Dochádzanie do Gabčíkova sa týka asi 12 detí v nasledujúcich dvoch rokoch. Rodičia volajú po otvorení slovenskej triedy v priestoroch školy s vyučovacím jazykom maďarským. Vedeniu obce Rohovce predložili petíciu. „Budeme sa ňou zaoberať v utorok počas zastupiteľstva,“ potvrdil Pravde starosta obce Eugen Horváth. Upozornil, že žiadosť rodičov môže byť zamietnutá, pretože do slovenskej triedy, ktorej otvorenie požadujú, by chodilo málo detí priamo z Rohoviec. „Nemalo by to preto efektivitu a poslanci sú za to, že si máme riešiť svoje problémy, a nie susediacich obcí,“ naznačil starosta.
V triede by tak na budúci školský rok sedeli dvaja prváci z tejto dediny. Na ostatné deti by samospráva musela doplácať. „V minulosti sme mali v obci prvý stupeň základnej školy (v slovenčine – pozn. red.), ale vtedajší školský úrad to zrušil, lebo tu chodili dve deti, čo bolo neefektívne, a deti preložili do Šamorína,“ opísal skúsenosť Horváth.
Základná škola Mateja Bela v Šamoríne, kde sa vyučuje v slovenčine, je preplnená. V posledných rokoch zaznamenáva prílev žiakov z dedín okolo Bratislavy ako Kvetoslavov, Miloslavov či Hviezdoslavov. Deti z týchto obcí pôvodne chodili do Hviezdoslavova. „To fungovalo pred desiatimi rokmi, keď v týchto obciach žilo 500 obyvateľov. Teraz je ich 3 000, počet ľudí sa zniekoľkonásobil. Pre vzrastajúcu výstavbu a počet obyvateľov nastal domino efekt,“ vysvetlil starosta obce Trnávka Attila Horváth. Šamorínskej základnej škole, ktorá pôvodne brala žiakov z okolia Dunajskej Stredy, sa zväčšil spád. „Žiaci z okolia Bratislavy vytlačili naše deti, a tie to teraz majú najbližšie do Gabčíkova,“ spresnil Horváth. Škola v Šamoríne prestala prijímať deti z okolitých obcí a prednosť dáva šamorínskym žiakom. Otvorenie triedy v Rohovciach považuje Attila Horváth len za dočasné riešenie. „Podporujem, aby sa tam otvorila aspoň jedna trieda na udržanie situácie, ale efektívnejšie by bolo, keby vznikla nová škola, či už v Šamoríne, alebo v Hviezdoslavove,“ navrhuje Horváth.Starosta obce Horný Bar zas problém s dochádzaním detí do Gabčíkova nevidí. „Je tam vynikajúce spojenie, doprava do Rohoviec je od nás náročnejšia,“ argumentuje Štefan Bodó. Poukazuje na model fungujúci v Maďarsku. „Keď je viac obcí vedľa seba, ktoré majú málo detí, tak v jednej sa zriadi materská škola, v druhej prvý stupeň základnej školy a do tretej chodia zas starší žiaci,“ priblížil Bodó.
Magdaléna Vajasová, riaditeľka Základnej školy Mateja Bela v Šamoríne zdôrazňuje, že škola v súčasnosti funguje na svoje kapacitné maximum. Vzdeláva sa v nej asi 1 112 žiakov. „Nedávno u nás štátna školská inšpekcia skonštatovala prekročenie maximálneho počtu žiakov v 14 triedach,“ podčiarkla riaditeľka. Škole chýbajú odborné učebne, čo inšpekcia vyhodnotila ako nedostatočnú úroveň vzdelávania. „Preto sme pristúpili k možnosti vylúčiť zo školského obvodu obce. Tie, aj mesto Šamorín, sa rozrastajú, a škola sa nedá nafúknuť,“ podotkla Vajasová.
Prípadné rozšírenie školy podľa nej nepripadá do úvahy. „Spôsobilo by nám to veľký problém, pretože by to kapacitne ani telocvičňa, ani jedáleň nezvládli,“ objasnila riaditeľka. Mesto Šamorín zriadiť novú školu v pláne nemá. „Pre deti zo Šamorína je existujúca škola postačujúca. Nevieme vyriešiť problém okolitých obcí,“ reagoval Csaba Orosz, zástupca primátora.
Rodičia 45-minútové cestovanie považujú za neprimeranú záťaž najmä pre menších školákov. „Navyše nejde o školský autobus, ale upravenú linku, ktorou môžu cestovať aj iní ľudia,“ zdôraznila Lenka Žárová, zástupkyňa rodičov z dotknutých obcí, ktorí trvajú na otvorení slovenskej triedy v priestoroch maďarskej školy v Rohovciach. „Výhoda je, že deti budú vyrastať spolu – v zmiešanom slovensko-maďarskom prostredí, ktoré je pre Žitný ostrov charakteristické,“ dodala Žárová.
Vedenie Rohoviec už raz, vo februári, návrh na slovenskú triedu zmietlo zo stola. Dôvodom bol podľa obce nedostatok priestoru pre žiakov a málo peňazí. Rodičia však tvrdia, že v maďarskej škole je miesta dosť. „Samotná škola má v súčasnosti 89 žiakov, ale kapacita je takmer trojnásobná,“ argumentujú. Ak na dnešnom zastupiteľstve nedostanú uspokojivé odpovede, plánujú podať podnet na Krajský školský úrad v Trnave.
Trnavský samosprávny kraj aj ministerstvo školstva zdôrazňujú, že problém je v kompetencii miest a obcí. „Zriaďovateľom základných škôl sú obce a mestá, do záležitosti preto nemôžeme zasahovať,“ uviedol hovorca kraja Patrik Velšic. Rezort tiež tvrdí, že má zviazané ruky, situáciu však sleduje.
„Úzko spolupracujeme s dotknutými rodičmi, s komisárkou pre deti Vierou Tomanovou a stretli sme sa aj so starostom obce Rohovce,“ reagoval tlačový odbor. Ministerstvo zvažuje kroky, ako takýmto situáciám predchádzať., ,Do budúcnosti by riešením mohla byť zmena zákona takým spôsobom, aby sa slovenské deti mohli učiť po slovensky vo svojich školských obvodoch," uzavrelo ministerstvo.