Slovensko sa len tesne vyhlo žalobe od Európskej komisie za nedostatočnú ochranu ovzdušia. Čím ste ju presvedčili?
Za dva roky sme na ministerstve urobili v oblasti ochrany ovzdušia kus práce. Výsledkom je aj fakt, že z deviatich krajín, ktoré chcela Európska komisia žalovať, sme medzi tromi, ktoré žalovať teraz nebude. Prijali sme novelu zákona o ovzduší, v nej zavádzame pre stredne veľké spaľovacie zariadenia tvrdšie emisné limity. Umožnili sme mestám vytvárať nízkoemisné zóny. Samozrejme, je na samosprávach, či to využijú. Zaviedli sme informovanie o výskyte smogu verejnoprávnymi médiami, aby ľudia vedeli, že v ich obci či meste nastala smogová situácia. Teraz pracujeme na Stratégii na zlepšenie kvality ovzdušia a Národnom programe znižovania emisií. Chceme jednoznačne pomenovať, čo treba spraviť, aby sme žili v zdravšom prostredí. A čo je dôležité, postavili sme sa na čelo zmien v nadrezortnej rovine. Samotné ministerstvo životného prostredia tento problém nevyrieši. Týka sa aj dopravy, pôdohospodárstva, zdravotníctva, hospodárstva. Tieto ministerstvá musia začať spolupracovať. Preto sme sa stretli s ich zástupcami na úrovni ministrov a štátnych tajomníkov. Európska komisia ocenila, že ideme tvrdo po tom, aby sme v tejto problematike postúpili.
Nedávno ste povedali, že chcete čo najskôr hľadať spôsoby, ako zastaviť ťažbu na hornej Nitre. Už ste ich našli?
Aj to je nadrezortná vec, nemôžeme tam všetko len tak zastaviť. Má to sociálne aj ekonomické dopady, práve preto sa vytvorila komisia v spolupráci s EÚ. Intenzívne sa angažuje Európska komisia aj Maroš Šefčovič (podpredseda komisie – pozn. red.). Môj zámer je, aby sme čo najrýchlejšie vedeli ukončiť ťažbu a nahradili ju inými, ekologickejšími činnosťami.
Máte v tom podporu koaličných partnerov?
Samozrejme, budeme musieť nájsť konsenzus. Sú rôzne názory.
Umožnili ste mestám vytvárať nízkoemisné zóny. Majú o to záujem?
Poviem úprimne, zatiaľ veľmi nie. Ale už začínajú prvé lastovičky, počul som, že o tom hovoria v Žiline či Banskej Štiavnici. My sme im dali zákonný rámec, ako sa to dá urobiť, ale pravidlá by si, samozrejme, nastavili mestá samy – či už by obmedzili čas, keď môžu do zón jazdiť autá, alebo by ich obmedzili úplne a púšťali tam iba elektromobily či autá, ktoré majú emisné limity pod nejakou hranicou.
Problémom nie je len doprava, ale aj lokálne vykurovanie. Nevyhovujúcim palivom často kúria ľudia, ktorí si iný spôsob nemôžu dovoliť. Pomôže im štát modernizovať vykurovacie systémy?
Musíme zistiť, o koľko ľudí ide, čo sa používa na kúrenie a podobne, pretože zmena musí prísť. Vytvoríme schému podpory, aby si mohli ľudia vymeniť staré kotly na tuhé palivo za niečo efektívnejšie a prírode bližšie. V Česku takýto program bežal, ale problém bol, že si ľudia mohli nechať aj starý kotol. A efektivita sa znížila. Stačilo, aby trochu zdražel plyn a hneď sa vrátili k starému vykurovaniu. Na Slovensku máme lokality, kde by sme to mali riešiť prioritne. Musíme brať do úvahy, že sú to najmä skupiny ľudí s nízkym príjmom.
Avizovali ste rapídne zvyšovanie poplatkov za uloženie odpadu na skládkach. Porastú teda poplatky za skládkovanie?
Rokujeme so Združením miest a obcí Slovenska, zákon sa dokončuje, chceme ho predložiť na septembrovú schôdzu parlamentu. Myslím si, že bez zvýšenia poplatkov sa nepohneme. No musia byť motivačné. V separovaní a skládkovaní sme na chvoste Európy. V Rakúsku skládkujú štyri percentá odpadu, v okolitých štátoch – v Poľsku, Maďarsku, Česku – okolo 50 percent a my skládkujeme asi 67 percent odpadu. Druhý problém je, že pri existujúcich skládkach nikto nevie, či sú zospodu dobre odizolované. Chápem, že nikto nechce platiť viac. V súčasnosti je u nás tento poplatok 6,80 eura za tonu, čo je najmenej v okolitých krajinách. V Poľsku je to 26,60 eura, v Česku 20, ale chystajú zvýšenie na 40 eur a v Rakúsku je to až 87 eur. U nás je skládkovanie lacné, preto sa môže stať, že k nám budú odpad voziť zo zahraničia.
Ako by mohlo zvyšovanie poplatkov vyzerať?
