Parlament sa v stredu zaoberal novelou zákona o veterinárnej starostlivosti z dielne ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (nom. SNS). Okrem prelomového predefinovania zvieraťa z veci na živý tvor zavádza aj povinné čipovanie psov.
Poslanci za SNS na čele s Evou Antošovou a Tiborom Bernaťákom v stredu v poslednej chvíli podali nečakané pozmeňujúce návrhy. Do novely navrhli vsunúť vetu, ktorá by znemožňovala súkromným veterinárnym lekárom pýtať za čipovanie psa viac ako 10 eur. Navrhli tiež, aby pri psoch narodených do 31. októbra 2019, ktorých majitelia sú v hmotnej núdzi, uhradil poplatok za čipovanie štát. „Chceme vyjsť v ústrety sociálne slabším ľuďom,“ vysvetlil Bernaťák počas debaty v pléne. O zákone, rovnako ako o pozmeňovacích návrhoch, by sa malo hlasovať v piatok.
Pri prvom pokuse o zavedenie povinného čipovania v roku 2013 sa medzi veterinármi objavili špekulanti, ktorí si za úkon pýtali premrštené sumy. Poslanci vtedy od čipovania upustili, v súčasnosti musia byť takto označené psy alebo mačky iba vtedy, ak sa presúvajú do zahraničia. Ministerka Matečná vlani priniesla povinné čipovanie na stôl opäť, sľúbila však, že prehnaným cenám sa pokúsi predísť.
Riešením malo byť stanovenie odporúčanej ceny, ktorá by síce veterinárov k ničomu nezaväzovala, no majiteľom zvierat by pomohla lepšie sa zorientovať v tom, aká suma je primeraná. Rezort tiež informoval, že sa dohodol na spolupráci s komorou súkromných veterinárnych lekárov, ktorá má záujem o transparentné čipovanie.
Prezidentka Komory veterinárnych lekárov Silvia Štefáková si myslí, že 10 eur je nízka hranica. Pripomenula, že nejde len o samotný úkon – aplikovanie čipu, ale aj o následnú evidenciu zvieraťa do Centrálneho registra spoločenských zvierat, ktorá bude tiež povinná. „Je s tým veľa práce, zaberie to minimálne pol hodiny a neviem, či to budú veterinárni lekári ochotní robiť za desať eur,“ povedala Štefáková. Dodala však, že ak ide o cenu len za samotné čipovanie, podľa jej slov s tým väčšina veterinárov nebude mať problém. Čipovanie tiež obsahuje ďalšie výkony, ako napríklad vyšetrenie zvieraťa, či je zdravé a či aplikácii čipu nič nebráni.
„Keď bolo pred piatimi rokmi povinné čipovanie, robil sa prieskum v rámci Slovenska, aká je priemerná cena. Za vyšetrenie zvieraťa, aplikáciu, čip a evidenciu a registráciu to bolo 13 eur. Áno, strašilo sa tým, že veterinári na tom zarábajú, ale to boli extrémne výnimky. Boli aj veterinári, ktorí to robili za päť eur. Veterinárovi ide o to, získať klienta, nie na ňom len jednorazovo zarobiť. A chovatelia rýchlo zistia, kde koľko čipovanie stojí,“ prízvukuje Štefáková.
Je s tým veľa práce, zaberie to minimálne pol hodiny a neviem, či to budú veterinárni lekári ochotní robiť za desať eur.Silvia Štefáková, prezidentka Komory veterinárnych lekárov
Ochranárka z občianskeho združenia Zvierací ombudsman Dorota Kráková sa nazdáva, že určenie maximálnej ceny bude na škodu. „Keď sa na Slovensku zavádzalo digitálne vysielanie, stali sa set top boxy povinnou výbavou pre každého, kto chcel naďalej sledovať televíziu. Začal sa vtedy konkurenčný boj a ceny sa stlačili skutočne na minimum,“ pripomenula.
Podľa jej slov by teraz nastala podobná situácia. „Bol by to najrozumnejší spôsob, ako zabezpečiť, aby si ľudia vybrali to, čo im najviac vyhovuje a aby ceny reálne zodpovedali tomu, čo má čipovanie priniesť – aby bolo robené odborne, a na druhej strane by bola cena prijateľná pre ľudí,“ dodala aktivistka.
Podľa nej by ľudia už pri kupovaní zvieraťa mali myslieť na to, že starostlivosť oň niečo stojí. „Často sa stretávame s tým, že ľudia spochybňujú napríklad adopčné poplatky v útulku. Máme skúsenosti aj s tým, že ľudia majú zviera, hoci si preň nemôžu dovoliť stravu a zdravotnú starostlivosť. Jednoducho – starostlivosť o zviera si vyžaduje, aby človek na to mal, a ak na to nemá, nemal by ho mať,“ uzavrela Kráková.