Bublina spľasla, hovoria o reforme učitelia

Síce po exministrovi Petrovi Plavčanovi zdedila pripravený reformný dokument Učiace sa Slovensko, nakoniec sa rozhodla vydať vlastnou cestou. Konkrétne zmeny doteraz nepredstavila, sľubuje však, že pripraví prienik zo zámerov Dušana Čaploviča (Smer), ktorý viedol rezort v druhej Ficovej vláde, a Plavčanovej reformy. Zástupcovia organizácií v školstve už tomu neveria. Hovoria o prenášaní zodpovednosti na ďalšie vlády.

Ministerka má vlastnú verziu smerovania školstva. Tvrdí, že ju na vládu prinesie o dva týždne.

"Dokument bude vychádzať nielen z Učiaceho sa Slovenska, ale aj z programového vyhlásenia vlády a Správy o stave školstva, ktorá bola vypracovaná počas funkčného obdobia ministra školstva Dušana Čaploviča, " uviedla Lubyová.

Na vzniku Učiaceho sa Slovenska sa podieľali odborníci z praxe, ktorí na ňom pracovali približne rok. „Využili však staršie údaje, objavila sa tam nižšia previazanosť kapitol či opakovanie opatrení,“ vysvetlila ministerka príčinu odmietnutia.

Lubyovej Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania by sa mal zamerať na podporu inklúzie a integrácie v rámci školstva. Ide o zjednotenie na poli osemročných a šesťročných gymnázií či škôl pre nadané deti. „Máme príliš segregované školstvo, potrebujeme z neho vytvoriť jednotný systém,“ priblížila ministerka. Podľa nej sa rozdrobenosť vzdelávania podpisuje aj pod zhoršujúce sa výsledky v medzinárodných testovaniach PISA, pri ktorých slovenskí žiaci končia na posledných priečkach. „Najlepšia škola je najbližšia a všetky deti sú talentované,“ vysvetlila filozofiu Lubyová. Snahou tak bude, aby sa deti jednotne vzdelávali bez ohľadu na ich sociálne postavenie či talent. Ide o model, ktorý funguje vo Fínsku a ako prvý ho predstavil exminister Čaplovič.

Ministerka chce zaviesť opatrenia, ktoré majú zlepšiť postavenie pedagógov, finančné aj spoločenské. O čo konkrétne pôjde, to nevysvetlila. Z Učiaceho sa Slovenska prevzala predĺženie povinnej školskej dochádzky o rok. Začať by ňou mali päťročné deti, povinným jedným rokom v škôlke. Celkovo má vraj pripravených 150 opatrení, ktoré si do roku 2027 vyžiadajú približne deväť miliárd eur. Zhruba tretina sa má podľa Lubyovej rozbehnúť už tento rok. Čo je ich obsahom, povie o dva týždne.

Odborári dúfajú v zlatú strednú cestu

Odborníci zo školského prostredia sa obávajú prieniku viacerých ideí, čo avizuje Lubyová. „To nie je štandardný postup, a tento postup môže spôsobiť to, že dominantné veci, ktoré skutočne školstvo reformovať potrebuje, sa tam nedostanú, že sa prehodí výhybka a budú sa riešiť čiastkové ciele,“ mysli si rektor Technickej univerzity v Košiciach, Stanislav Kmeť.

Šéf školských odborárov Pavel Ondek zas verí, že sa ministerke podarí vybrať to najlepšie. „Zlatá stredná cesta z troch dokumentov sa dá nájsť,“ mieni Ondek. Podľa neho deväťmiliardový balík stačiť na všetko nebude.

„To, že ministerka vychádza z programového vyhlásenia vlády, chápem. Je členka vlády, musí ho rešpektovať. Ten ostatok je jej rozhodnutie,“ hodnotí jeden z autorov Učiaceho sa Slovenska Milan Ftáčnik. Za zvláštne však považuje fakt, že verejnosť dodnes nevie, kto Národný program pripravuje. „Je to neobvyklé, že to píšu ľudia, o ktorých nič nevieme. O nás ako autoroch predchádzajúceho reformného dokumentu sa vedelo a aj to, ako postupujeme a prečo,“ zamýšľa sa Ftáčnik.

Frustrovaní učitelia

Učitelia postupne strácajú vieru v zlepšenie a z dlhého čakania sú frustrovaní. Potrebujú vyššie platy, stabilné učebné osnovy, moderné knihy, peniaze na vybavenie škôl, vyššiu podporu kvalitných škôl zo strany štátu. To je len zlomok z výpočtu. „Celá bublina okolo reformy spľasla, a to, čo sa deje, je len naťahovanie času. Je evidentné, že sa to celé posúva na ďalšie vlády,“ skonštatoval Vladimír Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov. Mnohé veci už mohli byť podľa neho dávno vyriešené. „Dvadsať rokov vychovávateľky čakajú, aby sa im upravil pracovný úväzok, ktorý nedokážu naplniť, či aby sa stanovil maximálny počet detí v klube, čo je jednoduchá vec,“ pripomína Crmoman.

Podľa podpredsedníčky Združenia základných škôl Slovenska Evy Tchurikovej za zdržaním stojí prílišné politikárčenie. „Netrvalo by to tak dlho, keby sa do toho nemiešalo tak veľa politiky, ale bolo by to skôr o odborných vedomostiach,“ myslí si Tchuriková.

Fínsky model na Slovensku?

Pochybnosti medzi učiteľmi vyvoláva aj snaha o fínsky model vzdelávania. „Fígeľ je v tom, že Fíni to robia 40 rokov a rozumejú tomu. Vychádza to z ich kultúrneho pozadia. My sa musíme s tým stotožniť a až potom to robiť,“ myslí si Jozef Škorupa, predseda Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií. Problém podľa neho spočíva najmä v tom, že vnímame slovo inklúzia inak ako Európska únia. „Je to vzdelávanie, kde každý žiak má rovnaké právo na vzdelanie podľa svojich osobných individualít, teda nejde len o deti, ktoré majú problémy s učením, ako to zvyčajne vnímame. Ide aj o talentované deti, že sa nerobia špeciálne triedy a vzdelávajú sa v jednom prúde,“ vysvetlil Škorupa.

Štát preto podľa neho nemá dodnes vytvorenú jasnú vzdelávaciu politiku. „To, čo robíme, sú len operatívne hasenia. Učiteľská verejnosť odmieta reformu, pretože nie je pomenovaná a nie je jasná,“ zdôraznil Škorupa. So zmenami je potrebné sa stotožniť. „Vždy sa nájde skupina učiteľov a škôl, ktorá bude proti reforme protestovať a vždy tu bude aj tá, ktorá bude za. Pokiaľ však budú v rovnováhe, reformu sa nepodarí urobiť,“ uzatvoril Škorupa.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda.