„Pravdepodobne aj v našich nemocničných zariadeniach, ak nebude dostatok slovenských zdravotných sestier, budú prichádzať sestry z iných krajín. Chcem deklarovať a všetkých uistiť, že pôjde len o zdravotné sestry, ktoré budú mať primerané vzdelanie, kvalifikáciu,“ povedal Pellegrini. Podotkol, že ak nemeckému alebo rakúskemu pacientovi neprekáža sestra zo Slovenska, tak pravdepodobne ani slovenskému pacientovi nebude prekážať sestrička z Bulharska, ktorá príde k nám.
Nevedno, koľko sestričiek by pribudlo
V prípade náboru sestier z iných krajín už rezort urobil konkrétne kroky. „Rokujeme s ministerstvom práce, so vzdelávacími inštitúciami mimo Slovenska aj v rámci našej krajiny,“ zdôraznila ministerka Kalavská. Pripomenula, že sestra je regulované povolanie, ak zdravotníčka získa diplom v rámci krajín Európskej únie, automaticky bude uznaný aj u nás. Potom ešte musí splniť jazykovú skúšku. Sestra, ktorá však prichádza z krajín mimo EÚ, bude navyše skladať rozdielovú skúšku, aby jej mohli uznať dosiahnutú špecializáciu.
„Na toto všetko sa pripravujeme, napríklad v rámci dovzdelávania aj jazykových kurzov pre tieto sestry,“ doplnila Kalavská s tým, že zatiaľ ešte nemajú presné číslo, koľko sestier by zo zahraničia mohlo pribudnúť ani z ktorých krajín. Najčastejšie sa skloňujú Bulharsko, Rumunsko a Ukrajina, ale aj Maďarsko či Poľsko.
Ministerstvo podľa komory zvolilo zložitejšiu cestu
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek si myslí, že ministerstvo si vybralo tú zložitejšiu cestu, ako doplniť personálne stavy. „Namiesto toho, aby štát skúsil opatrenia na návrat našich sestier zo zahraničia, napríklad z Rakúska, ideme otvárať možnosť pracovať sestrám z Bulharska, Rumunska, možno aj z Kuby. V tomto prípade je pre nás zarážajúce, že ideme tou ťažšou cestou,“ reagoval riaditeľ kancelárie komory Milan Laurinc. Pre neho je pochopiteľné, že sestry napríklad z Bulharska budú mať nižšie nároky na mzdu.
Bulharsko je krajinou EÚ a keď budú sestry spĺňať podmienky smernice – 4 000 hodín vzdelávania, z toho minimálne 2 300 hodín praxe, tak majú možnosť u nás pracovať. „Samozrejme, musia spĺňať ešte jazykové podmienky. Myslím si, že pre sestry z Balkánu to bude väčší problém,“ poznamenal.
Podľa štatistík komory na Slovensku pracuje 40 sestier s českou národnosťou. „Nevieme ale identifikovať, či bývajú v Česku a pracujú u nás, alebo či bývajú na Slovensku a majú českú národnosť,“ dodal šéf kancelárie. Ďalej tu pracujú tri sestry zo Srbska a desať z Ukrajiny, ktoré ukončili u nás školu. Komora zatiaľ nemá informácie o tom, že by sa k nám hrnuli sestry z Ukrajiny. „Sme v kontakte s predstaviteľmi tamojších vysokých škôl ošetrovateľstva a oni nás informovali, že sestry, ak by mali ísť do Európy a sú jazykovo zdatné, tak pôjdu viac na západ, napríklad do Nemecka,“ zdôraznil Laurinc.
Viac peňazí na mzdy sestier
Premiér Pellegrini pripravuje aj stretnutie s ministrom financií Petrom Kažimírom, aby prehodnotili aj otázku uvoľnenia peňazí na mzdy sestier. Tie sú už dnes napojené na mzdový automat, podľa ktorého, ak sa zvyšuje minimálna mzda, sa im automaticky zvyšuje plat. „Ale to sa zdá, že ešte nie je úplne postačujúce. Budeme sa snažiť pre rok 2019 vyjednať vyššie mzdy,“ dodal Pellegrini.
Podľa neho aj keď hneď teraz dostanú o desať percent viac, stále budú sestry v mínuse a nedosiahnu ani plat priemernej mzdy na Slovensku. „Naše mzdy sa počítajú podľa priemernej mzdy za predchádzajúce dva roky,“ pripomenul.
Nemocnice naprieč celou krajinou, štátne aj súkromné, majú krízovú situáciu, čo sa týka personálu. „Môžem povedať, že ak sa neprijmú jasné reformné kroky, budú sa nekontrolovane zatvárať oddelenia. Tým sa výrazne zhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti, v niektorých regiónoch nebude vôbec,“ povedal hovorca siete nemocníc Svet Zdravia Tomáš Kráľ.
Kráľ nemá poznatky o tom, že by u nás pracovali alebo chceli pracovať sestry zo zahraničia. „Lekári, napríklad z Ukrajiny, mali záujem, ale štát im tak sprísnil podmienky a prestali chodiť. Ak to tak bude aj pri sestrách, tak to budú musieť prehodnotiť,“ mieni hovorca.
Zdravotný personál z Bulharska alebo Rumunska treba podľa Kráľa zaškoliť, zabezpečiť jazykové kurzy, rozvoj a hlavne ich motivovať, aby tu aj zostali. „Pre mnohých ukrajinských lekárov sme boli len prestupnou stanicou smerom na západ,“ skonštatoval. Zdôraznil, že z dlhodobého hľadiska je nutné regulovať školstvo a nastaviť ho na podmienky nemocníc, podobne ako to urobili automobilky.
Čo chystá ministerstvo zdravotníctva
- masívna obnova štátnych nemocníc, v najbližších mesiacoch by malo byť do ich technického vybavenia a priestorových podmienok nasmerovaných 70 až 80 miliónov eur,
- nemocnice dostanú špičkové prístrojové vybavenie, 15 cétečiek, 16 lineárnych urýchľovačov pre onkologických pacientov,
- pripravený je pilotný projekt s hygienickými balíčkami pre každého hospitalizovaného pacienta,
- dostavba univerzitnej nemocnice Rázsochy v Bratislave, ktorá by ako najmodernejšie slovenské zariadenie mala začať slúžiť v roku 2022,
- rezort finalizuje národný onkologický plán, predstaví ho v priebehu júna, pracuje tiež na skríningu viacerých onkologických ochorení,
- ešte v tomto roku odštartuje „rok prevencie“ voči kardiovaskulárnym a onkologickým chorobám, pri ktorých je zaznamenaná najvyššia úmrtnosť,
- pripravuje zákon o dlhodobej zdravotnej starostlivosti (jeseň 2018),
- chce zaviesť intermediálne lôžka, na ktorých budú pacienti doliečovaní po zvládnutí akútneho stavu,
- posilniť ambulantnú ošetrovateľskú starostlivosť, domovy ošetrovateľskej starostlivosti a ADOS-ky,
- zvýšiť platy sestrám a iným zdravotníckym pracovníkom,
- nedostatok sestier v nemocniciach vykryjú sestry z iných krajín po splnení podmienok – ovládanie jazyka a u sestier mimo EÚ aj rozdielové skúšky,
- gynekologicko-pôrodnícke a novorodenecké oddelenia nemocníc by sa mali recertifikovať na Baby-friendly hospital (nemocnica priateľská k mamičke a dieťatku), v súčasnosti žiadna zo štátnych nemocníc nemá takéto označenie, do konca roka 2018 by ho mali získať aspoň tri.