Oslava Československej republiky delí politikov

Na sté výročie vzniku prvej Československej republiky sa chystajú veľkolepé oslavy, ale zatiaľ sa zdá, že Slováci si túto výnimočnú udalosť na rozdiel od Čechov štátnym sviatkom nepripomenú.

22.05.2018 19:34
Pamätník vzniku prvej Československej republiky Foto: ,
Pamätník vzniku prvej Československej republiky v Bratislave na dunajskom nábreží.
debata (33)

Úrad vlády pritom navrhuje, aby bol na Slovensku v tomto roku jednorazový štátny sviatok 30. októbra, teda v deň, keď sa v Martine v roku 1918 prijala Deklarácia slovenského národa. Slováci sa ňou prihlásili k vzniku samostatného československého štátu. So zavedením sviatku však nesúhlasia koaliční národniari a ani zamestnávatelia. Časť opozície by jednorazový zákon podporila.

Podľa politológa Juraja Marušiaka je potrebné si výročie vzniku Československej republiky a osobitne Martinskej deklarácie uctiť so všetkou dôstojnosťou. „Ten deň by si takýto sviatok zaslúžil. Druhá vec je, či jednorazový štátny sviatok je systémový krok, a to asi veľmi nie je. Potom by si mohla hocijaká parlamentná väčšina takýmto spôsobom presadzovať svoje sviatky. Mali by byť dlhodobou záležitosťou a predmetom širšieho konsenzu,“ hovorí politológ.

Jednorazový štátny sviatok nie je systémový krok. Potom by si mohla hocijaká parlamentná väčšina takýmto spôsobom presadzovať svoje sviatky.
Juraj Marušiak, politológ

Nejednotná koalícia

Vládna SNS nevidí dôvod na mimoriadny štátny sviatok. „Slovenská republika má dva štátne sviatky, ktorými si pripomíname našu modernú históriu. To je Deň vzniku Slovenskej republiky a Deň Ústavy Slovenskej republiky. Tieto štátne sviatky považujeme za dostatočné. Výročie Martinskej deklarácie alebo Deklarácie slovenského národa je pamätným dňom, čo plne postačuje,“ tvrdí vo vyhlásení SNS.

Podpredseda parlamentu Martin Glváč z vládneho Smeru však povedal, že ide o symbol, a preto sa k štátnemu sviatku prikláňa. „Hovorím osobný názor, ešte sme o tom nerokovali,“ poznamenal. Rovnako aj podpredseda poslaneckého klubu Mostu-Híd Elemér Jakab by návrh Úradu vlády podporil. Dodal tiež, že o tejto iniciatíve sa v Moste Híd nerozprávali.

Rozpory aj v opozícii

V opozícii sú na jednorazový sviatok takisto odlišné názory. Líder OĽaNO Igor Matovič hovorí, že je „všetkými desiatimi za“. „Osobne nemám najmenší problém, aby sme si pri takomto veľmi významnom výročí pripomenuli túto udalosť aj netradičnou formou,“ uviedol.

Poslanec z klubu SaS Ondrej Dostál hovorí, že ešte o jednorazovom sviatku v živote nepočul a vznik spoločného štátu by sa mal uctiť normálnym štátnym sviatkom. „Zlý nápad je to aj preto, že Československo vzniklo 28. októbra 1918 a 30. októbra 1918 sa k tomu prihlásila aj slovenská reprezentácia zhromaždená v Martine. To neznamená, že ten okamih, kedy si to máme pripomínať, je 30. október. Vždy to bude 28. október, tak to bolo počas demokratickej Československej republiky a tak to vnímajú aj ľudia v Českej republike, kde je 28. október dodnes štátnym sviatkom, a aj ľudia na Slovensku, ktorí majú historické povedomie,“ povedal poslanec.

Marušiak hovorí o prvom slovenskom odboji

Politológ Marušiak však považuje Martinskú deklaráciu za významný politický dokument, ktorý by sa dal označiť ako „prvý slovenský odboj“. Podľa neho sa na ňom dokázali zjednotiť najvýznamnejší predstavitelia slovenských politických síl a prihlásili sa k spoločnej československej republike. „Bol konsenzom rozhodujúcich politických síl napriek ideologickým rozdielom od sociálnych demokratov cez národniarov, agrárnikov až po ľudákov. Deklarácia vyjadrila vôľu rozísť sa s uhorskou štátnosťou a povedal by som, že v pravom slova zmysle na vtedajšie pomery a možnosti, ako sa vtedy dala robiť politika, to bol sebaurčovací akt Slovákov. Určite si to zaslúži veľkú úctu,“ zhodnotil politológ.

Na Slovensku je dnes 15 štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Radíme sa tak ku krajinám s najvyšším počtom sviatkov v EÚ. Poukazujú na to aj zamestnávatelia, ktorí s návrhom Úradu vlády nesúhlasia. Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku by zavedenie sviatku znamenalo poskytnutie stopercentného príplatku pre zamestnancov v tento deň a prejavilo by sa aj na výpadku hrubého domáceho produktu (HDP) vo výške 0,2 až 0,4 percenta. „Je to, samozrejme, precedens, ktorý tu zatiaľ nikdy nebol, aby sa zavádzal nejaký mimoriadny sviatok . O rok sa bude ešte niečo iné oslavovať, o dva roky zase. Takže takéto mimoriadne zavádzanie štátnych sviatkov je nesystémové,“ povedal Pravde Machunka.

Podobný postoj má aj Republiková únia zamestnávateľov, ktorá hovorí, že sa nestotožňuje s tvrdením predkladateľa návrhu, že nebude mať dosah na podnikateľské prostredie. Podľa únie zamestnávateľov, naopak, spôsobí výpadok v produkcii firiem a v tento deň budú musieť byť zatvorené aj maloobchodné prevádzky, čo spôsobí ďalší negatívny vplyv na podnikateľský sektor. Tlačový odbor rezortu financií Pravde povedal, že podľa údajov Inštitútu finančnej politiky nemá jednorazový štátny sviatok vplyv na ekonomiku Slovenska a nemal by spôsobiť výpadok na HDP.

Podľa Marušiaka si treba uvedomiť, že produktivita práce na Slovensku výrazne vzrástla a myslí si preto, že pre zamestnávateľov by o až takú veľkú zaťaž nemuselo ísť. „Je to taká trošku z ich strany aj sociálna demagógia, ale skôr by zavedením jednorazového sviatku išlo o nesystémový krok,“ dodal.

Diskusia o počte sviatkov bola aj počas jednofarebnej vlády Smeru. Zamestnávatelia požadovali zrušiť dva štátne sviatky. Kabinet zvažoval, že by mohol ubudnúť sviatok Dňa ústavy 1. septembra a sviatok Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra. Cirkev však bola proti. Nakoniec sa s počtom sviatkov nepohlo.

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #Československo #oslava #sviatky #100 rokov vzniku ČSR