Kým doteraz sa hovorilo o čísle minimálne 500 straníkov, nakoniec by to malo byť menej. V hre je možnosť, že pôjde o povinných 300 členov alebo len o 45. Tento počet budú musieť spĺňať strany, ktoré budú kandidovať vo voľbách do Národnej rady a Európskeho parlamentu. Navrhovaná zmena o počte členov sa nedotkne ani jednej parlamentnej strany s výnimkou OĽaNO, ktorá má len 13 straníkov. Nové pravidlá, s ktorými prichádzajú poslanci SNS a Smeru, sprísnia aj kontrolu peňazí, ktoré strany dostávajú na svoju činnosť od štátu.
„Myslím si, že strana, ktorá sa chce uchádzať o podporu v celoštátnych voľbách, má mať určite väčší počet členov. Nemá to byť rodinná firma a ani krúžok, ktorý sa zíde pri kaviarenskom stolíku. Malo by to byť trojmiestne číslo,“ povedal ústavný právnik Eduard Bárány.
Novela zákona o politických stranách predpokladá pri voľbách do Národnej rady a Európskeho parlamentu, že politické subjekty budú musieť predložiť zoznam počtu členov. Budú mať na výber z dvoch možností. Buď predložia zoznam členov strany, ktorých bude dvojnásobok počtu kandidátov uvedených na kandidátnej listine. Pri voľbe do Národnej rade býva kandidátov na poslancov zvyčajne 150. To znamená, že členov bude musieť mať strana aspoň 300. Druhá možnosť je, že výkonný orgán strany musí mať minimálne deväť členov a strana sa pred voľbami bude musieť preukázať päťnásobkom straníkov, teda aspoň 45 členmi.
152 strán
Táto podmienka sa nemá vzťahovať na komunálne a župné voľby. Podľa Báránya by mohla narážať na organizačno-technické problémy napríklad preto, že v každej obci a meste môže vzniknúť iná volebná koalícia, a navyše sú aj subjekty, ktoré sa chcú angažovať len na komunálnej či regionálnej úrovni.
Politológ Juraj Marušiak je pri očakávaniach prínosu stanovenia minimálneho počtu straníkov skeptický. „Mnohé politické strany vystupujú ako skupiny, ktoré majú pomaly jednociferný počet členov. Problém je, čo sa od takéhoto zákona očakáva. Samozrejme, nízky počet členov ich môže diskreditovať, ale čo sa dosiahne, že budú musieť prijať členov viac?“ spýtal sa politológ. Na Slovensku je registrovaných 152 politických strán, z toho je 58 aktívnych a zvyšok v likvidácii. Mnohé sa najmä v období pred voľbami stávajú predmetom obchodov. Politici sa snažia získať už zaregistrované strany, aby sa vyhli zbieraniu potrebných 10-tisíc podpisov. Takto napríklad ovládol Stranu občanov Slovenska Boris Kollár.
Vládne strany problém nemajú
Splniť plánovanú podmienku na minimálny počet členov strany nemajú problém vládne strany. Smer má okolo 15-tisíc členov, SNS zhruba 7-tisíc, Most-Híd viac ako 5-tisíc členov. Už oveľa menší počet členov má SaS, aktuálne 203. Najmenšou členskou základňou disponuje OĽaNO, a to len 13 členmi. Dlho však mala len štyroch členov – lídra Igora Matoviča, jeho bratranca a dnes trnavského župana Jozefa Viskupiča, exposlankyňu a žilinskú županku Eriku Jurinovú a poslanca Martina Fecka.
Na zmenu pravidiel fungovania strán dlhodobo tlačí líder SNS Andrej Danko. Odmieta, že nový zákon je namierený „na nejakého opozičného politika“. Podľa neho si nikto nevedel predstaviť, že vzniknú strany, ktoré budú fungovať ako schránkové spoločnosti, nebudú prijímať členov a na kandidátnej listine do volieb budú mať „svojich blízkych, bratov, bývalé partnerky“. Novú podobu majú dostať aj pravidlá nakladania s peniazmi, ktoré dostávajú strany za voľby a na činnosť od štátu. „Ak je politická strana nakazená netransparentným financovaním, predseda si robí, čo chce, a táto politická strana raz vyhrá absolútne voľby alebo zloží vládu, touto nákazou nakazí štát,“ vyhlásil Danko. Podľa neho strana bude musieť zdokladovať obchodných partnerov nad 25-tisíc eur, aby „pán predseda politickej strany nedával peniaze svojej manželke, svojmu partnerovi na reklamu a marketing“.
