Andrej Kiska síce k financovaniu svojej prezidentskej kampane v roku 2014 poslal na rezort financií Petra Kažimíra (Smer) list o výdavkoch v prvom aj druhom kole, ale išlo len o jeden papier formátu A4 bez akýchkoľvek podrobností. Organizácia Transparency International Slovensko (TIS) upozornila, že argumenty Kisku neobstoja. Kiska ešte aj pred pár dňami povedal v rozhovore: „Moja oficiálna kampaň, ktorú som si platil ja ako fyzická osoba, bola skontrolovaná ministerstvom financií, ktoré skonštatovalo, že som dodržal zákon.“
„Lenže to je asi taký dobrý argument, ako vysvetľovať miliónové platby v hotovosti ‚dobou kešu‘. Ministerstvo zo zákona žiadnu kontrolu faktúr nerobilo. Neporovnávalo ani reálne výdavky v teréne s číslami vykázanými kandidátmi. Jeho kontrola bola veľmi formálna,“ konštatovala TIS.
TIS upozornila, že na obrázku (viď snímka nižšie) je vidno, akú dokumentáciu Andrej Kiska za voľby z roku 2014 poslal pre ministerstvo financií. Mimovládna organizácia dokument získala podľa infozákona. „Áno, je to jedna jediná strana – dokopy ide o šesť čísel. Žiadne faktúry, žiadne účtovníctvo či kontrola reálnych úhrad,“ dodáva TIS.
Ministerstvo podľa TIS dostalo podobné listy od médií, ktoré mali inzerciu kandidátov. Čo mohli úradníci reálne skontrolovať je, či suma od médií neprevýšila sumu vykázanú kandidátmi, respektíve limit (u nikoho neprevýšila). „Takže pre obídenie kontroly stačilo jednoducho nejaké náklady zamlčať a dohodnúť sa s dodávateľom, a ministerstvo financií by na to neprišlo,“ tvrdí TIS.
„Ďaleko lepším argumentom zo strany prezidenta by bolo zverejnenie zoznamu všetkých výdavkov a faktúr kampane (ako to po novele zákona majú v súčasnosti povinné všetci politici), ako aj zmluvy s firmou KTAG, ktorá, ako sa nakoniec ukazuje, bola skutočným platcom aj oficiálnej kampane prezidenta. Dočkáme sa?“ dodala TIS.
Kiska naposledy povedal, že predkampaň financoval cez KTAG a oficiálnu kampaň po 28. februári si platil sám. Jeho hovorca však povedal pre Pravdu niečo iné. „Andrej Kiska si platil celú kampaň oficiálnu aj tú mimo zákonom stanovenej lehoty z vlastných peňazí. Kampaň platil tak, že zo súkromného účtu previedol peniaze na svoju spoločnosť KTAG, a tá následne uhrádzala televízne spoty, inzerciu alebo bilbordy,“ uviedol hovorca prezidenta Roman Krpelan.
Daniari: Kiska KTAG nezaplatil
To, že Kiska si propagáciu platil sám písal aj v liste pre rezort financií v roku 2014. „Celú propagáciu som si financoval z vlastných finančných prostriedkov,“ napísal Kiska a pod list sa podpísal. Daniari však po kontrole v KTAG konštatovali, že firma za kampaň pre Kisku zaplatené vôbec nedostala. Tiež vo verejne dostupných účtovných výkazoch KTAG ohľadom Kisku figurovala len pôžička 900-tisíc eur, ktorú firme poskytol v roku 2014. Ďalšie dokumenty Kiska verejnosti neposkytol a celú vec rieši parlamentný výbor. Ten si vyžiadal faktúry a čaká na ďalšie podklady od daniarov.
Niektoré z faktúr sa podarilo získať aj denníku Pravda a vyplýva z nich, že Kiska minul na kampaň viac ako umožňuje zákon. Podľa dostupných faktúr mohla len firma KTAG zaplatiť v čase kampane za služby pre Kisku vyše 270-tisíc eur. Zároveň Kiska deklaroval, že na kampaň z vlastného účtu zaplatil 250 593 eur. Limit na obe kolá kampane bol 265 550 eur. Okrem toho Kiska tvrdí, že mimo oficiálnej kampane vynaložil na svoju propagáciu pred voľbami takmer 1,1 milióna eur. Je podozrenie, že časť z týchto peňazí sa minula na kampaň.
Denník Pravda tiež už informoval, že Kiskova popradská eseročka KTAG si uplatnila za apríl 2014 vratku DPH v sume vyše 146-tisíc eur z nákladov 770-tisíc eur vynaložených na prezidentskú kampaň svojho majiteľa. Už táto suma výrazne prevyšuje limit na kampaň. Daniari vratku neuznali a vo veci aktuálne Národná kriminálna agentúra vedie trestné stíhanie.
Zo zákona musel Kiska do 30 dní po voľbách predložiť ministerstvu financií oznámenie, v ktorom uviedol celkovú sumu, ktorú získal na svoju propagáciu, a celkovú sumu, ktorú vynaložil na svoju propagáciu. Ak by Kiska minul viac, zaplatil by pokutu vo výške desaťnásobku sumy, o ktorú by zákonný limit prekročil. Napriek podozreniam, že minul viac, Kiskovi aj tak napokon žiadna finančná sankcia nehrozí.
Ústavný právnik Eduard Bárány pre Pravdu nedávno uviedol, že ministerstvo financií prekročenie limitu mohlo zistiť len z oznámenia, ktoré predložil sám prezident, nie napríklad z nejakého udania či vlastného zistenia, a malo len dva mesiace na to, aby prípadnú sankciu aj uložilo. „Celá vec je dnes pasé, mohlo sa to zistiť len z oznámenia. Ak dnes čokoľvek vypláva na povrch, táto sankcia neprichádza do úvahy. V tejto chvíli už nejde o administratívno-právny, ale morálno-politický problém,“ uviedol právnik.