„Laktoferín zaberá aj proti invazívnym baktériám, napríklad pri borélii,“ spresnil vedúci výskumu, imunológ Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV. Kedy by sa poznatky mohli dostať do praxe, je však otázne. Výskum sťažuje nedostatok peňazí.
Ako vznikla spolupráca medzi SAV a Viedenskou lekárskou univerzitou?
Bolo to skôr naopak. V minulosti a v podstate aj dodnes pôsobím v Rakúsku vo Viedni na tejto univerzite. Robil som si na nej doktorát a potom som si tam vybudoval odbornú skupinu a projekt vznikol práve tam. Po pár rokoch som sa vrátil na Slovensko, kde som založil laboratórium a pokračoval som v rozrobenom projekte. Spolu so mnou sa na ňom podieľali ešte dvaja diplomanti, jeden z Rakúska a druhá zo Slovenska. Vo finálnej fáze bol dôležitý doktor Rostislav Škrabana z Neuroimunologického ústavu SAV. Dorobil analytickú časť, čiže merania, výpočty potrebných konštánt. Takmer celý projekt bol preto platený z rakúskych grantov. Podieľalo sa na ňom dokopy 12 ľudí. Ide o dlhodobý výskum, trvá už dvadsať rokov.
Čo presne ste skúmali?
Náš výskum sa týka hlavne dvoch vecí. V jednej ide o imunitné odpovede, konkrétne T-lymfocytov. Druhá sa týka toho, ako sa pohybujú bunky a ako pri tom využívajú proteolytický systém. Ide o systém, ktorý dáva bunkám nástroje na to, aby mohli migrovať. Bunky sú totiž roznášané krvou v cievach a keď sa chcú dostať do tkanív, musia sa zachytiť na výstelke ciev, predrať sa cez ňu a presunúť sa na miesto, kam potrebujú, napríklad k zápalu. Práve na to potrebujú proteolytické enzýmy, skrátene proteázy. Sú to proteíny, ktoré štiepia iné proteíny, napríklad v tkanivách. Proteázy sú dôležité aj pri rozpúšťaní krvných zrazenín. Práve tá proteáza, ktorú študujeme, plazminogén, je kľúčová pre rozpúšťanie zrazenín, ale aj pre putovanie buniek. V normálnom stave je však neaktívna. Všetky proteázy, ktoré máme v tele, musia byť neaktívne, lebo by štiepili všetko naokolo a uškodili by nám. Sú to akoby mačety, ktoré bunky používajú na presekanie cesty. Každá mačeta je akoby v obale, v tomto prípade hovoríme o inhibítoroch. Len keď je to potrebné, v určitý čas a na určitom mieste sa proteáza zaktivizuje, napríklad plazminogén sa zmení na aktívny plazmín. Sú však situácie, keď aj nádorové bunky naviažu plazminogén. Teda zneužijú tieto mačety na to, aby sa dostali z primárneho ložiska do vzdialeného orgánu a tam vytvoria metastázy. Aby sa im to podarilo, potrebujú plazmín.
Sú proteázy takto „zneužité“ len rakovinovými bunkami?
Aj niektoré patologické baktérie dokážu „uniesť“ potrebný enzým, zaktivovať si ho a použiť ho na cestu tkanivami. Takou baktériou je napríklad borélia, ktorá spôsobuje lymskú boreliózu. Rovnako ako rakovinové bunky na seba naviaže plazminogén a jednoducho ho zneužije.
Pracovali ste s proteínom, ktorý dokáže rozbehnuté rakovinové bunky zablokovať.
Natrafili sme na proteín, ktorý sa nachádza v materskom mlieku a volá sa laktoferín. O ňom je už dlhodobo známe, že má protinádorové a protibakteriálne účinky, ale nevedelo sa úplne presne prečo. Laktoferín dokáže zachytávať železo, tak sa predpokladalo, že pripravuje bunky o potrebné železo. Druhá teória hovorí o tom, že laktoferín sa viaže na povrch bunky a tým ich vyblokuje. V rámci štúdia sme objavili, že laktoferín sa dosť špecificky a silno viaže práve na plazminogén a dokáže zablokovať jeho aktiváciu na plazmín. Robí to aj na rakovinových bunkách, zablokuje ich tak, že prestanú cez tkanivá prenikať. Rovnako sme ukázali, že baktéria borélia v prítomnosti laktoferínu neaktivuje proteázu.