Obec, ktorej občania budú triediť viac, bude mať poplatok za uloženie odpadu nižší, a tam, kde triediť nebudú, bude zase vyšší. Poplatky sme navrhli na tri roky s tým, že potom sa tieto čísla môžu prehodnotiť. Navrhujeme, aby bol poplatok od budúceho roka v rozsahu od 7 do 17 eur za tonu odpadu, v závislosti od miery recyklácie v obci, a do roku 2021 by stúpol na 11 až 33 eur. Tento poplatok ide v súčasnosti obci, ktorá má v katastri skládku. Po novom pôjde do Environmentálneho fondu a tieto peniaze sa budú vracať do odpadového hospodárstva obcí. Aj tam sme systém nastavili motivačne – kto viac separuje, bude môcť žiadať viac.
Problémom je aj veľká spotreba plastových fliaš. Je reálne, aby sa zálohovali?
Áno, v niektorých krajinách zálohovanie funguje. Ak chceme nastaviť systém zálohovania plastových fliaš, nie je to jednoduché. S naším systémom vyzbierame približne 65 percent PET fliaš, ktoré sa dostanú na trh. Tam, kde je zavedené zálohovanie fliaš, sa vytriedenie pohybuje okolo 90 percent. Druhá stránka je, koľko to stojí. U nás je to zodpovednosť výrobcov, aby sa postarali o odpad, ktorý uvedú na trh. Výrobcovia už teraz hovoria, že platia veľa. Naši analytici už pracujú na tom, koľko by to stálo. Treba povedať, že PET fľaše sú z plastov ten najlukratívnejší materiál. Ak ho vyberieme, zostane v odpade menej lukratívny plast, ktorý treba tiež vyzbierať a zaplatiť. Musia sa tiež kúpiť automaty, vytlačiť etikety, vyriešiť, kto to bude zbierať. Kým nemáme jasnú analýzu, nevieme povedať, ako by sa to realizovalo.
Veľké diskusie boli o skládke v bratislavskej Vrakuni, kde je asi 120-tisíc kubických metrov toxického odpadu. Problém bol aj s majiteľmi súkromných pozemkov s touto záťažou. Prijala sa novela zákona, aby im bolo možné pozemky vyvlastniť. Je to už vyriešené?
Niektoré pozemky bolo treba vyvlastniť. Nemyslel som si, že keď niekomu chceme sanovať pozemok, ktorý má nulovú hodnotu, pretože je pod ním najnebezpečnejšia skládka v celom kraji, tak to nebude chcieť. Osobne som rokoval s majiteľom pozemku, ale nevedeli sme sa dohodnúť. Ponúkali sme odkúpenie pozemku aj nájom, ctíme si súkromný majetok. Je tu však verejný záujem, pretože je ohrozené zdravie ľudí. Celý vyvlastňovací proces sa zo zákona rozbehol. Urobil sa kus práce, máme dokončené verejné obstarávanie. Už nám nič nebráni, až na územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Dúfam, že na jeseň začneme reálne na sanácii robiť.
Na sanáciu sa má použiť metóda enkapsulácie, ktorú kritizujú ochranári. Tvrdia, že odpad nebude zospodu uzavretý. Nebude skládka ďalej presakovať?
Keď som prišiel na ministerstvo, celý projekt bol už hotový. Keby som ho zmietol zo stola, boli by sme len na začiatku. Navyše, operačný program končí v roku 2023, dovtedy treba európske peniaze vyčerpať, inak o ne môžeme prísť. Enkapsulácia sa využíva aj inde vo svete. Podzemné vody sa budú čistiť v čističke. Zhora a zboku bude skládka uzavretá. Podľa odborníkov ide o vyhovujúce riešenie, aby sa nešíril kontaminačný mrak. Mohli sme skládku aj previezť. Som však zvedavý, kto z kritikov by dokázal v ich bydlisku presvedčiť starostu a miestne zastupiteľstvo, že skládka sa vybuduje v ich katastri. Vo Vrakuni je identifikovaných 497 chemických látok, ale nie je jednotná metóda, ako sa dajú všetky látky zlikvidovať. Obsah skládky by sa musel prevážať špeciálnymi vozidlami a prevoz by stál asi trojnásobok sumy, ktorá je určená na enkapsuláciu. Tá je okolo 29 miliónov eur. Nehovorím, že je to len o peniazoch, ale okolo 70 percent európskych peňazí vyčlenených na riešenie 1 600 evidovaných environmentálnych záťaží by sme minuli na presun odpadu. Museli sme teda rozhodovať podľa reálnych podmienok.
Ohlásili ste prípravu zákona na ochranu vôd na Žitnom ostrove a v ďalších oblastiach. Čomu sa budú musieť prispôsobiť obyvatelia, podnikatelia či poľnohospodári?
