Zabojuje Bugár o kreslo prezidenta?

Do súboja o Prezidentský palác zrejme vstúpi prvý kandidát s dlhoročnými politickými skúsenosťami Béla Bugár. O jeho kandidatúre sa špekulovalo aj v roku 2013, ale vtedy takúto možnosť odmietol. O najvyšší ústavný post by sa uchádzal z pozície predsedu vládnej strany Most-Híd. Podľa sociológa by Bugár mohol svoju stranu „potiahnuť“ dopredu, ale že by sa aj stal hlavou štátu, pochybuje.

21.05.2018 19:00
rokovanie, pellegrini, bugar Foto: ,
Béla Bugár.
debata (100)

„Nič sa nedá vylúčiť ani potvrdiť. Jedno je isté, že sú dvaja kandidáti a rozhodne o tom snem,“ reagoval v pondelok Bugár pre denník Pravda na možnosť svojej prezidentskej kandidatúry. Už cez víkend v RTVS pripustil, že jeho meno môže byť v hre.

Sociológ Pavel Haulík hovorí, že je ťažké odhadovať šance jednotlivých kandidátov, keď nie je známe, kto všetko bude kandidovať. „Viem si predstaviť, že za istých okolností by mohol splniť predstavu, že by Most-Híd potiahol v prípade, že sa o tento post bude uchádzať viacero kandidátov za jednotlivé politické subjekty a títo kandidáti nebudú dostatočne zaujímaví pre voličov,“ zhodnotil sociológ.

Predpokladá, že súboj o post hlavy štátu vyústi do dvojkolovej voľby. Do druhého kola postúpia prví dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z prvého kola. „Nie som si však istý, či by mal Béla Bugár šancu patriť medzi jedného z týchto dvoch kandidátov pre druhé kolo,“ povedal Haulík.

Nič sa nedá vylúčiť ani potvrdiť. Jedno je isté, že sú dvaja kandidáti a rozhodne o tom snem.
Béla Bugár, predseda Most-Híd

Bugár nechcel prezradiť, kto by mohol byť ďalším prezidentským kandidátom s podporou Mostu-Híd. Poslankyňa strany a bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská hovorí, že ona to nie je. „Určite nebudem kandidovať na prezidenta. Túto ambíciu nemám,“ povedala v pondelok Pravde s tým, že keby kandidoval Bugár, tak by to považovala z pohľadu strany za prirodzené. Jeho šance však nechcela posudzovať.

„Ťažko sa to vyhodnocuje. Určite to závisí od toho, kto budú ďalší kandidáti a ako sa bude súťaž vyvíjať. Rozumela by som, keby sme sa rozhodli pre Bélu Bugára, lebo je to v niečom politicky logická kandidatúra. Určite sa budeme o tom rozprávať,“ uviedla Žitňanská.

Šéf poslaneckého klubu Mostu-Híd Tibor Bastrnák považuje za predčasné hovoriť o kandidátovi, lebo sa ešte neskončili všetky okresné konferencie strany. „Pravdepodobne bude viac mien a potom uvidíme, koho kongres zvolí. Ten človek to musí aj chcieť,“ poznamenal Bastrnák. Podľa neho je Bugár nekonfliktný typ politika, ktorý vždy hľadá riešenie, ale „ešte kandidátom nie je“.

„Je to skúsený človek , ktorý už niečo v politike preskákal. Myslím si, že zavŕšením kariéry politika by mohla byť prezidentská funkcia, a to hovorím bez ohľadu, či je to Béla Bugár, alebo iný náš, alebo zahraničný politik,“ povedala poslankyňa Mostu-Híd Edita Pfundtner. Podľa nej by strana mohla mať možno aj viac vhodných kandidátov, ale nie každý sa chce vrátane svojej rodiny vystaviť nepríjemným veciam, že bude atakovaný z rôznych dôvodov.

Most-Híd už dávnejšie povedal, že mieni prísť s vlastným kandidátom. Okrem toho by stranu mohol silnejšie zviditeľniť. Voličské preferencie Most-Híd sa pohybujú okolo 5 až 6 percent. „Myslím si, že toto je hlavný dôvod, aby mali istotu, že strana po turbulenciách, ktoré nedávno absolvovala v súvislosti s možnosťou predčasných volieb, sa trošku stabilizovala v istejších vodách. To, čo sa dnes v rámci prieskumov ukazuje, Mostu-Híd nedáva istotu, že to bude spoľahlivo stačiť na účasť v budúcom parlamente,“ povedal sociológ.

Presne v ten istý deň 9. júna, keď bude na kongrese Most-Híd rozhodovať o svojom kandidátovi, sa uskutoční aj snem ďalšej vládnej strany SNS. Niektorí jej predstavitelia v minulosti spomínali, že by ich kandidátom na post hlavy štátu mohla byť žena. Podpredseda SNS Anton Hrnko hovorí, že on o tom nehovoril a že život ide ďalej. Kandidáta SNS prezradiť nechcel, nemyslí si však, že by ním mal byť šéf strany Andrej Danko. „Podľa môjho názoru nebude kandidovať, ešte má príliš veľa roboty,“ podotkol Hrnko. Na otázku, či si vie predstaviť, že by SNS prípadne v druhom kole podporila Bugára, odpovedal, že záleží, ktorí kandidáti by postúpili do druhého kola volieb. „Sme občiansky štát, každý sa slobodne rozhodne,“ dodal.

Najsilnejšia parlamentná strana Smer tiež príde so svojím kandidátom. Zatiaľ nepovedala, kto by to mal byť. V zákulisí sa spomína meno podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. Ten cez víkend v TA3 uviedol, že sa chce venovať práci v Európskej komisii. Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž hovorí, že Smer je dostatočne veľký, aby mal kandidáta zo svojich radov alebo podporil niekoho nezávislého. „V tejto fáze je stanovisko také, že ak bude Bela Bugár kandidovať, rešpektujeme to a želáme mu veľa úspechov,“ reagoval Číž.

Tak ako všetky tri vládne strany aj každá opozičná strana hovorí o svojich vlastných kandidátoch. SaS zrejme podporí na post prezidenta vedca Roberta Mistríka. Troch vlastných kandidátov má OĽaNO, z ktorých má v dohľadnej dobe vybrať jedno meno. Strana Sme rodina zvažuje podporiť svojho poslanca Milana Krajniaka a mimoparlamentné KDH asi navrhne kresťanského aktivistu Mariána Čaučíka.

Súčasný prezident Andrej Kiska minulý týždeň oznámil, že už kandidovať nechce. Prezidentské voľby sa uskutočnia na budúci rok na jar. Nová hlava štátu sa funkcie ujme v polovici júna 2019.

© Autorské práva vyhradené

100 debata chyba
Viac na túto tému: #kandidát na prezidenta