Kde ešte sa laktoferín nachádza?
Nájdeme ho aj v iných telových tekutinách, teda v slzách, slinách, v moči a v určitom množstve aj v krvi. Tam sa dostáva z imunitných buniek, konkrétne neutrofilov. Tie vytvárajú prvú imunitnú odpoveď, keď má človek infekciu. Patria medzi najrýchlejšie bunky a ony eliminujú baktérie takým spôsobom, že ich požierajú a rozkladajú. Jednou z molekúl, ktoré neurofily vytvárajú, je tiež laktoferín. Najviac ho však nájdeme v materskom mlieku. Keď sa dieťa narodí, ešte nemá plne vyvinutý imunitný systém. V materskom mlieku je preto viacero látok, ktoré podporujú jeho imunitu. Patria medzi ne aj aktívne proteíny, ktoré nejakým mechanizmom zabraňujú bacilom, aby sa rozšírili, a laktoferín je jeden z nich. Objavili sme však funkciu, ktorá by mohla vysvetľovať mnohé z toho, čo sa laktoferínu prisudzuje. Ďalší výskum by sa tak dal zacieliť na túto funkciu a využiť ju. Buď pri modeloch riešiacich boreliózu, alebo ako doplnkovú liečbu na zamedzenie šírenia rakovinových buniek, a teda vytvárania metastáz.
Prečo ste sa zamerali práve na laktoferín?
Bola to náhoda. Venovali sme sa všetkému možnému, čo sa týkalo plazminogénu, a v rámci jednej štúdie sme analyzovali viacero proteínov, ktoré sa viažu na plazminogén. Zo všetkých látok sa nakoniec laktoferín ukázal ako najsilnejší inhibítor, blokátor aktivácie. Našli sme tak inhibítor, ktorý je prirodzený telu a v rámci základného výskumu sme ukázali jeho základnú aplikáciu, teda, že blokuje boréliu aj nádorové bunky. Ešte sme však naše zistenia nevyskúšali na zvieracích modeloch a v klinických testoch.
Čo bráni pokračovaniu vo výskume?
Nemáme na to prostriedky. Minulý rok som v spolupráci s rakúskou stranou žiadal o eurofondy, ktoré nakoniec pre škandál pre pochybné rozdeľovanie ministerstvo školstva zastavilo. Zostali sme tak stáť v základnej vede. V ďalšom kroku totiž hovoríme o státisícoch eur. Pri klinických testoch, teda na ľuďoch, sa už pohybujeme v miliónoch, čo si akademický sektor nemôže dovoliť. Bola by preto potrebná aj spolupráca s farmakologickou firmou. Pritom ako doplnková liečba vyzerá využitie laktoferínu naozaj nádejne.
Na čo sa v rámci projektu chcete teraz zamerať?
Viac by som sa chcel sústrediť na systém fungovania laktoferínu v tele, ako je to v zdraví, ako v chorobe. Či naozaj je funkcia, ktorú sme objavili, dôležitá aj na úrovni celého organizmu. Sledovali by sme, či je laktoferín účinný pri všetkých typoch rakoviny a či bude účinný pri prevencii alebo liečbe boreliózy. Možno sa ukáže, že sa nedá využiť univerzálne. Vďaka tomu, že poznáme funkciu, vieme cielene zistiť, čo dokážeme pri ochoreniach ovplyvniť. Obrovskou výhodou ale je, že nejde o syntetickú látku a nemá žiadne vedľajšie účinky, tým, že sa nachádza v materskom mlieku. To by tiež znížilo náklady na ďalší výskum a celý proces urýchlilo.