Zvodné ružové omámilo Slovensko

Ružové vína pobláznili Slovensko, čo potvrdil aj trinásty ročník Národného salónu vín.

21.05.2018 07:00
debata
Zľava: Vinár Jozef Adamovič, Víno Nitra, Šumivé... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
vinári, koláž Zľava: Vinár Jozef Adamovič, Víno Nitra, Šumivé vína, Sekt Pálffy, brut. Vinár Juraj Vršek, Vinkor Vinosady, Ružové suché, Cabernet Sauvignon rosé. Vinár Ľudovít Žofiak, Víno Ludvik Modra, Ružové polosladké, Rulandské modré rosé.

Zo 107 vzoriek, ktoré sa prebojovali do jarného finále, tvorili ružové vína 52 percent. A keby len to, väčšina z nich vychádzala v ústrety spotrebiteľskej žiadostivosti po víne s jasnou stopou zvyškového cukru.

Na police Národného salónu vína sa napokon prebojovalo 10 ružových vín z celkových 25, ktoré sú štatútom súťaže rezervované vínam aromatickým a skôr dozrievajúcim a tiež vínam šumivým. Zvyšné tri štvrtiny vín, medzi ktorými sú rizlingy, tramíny, burgundské vína, slovenské novošľachtence a celá plejáda červených vín, ešte dozrieva v pivniciach a bude sa vyberať do salónu v septembri.

Po prvej časti Národného salónu vín, do ktorého sa už druhé desaťročie vyberá reprezentatívna zostava sto najlepších vín krajiny, možno konštatovať, že Slovensko je plné až neuveriteľných paradoxov.

Viníc menej, vinárov viac

"Z roka na rok sa znižuje výmera rodiacich vinohradov (už len 8 800 hektárov), ale pribúda počet registrovaných vinárskych podnikov. Je ich vyše 500, kým pred troma rokmi ich bolo len 300,“ konštatovala riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Vinárstva zakladajú mladí ambiciózni ľudia, ktorí rátajú každé euro, ale aj silné investičné skupiny skupujúce 50 aj 100 hektárov vinohradov. Ďalšou črtou slovenskej vinárskej horúčky je posadnutosť ružovým vínom, kde rastie dopyt po polosuchých a polosladkých vínach. Dôkaz o tom podala aj ostatná degustácia vín usilujúcich sa dostať do salónu.

Správanie milovníkov vína má dve polohy – jednu, kde sa usilujú predstaviť v podobe znalcov a hlásia sa k tomu, že pijú suché vína, a druhú reálnu, keď si v skutočnosti objednávajú a kupujú, najmä pokiaľ ide o ružové, ale neraz aj biele vína, moky polosuché a polosladké, ktoré majú vyšší obsah zvyškového cukru.

"Dopyt na trhu ukazuje, aké sú skutočné priority spotrebiteľov a výrobcovia sa tomuto trendu prispôsobujú,“ hodnotil dianie na trhu trnavský vinár Vladimír Mrva, ktorý predsedal jednej z troch degustačných komisií. Zvyškový cukor je vo víne krehká vec, ktorá v ňom má, pravdaže, svoje opodstatnenie, len treba s ním citlivo narábať. Ružové vína priťahujú sviežosťou, ovocnosťou, pričom cukor za istých okolností môže potlačiť štruktúru vína a napokon jeho atraktivitu a životnosť vína.

Dodajme však, že predovšetkým ružoví šampióni sa ukázali ako vynikajúce produkty slovenskej ružovej školy. Suchý Cabernet Sauvignon Rosé od Vinosadčana Juraja Vršeka priťahoval nádhernou farbou v máji dozretých čerešní, voňal po lesnom ovocí, v chuti bol jemne pikantný a šťavnatý ako prvá jahoda. Vršek sa stal medzi rokmi 2011 až 2018 po tretí raz šampiónom salónu. Tretí titul hovorí, že na ružové, ktoré pochádza z juhoslovenských Bátorových Kosíh, má talent. Inak Vršekovo víno prišlo do súťaže tesne pred jej uzávierkou. Posledné sa stalo prvým.

Oblečené či nahé

Jedna vzorka a hneď šampión, tomu sa povie suverenita. Preukázal ju ďalší šampión Ľudovít Žofiak, desaťhektárový modranský vinohradník, typický predstaviteľ malého rodinného vinárstva. Jeho ružové Rulandské modré malo ružové líca ako mladá nevesta. Kvôli tomuto vínu má Žofiak vypredané vinárstvo na spoločenské podujatia, predovšetkým svadby, už niekoľko posledných liet. Jeho pravá ruka Oľga Bejdáková vraví, že z Modry sa stalo hlavné mesto slovenských svadieb.

Ružové je vínom svadobčanov, predovšetkým žien. A dôvod? Trefne ho vysvetlil Juraj Vršek. „Rosé so zvyškovým cukrom (v jeho suchom ho je 7 gramov) pri sviežich kyselinách pošteklí jazyk a ľudia sa pri ňom skvele cítia.“ Podľa Bejdákovej "víno v svadobnom pohári sa dá skvele dozdobiť jahôdkou, ríbezľou, je to jednoducho "trendy“.“

Všimnime si šampióna bielych Irsai Oliver, ktorý v suchej verzii predviedla mladá spoločnosť Baynach z Bojničiek pri Hlohovci. Je druhý rok na trhu a hneď má šampióna v salóne, čo vypovedá minimálne o dvoch veciach. Po prvé, že terroir, ktorý objavili ešte v trinástom storočí nemeckí kolonisti, má skvelý potenciál . Po druhé, kľúčom k nemu je nadšenie, um a zručnosť trojice Dušan Danko, Marek Antonín a Richard Gažo. Irsai Oliver prekvapil po všetkých stránkach – vôňou jemného hlohu aj bazy, v chuti sa objavilo čerstvé hrozno, víno „ako lusk“. Napokon tu máme šampióna spomedzi šumivých vín.

Ak hovoríme, že Slováci sú akoby v zajatí narkotizujúcej sladkosti, tak práve Sekt Pálffy z Víno Nitra naznačuje, že nielen odborná, ale aj spotrebiteľská obec vie oceniť hodnotu kvalitného suchého šumivého vína. Tento sekt v Dijone na súťaži 500 vín, polovicu ktorých tvorili produkty zo Champagne, získal zlatú medailu. A že je dobrý, potvrdil aj na Slovensku. Jozef Adamovič, ktorý režíroval toto víno, povedal, že najlepšie sekty bývajú bez cukru, a odôvodnil prečo. "Takýto sekt je obnažený do naha, vidíte a vnímate všetku krásu bez toho, aby bolo víno zaguľatené v cukre.“

Prvých 25 najlepších slovenských bielych a ružových vín môžu ľudia ochutnať v Bratislave v Apponyiho paláci, kde sídli Národný salón vín, od 1. júna 2018.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #víno #vinice #vinár #Salón vín