Extrémy v počasí ako hrozba

Extrémne zmeny v počasí majú oveľa širší a hrozivejší dosah, než sa to vo verejnosti vie. Lekári a experti už niekoľko rokov sledujú ich vplyv na zdravie človeka.

22.05.2018 07:00
počasie zima námraza sneh Foto: ,
Extrémne mrazy môžu udrieť aj v marci.
debata (7)

Zistenia potešujúce nie sú. Horúčavy a suchá sa podpisujú pod zvýšené počty pacientov chorých na srdce, ale aj s rakovinou pľúc a priedušiek. Zdravotnícky rezort za roky 2014 až 2016 vypracoval mapy dosahu klimatických zmien na zdravie podľa úmrtnosti na vybraté choroby. Z nich ako kritické okresy vyskakujú – Žilina, Nitra, Prievidza, Nové Zámky či Bratislava II. Anomálie v počasí budú v budúcnosti ešte výraznejšie. Východisko podľa vedcov je len jedno – prispôsobiť sa im.

Jeden deň tropické horúčavy, na druhý deň zima. Nečakaná smršť, ktorá berie so sebou strechy. Ľudia si pomaly začínajú zvykať, že takéto výkyvy sa stávajú súčasťou života. Už menej si uvedomujú, že klimatické zmeny sú jedným z najväčších environmentálnych problémov dnešnej doby. Ovplyvňujú čistotu ovzdušia, kvalitu vody, mizne ozón, degraduje sa pôda a to všetko vplýva aj na zdravie ľudí.

Horúčavy môžu nastúpiť už v máji a nebudú... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
počasie, leto, teplo, horúčavy Horúčavy môžu nastúpiť už v máji a nebudú zriedkavé ani v septembri.

„Priame vplyvy ako extrémne horúčavy spôsobujú dehydratáciu, teplotný stres, kŕče, môžu vážne zhoršovať prejavy kardiovaskulárnych a iných obdobných ochorení,“ povedal David Balla z Inštitútu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva.

Nepriamy zdravotný dosah majú dlhotrvajúce suchá, nadmerné dažde, búrky či migrácia obyvateľov, čo vedie k úrazom, k rôznym psychickým problémom, ale aj k zvýšenej chorobnosti alebo úmrtnosti na kardiovaskulárne, gastrointestinálne ochorenia či ochorenia respiračnej sústavy.

Tisíce úmrtí na Slovensku

Za roky 2014 až 2016 na následky páľav a znečisteného ovzdušia zomrelo na Slovensku 6,5-tisíca ľudí, a trend je narastajúci. Ministerstvo zdravotníctva vytvorilo mapy za roky 2014, 2015 a 2016, z nich vidieť, ktoré regióny sú kritické. V mapách je spracovaná úmrtnosť na choroby srdca vplyvom horúčav a úmrtnosť na rakovinu pľúc, priedušiek a priedušnice, tiež na respiračné choroby, pod ktoré sa podpísala zlá kvalita ovzdušia spôsobená klimatickými zmenami. Najvyšší výskyt v prípade nádorov na pľúcach, priedušiek a dýchacích chorôb je v okrese Nové Zámky. Najviac postihnutá je veková skupina od 60 do 80 rokov. Pri srdcovom zlyhaní vedie okres Žilina, citlivou je skupina od 85 do 89 rokov.

Čítajte aj glosu Extrémy

Predpovede do budúcnosti nie sú optimistické. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) medzi rokmi 2030 a 2050 klimatické zmeny spôsobia približne 250-tisíc úmrtí ročne, a to v dôsledku teplotného stresu či podvýživy, ktorá bude následkom sucha. Budú sa zvyšovať aj náklady na zdravotnú starostlivosť. „WHO odhadla, že do roku 2030 vzrastú o 2–4 miliardy ročne,“ skonštatoval Balla. Dnes je to približne 2,9 mld. eur ročne.

Vplyv klimatických zmien na zdravie (kritické okresy – roky 2014, 2015, 2016)

Horúčavy a sucho – úmrtnosť na srdcové zlyhanie

okres Žilina 269 zomretých

okres Trenčín 159

okres Levice 156

okres Prievidza 154

okres Nitra 139

okres Banská Bystrica 109

okres Rimavská Sobota 105

Čistota ovzdušia – úmrtnosť na choroby dýchacej sústavy

okres Nové Zámky 4 zomretí

okres Prievidza 4

okres Žilina 4

okres Bratislava II 3

okres Michalovce 3

okres Ružomberok 3

Čistota ovzdušia – úmrtnosť na zhubný nádor pľúc a priedušiek

okres Nové Zámky 199 zomretých

okres Nitra 185

okres Dunajská Streda 182

okres Trnava 182

okres Komárno 180

okres Žilina 167

okres Bratislava II 165

Všeobecná lekárka pre dospelých z Košíc Diana Ganajová sa v ordinácii často stretáva s negatívnym pôsobením počasia na organizmus. „Meteosenzivita je skutočne reálnym problémom, či už sú to starší pacienti, alebo aj mladší, nevynímajúc vek ani pohlavie. Ide väčšinou o bolesti hlavy, ochorenia kardiovaskulárneho systému, ťažkosti s kĺbmi, rozkolísané tlaky, únavový syndróm,“ vymenovala lekárka. Poznamenala, že v rajóne má skutočné „rosničky“, na ktoré zmena počasia vplýva negatívne. Mesačne ide až o 30 percent všetkých pacientov.