Doteraz bola ochrana vôd roztrúsená vo viacerých zákonoch. Niečo mal na starosti rezort pôdohospodárstva, niečo my, niečo zdravotníctvo. Teraz sme si všetci sadli k jednému stolu. Bude jasné, ktoré činnosti sa v týchto lokalitách nemôžu robiť – nesmú tam byť napríklad skládky, chemické závody a podobne. Významná je aj koordinácia medzi rezortmi pri kontrolách, aby sme vedeli vynútiť dodržiavanie pravidiel. Ak to bude fungovať, zamedzíme napríklad tomu, aby sme vo vode opäť našli atrazín, ako sa to stalo na Žitnom ostrove.
Ako minister životného prostredia ste zažili premiéra Roberta Fica. Teraz je premiérom Peter Pellegrini. V čom je iný ako jeho predchodca?
Každý sme iný a každý má svoj štýl. Pre mňa je dôležité, aby sme programové vyhlásenie vlády splnili. Pán premiér to aj robí a zatiaľ je spolupráca dobrá.
Ešte nedávno hrozili predčasné voľby, bolo správne, že Most-Híd z vlády neodišiel?
Myslím si, že áno. Táto vláda je nová, nedošlo k jej rekonštrukcii, ako niektorí rozprávajú. Jednoducho odstúpil premiér a jeho vláda padla. Pre nás je dôležité, aby nová vláda mala legitimitu, ktorú získala v parlamente. Nemyslím si, že by predčasné voľby niečo vyriešili.
Ale bola to požiadavka Mostu-Híd, aby odstúpil premiér Fico?
My sme hovorili, že odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka situáciu nerieši a potom radšej predčasné voľby. Odstúpením premiéra Fica vznikla iná situácia a mohla prísť nová vláda.
Bola to teda vaša podmienka, aby odišiel premiér?
Nebola požiadavka, že musí odstúpiť. Prišiel s tým, že odstupuje a skúsme sa dohodnúť. My sme mali jasný postoj, že takto to nemôže ísť ďalej. Každá politická strana však ide do volieb preto, aby mohla svoj program presadiť, a to sa môže len vo vláde. Každý chce byť vo vláde. Ten, kto povie, že nie, tak nehovorí pravdu.
Most-Híd, ktorého ste podpredsedom, bude čoskoro schvaľovať svojho kandidáta na prezidenta. Bude kandidátom predseda strany Béla Bugár?
Snem budeme mať 9. júna, kde príde rozhodnutie. Teraz meno nepoviem.
Podporíte jeho kandidatúru?
Uvidíme, ako sa vyvinú diskusie v rámci strany. Keď sa však pozriem na to, čo všetko v politike dokázal a aký je to človek, tak si myslím, že ak bude chcieť kandidovať a príde také rozhodnutie, podporím ho.
Môže ovplyvniť Bugárove šance skutočnosť, že je maďarskej národnosti?
Bol by som nerád, keby sme na Slovensku v 21. storočí niekoho hodnotili podľa toho, či je Maďar alebo Slovák. Dúfam, že sme vyspelá krajina a človeka by sme mali posudzovať podľa hodnotových kritérií a nie toho, k akej národnosti sa hlási. Takže dúfam, že nie.
Po výmene premiéra už vo vláde nepokračovala ministerka spravodlivosti za Most-Híd Lucia Žitňanská a vrátila sa do parlamentu. Naznačila, že v ďalších voľbách nebude kandidovať do Národnej rady. Čo na to hovoríte?
Plne to rešpektujem. Gábor Gál, ktorý je ministrom spravodlivosti namiesto pani Žitňanskej, bude ďalej intenzívne pracovať na všetkých veciach, ktoré sme presadili do programového vyhlásenia vlády, čo sa týka justície či zmien v polícii.
Most-Híd je projektom občianskeho spolunažívania Slovákov a Maďarov. Slovenská časť Mostu-Híd sa však oslabuje, z parlamentu odišiel aj poslanec František Šebej. Nesmeruje Most-Híd k čisto etnickej strane?
Určite nie. Niektorí nám to len podsúvajú. Vôbec to tak nevnímame. A nevnímajú to tak ani naši členovia slovenskej národnosti. Fungujeme deväť rokov a sme prínosom pre Slovensko a jeho politickú scénu. Založili sme stranu, kde menšina spolupracuje s väčšinou a do spoločnosti sme priniesli nové zmýšľanie. Aj preto dúfam, že inak bude vnímaná kandidatúra občana maďarskej národnosti napríklad na prezidenta. V rámci koalície stále pevne stojíme za našou euroatlantickou orientáciou, čo garantuje Most-Híd. Rovnako si nemyslím, že by bez účasti Mostu-Híd vo vláde prešlo zrušenie Mečiarových amnestií.
Prezident Andrej Kiska po oznámení, že nebude kandidovať za hlavu štátu, rozmýšľa, že založí stranu alebo vstúpi do niektorej existujúcej strany. Bude ďalší výkon jeho prezidentskej funkcie nadstranícky?
Sám neviem, čo chce prezident. Má politický potenciál, ako ho využije, je na ňom. Ale pôsobenie vo funkcii prezidenta je diametrálne iné, ako viesť politickú stranu.