Pripomienky bugárovcov
Politické strany budú mať peniaze získané od štátu uložené v štátnej pokladnici za úrok, ktorý poskytujú komerčné banky. Už sa podľa Danka nestane, že si občan nebude môcť pozrieť, koľko má strana na účte, z čoho je financovaná, či si nekupuje rodinný dom pre svojho predsedu, nebytové priestory od svojej firmy, či nedáva peniaze do svojich blízkych novín.
Zmenu zákona predložili koaliční poslanci bez podpisov tretej vládnej strany Mostu-Híd. Tá tvrdí, že niektoré jej predstavy a zásadnejšie pripomienky sú v samotnom návrhu zabudované, ako napríklad tie, ktoré smerujú k stanoveniu počtu členov straníckych orgánov. Pripustila však, že môže mať ešte pripomienky. „Pozmeňujúce návrhy počas rozpravy v tejto chvíli nevylučujeme,“ uviedla hovorkyňa Mostu-Híd Klára Debnár.
Opozícia koaličný návrh zákona odmieta podporiť. „Otváranie zákona o politických stranách je naozaj to posledné, čo Slovensko a jeho občania dnes potrebujú. To potrebujú len strany, ktorým tečie do topánok,“ reagovala vo vyhlásení SaS. Podľa šéfa strany Sme rodina Borisa Kollára je návrh zameraný proti opozícii. „Máme všetko, čo žiadajú. Máme 60 okresných organizácií, revízne komisie, predsedníctvo, 1¤300 členov. Nás sa to absolútne nedotkne," povedal podľa TASR Kollár.
Matovičova podmienka
Líder OĽaNO Igor Matovič by návrh podporil len vtedy, ak každá strana bude mať peniaze od štátu za výsledok volieb na transparentnom účte a zverejní každú jednu položku. Ďalej musí povinne zverejňovať všetky doklady a zmluvy a tiež sa musí zverejniť kompletný zoznam členov strán. Ústavný právnik Bárány však hovorí, že nie je priaznivcom zverejňovania zoznamov všetkých straníkov. „Niekto robí v nejakej firme, je členom strany A, ale vlastník firmy je členom strany B a mohol by mu robiť problémy,“ vysvetlil právnik.
Pôvodne sa uvažovalo, že v zákone o politických stranách sa vyrieši aj prípadný zákaz kandidovať vo voľbách predstaviteľom subjektov, ktoré súd zakázal. Podľa Danka sa o tom ešte bude viesť cez leto diskusia a návrh v podobe zákona by mal byť známy na jeseň. Ide o problém, ktorý by sa mohol týkať Kotlebovej ĽS NS: Na Najvyššom súde je od minulého roka návrh generálneho prokurátora rozpustiť ĽS NS ako extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami.
Niektoré zo zmien vo fungovaní strán
Každá strana musí mať revíznu komisiu, rozhodcovský a výkonný orgán – predsedníctvo. Každý orgán musí mať najmenej 3 členov a výkonný 9 členov.
Ak chce strana kandidovať do NR SR alebo Európskeho parlamentu, musí okrem kandidátov na poslancov predložiť aj počet svojich členov. Tých musí byť dvojnásobok počtu jej kandidátov na poslancov. Na kandidátke do parlamentu býva spravidla 150 ľudí, to znamená, že strana musí mať v tom prípade 300 členov.
Strana si môže vybrať druhú možnosť. Predloží zoznam členov strany, ktorý je päťnásobkom najvyššieho výkonného orgánu strany, ktorý má mať minimálne 9 členov. Strana musí teda preukázať zoznam 45 členov.
Politické strany budú mať peniaze od štátu uložené v štátnej pokladnici za úrok, aký poskytujú komerčné banky. Občan by mal vidieť, koľko má strana na účte.
Povinne budú zverejňovať nielen dary, ale aj pôžičky a úvery. Malo by tak byť zrejmé, kto stranu financuje.
Strany musia informovať o významných obchodných partneroch, ktorí im dodajú tovar alebo službu v celkovej hodnote vyššej ako 25-tisíc eur vrátane DPH.