Režimové opatrenia

Podľa lekárky najlepšie na tieto stavy pomáha dodržiavanie režimových opatrení, to znamená, dostatok spánku, pestrá strava, pohyb, vyhýbanie sa stresu, hoci nie vždy sa to dá.

„Vhodné sú aj výživové doplnky či alternatívne spôsoby liečby, napríklad mlieko s medom pri nespavosti, ktoré pomôžu predchádzať nadmernej meteosenzitivite,“ dodala Ganajová. Nie každý pacient chce podľa nej počuť, že za jeho problémami je počasie. Mnohí za tým hľadajú všetky možné diagnózy a dožadujú sa liekov. „Každý človek je pre seba tým najlepším lekárom a žiadny lekár nenapíše liek na meteosenzitivitu,“ skonštatovala.

Klimatické zmeny sprevádzajú hydrometeorologické extrémy ako vlny horúčav, dlhodobé suchá, časté búrky, víchrice či prívalové dažde. Tento rok budú ešte výraznejšie. „Dĺžka vĺn horúčav bude narastať. Môžu nastúpiť už v máji a nebudú zriedkavé ani v septembri,“ varuje klimatológ Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu (SHMÚ) Jozef Pecho. Klimatológ vysvetľuje, že oblasť strednej Európy vrátane Slovenska dosahuje dvojnásobne rýchlejšie otepľovanie než iné oblasti. Dôvodom je, že ide o vnútrozemské územie, nad ktorým sa nachádza vysoká koncentrácia oxidu uhličitého. „Napríklad priemerná teplota v oblasti Bratislavy sa od roku 1951 zvýšila o dva stupne,“ doplnil Pecho.

Klimatológ Pavol Faško poukázal, že typickým príkladom týchto zmien bol tohtoročný apríl. Bol najteplejší v histórii meteorologických meraní na Slovensku. „Zaznamenali sme aj tropickú noc, čo sa ešte v apríli doteraz nestalo, rekordný bol aj počet letných dní,“ dodal Faško. Neštandardne teplý bol aj január tohto roku. Človek sa podľa Faška musí prispôsobiť týmto zmenám. Jedným z takých riešení je udržiavať si kondíciu, starať sa o seba, o svoje zdravie. „Takto budeme schopní lepšie odolávať výraznejším anomáliám prejavov počasia,“ odporučil. Suché a horúce letá zvyšujú riziko lesných požiarov a v prípade prívalových dažďov hrozia povodne. Pre vyššiu teplotu vzduchu totiž vzrastie vyparovanie zo zemského povrchu, čo síce zvýši sucho, no vysoká vlhkosť vzduchu zas môže spôsobiť výskyt intenzívnych búrok a zrážok aj s krupobitím. Podobné extrémy spôsobujú značné škody, čo zas zvyšuje náklady na poistnú ochranu. „V budúcnosti bude cena poistenia ešte vyššia a pribudnú skupiny osôb, odvetvia a lokality, ktoré budú nepoistiteľné,“ konštatoval odborník na poistenie Daniel Vida. Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič súhlasí s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom v tom, že napriek všetkým „drámam“, ktoré prežívame v medzinárodných vzťahoch, je nebezpečenstvo číslo jeden práve klimatická zmena. Minulý piatok uviedol, že čo sa týka európskych financií, každé štvrté euro, teda 25 percent z eurorozpočtu na ďalších sedem rokov, pôjde na klímu.

Vplyv počasia na organizmus

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že medzi rokmi 2030 a 2050 zomrie v dôsledku klimatických zmien 250-tisíc ľudí ročne.

Za posledné roky stúpla na Slovensku priemerná teplota vzduchu takmer o 2 stupne.

Extrémne horúčavy majú priamy vplyv na ľudské zdravie – človek môže byť dehydrovaný, pociťovať kŕče, tepelný stres aj zhoršené prejavy kardiovaskulárnych či iných obdobných ochorení. V dôsledku dlhotrvajúcich horúčav zomrelo na Slovensku za rok 2014, 2015 a 2016 celkovo 4 290 ľudí na srdcové zlyhanie.

Teplé veterné počasie sprevádzané suchom vyčerpáva organizmus.

V dôsledku klimatických zmien sa narúšajú aj prechodné obdobia – jar a jeseň – v ovzduší sa koncentruje viac peľu, čo má negatívny vplyv na alergikov.

Zmena tlaku vzduchu a teplotných podmienok vplýva na ľudí s chronickými ochoreniami. Najviac citeľné sú v jarných mesiacoch, vtedy u týchto ľudí stúpa aj počet úmrtí.

Prevenciou proti zhoršeniu nášho zdravia je najmä pohyb. Jeho nedostatok oslabuje imunitu a spôsobuje tiež, že ľudia častejšie trpia vírusovými ochoreniami.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #mrazy #extrémne horúčavy