako aj Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, ktorá asistentov združuje. Proti termínu „praktická sestra“ protestovala aj hlavná odborníčka ministerstva pre ošetrovateľstvo Helena Gondárová-Vyhničková.