Musíme si zvyknúť na výkyvy počasia, tvrdí klimatológ Pavol Faško

, , 22.05.2018 09:00
shmu, klimatolog fasko
Extrémy v prejavoch počasia zostanú a možno budú ešte výraznejšie a častejšie ako doteraz, tvrdí klimatológ Pavol Faško. Autor: ,

Európa, čo sa týka počasia, už nie je taká ako v minulosti, čoraz viac sa začínajú prejavovať klimatické zmeny. Sprevádzajú ich vlny horúčav, suchá či dažde. Na tieto výkyvy sa treba pripraviť a organizmus na ne natrénovať, hovori klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško.

Jeden deň máme tridsaťstupňové teploty, druhý deň je aj o 15 stupňov menej. Prečo sa dejú tieto extrémy?

Je to podmienené tým, že cirkulácia v atmosfére v priestore Európy nie je taká, ako bývala v minulosti. A to má vplyv na zmeny v charaktere počasia. Teraz sme často svedkami, že na jar sa počasie skokovo mení. Zo zimných podmienok preskočí do neskoro jarných až letných. Stalo sa to aj v tomto roku. Vo výraznej miere sa to prejavilo v apríli. Na jeseň, práve naopak, zažívame situácie, keď dlho trvá letné počasie. Takým príkladom je september 2016, keď bolo dlho teplo a potom sa naraz schladilo. Už sme nemali príjemné jesenné počasie, aké niekedy býva. V posledných rokoch sa tieto výkyvy opakujú pravidelne. Už sme mali aj paradoxy, že sneh napadol v októbri, a v januári ho nebolo.

Ľudia sú menej odolní voči výkyvom. Prečo?

Súčasný životný štýl robí ľudí zraniteľnejšími, ako boli v minulosti. Menej sa pohybujeme vonku, sme menej aktívni. Potom majú na nás klimatické anomálie dosah. Niektorí ľudia môžu byť nesvoji, môžu mať zdravotné problémy. Nedokážu sa počasiu dobre prispôsobiť, majú oslabený imunitný systém a v nadväznosti na to ich trápia vírusové ochorenia a podobne.

Čo sa deje s organizmom, ak napríklad po zime nastúpia hneď horúčavy?

Určite to môžu pocítiť najmä ľudia, ktorí majú chronické ochorenia. Zoberte si alergikov, ktorí majú oslabený imunitný systém. Rastliny začnú naraz kvitnúť, koncentrácia peľov je obrovská a na týchto ľudí to má negatívny dosah. Ťažkosti môžu mať ľudia s kardiovasku­lárnymi ochoreniami. Predovšetkým v jarných mesiacoch v dňoch, keď sa má otepľovať, stúpa počet úmrtí u srdciarov.

Môže mať človek vplyvom počasia závraty?

Krútenie hlavy či malátnosť môžu mať vzťah s tlakom vzduchu. Teplotné výkyvy totiž sprevádzajú prudké zmeny tlaku vzduchu, a tie sú dnes výraznejšie. Ľudia trpia bolesťami, únavou alebo nervozitou.

Čo sa s tým dá robiť do budúcnosti?

Pri klimatickej zmene sa začalo skloňovať slovo „adaptovať sa“. A toto budeme musieť v súvislosti s naším zdravím urobiť aj my. Určite je riešením udržiavať si kondíciu, starať sa o seba, o zdravie. Tak budeme schopní lepšie odolávať aj výraznejším anomáliám v prejavoch počasia.

Zmiznú prechodné obdobia, akými sú jar alebo jeseň?

Myslím si, že nie, pretože sme v strednej Európe a štyri ročné obdobia sa tu vždy štandardne vyskytovali. Ale extrémy v prejavoch počasia zostanú a možno budú ešte výraznejšie a častejšie ako doteraz. Stále budeme môcť hovoriť o tom, že máme aj jar, aj jeseň, ale postupnosť, ktorá bola typická pre nástup týchto ročných období, sa vytratí. Štandardom budú skôr výrazné výkyvy. Treba sa na ne pripraviť a doslova natrénovať.

Môže sa vplyvom týchto extrémov zmeniť spoločnosť a jej vnímanie?

Myslím si, že sa to už deje. Mladí ľudia, ktorí sa narodili napríklad na konci 20. storočia, počasie vnímajú inak ako starší. Pre nich horúčavy nie sú fenoménom, ako pre 50– či 60-ročných. Mladí ich fyzicky lepšie znášajú, zároveň však nemajú skúsenosti s počasím, ktoré tu bývalo v minulosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SHMÚ #klimatické zmeny #Pavol Faško #extrémne počasie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku