Ako povedal na tlačovej besede predseda strany Béla Bugár, dnes sú zveličované problémy spred piatich rokov. „Útočí sa na každého nominanta vládnej koalície. Stiahnutie Mariána Slobodníka ako kandidáta na policajného prezidenta bolo veľmi dobré rozhodnutie premiéra,“ uviedol Bugár. Podľa neho Most-Híd podporí takého kandidáta, ktorý nebude mať z minulosti nič, čo by ho diskreditovalo.
Premiér Peter Pellegrini podľa medializovaných informácií zastavil vymenovanie policajného pridelenca v Chorvátsku Mariána Slobodníka za prezidenta Policajného zboru. Jeho zať staval s Bašternákom outlet Voderady. Dnes mala ministerka vnútra Denisa Saková oznámiť meno nástupcu Tibora Gašpara.
Bugár zvažuje kandidatúru na post prezidenta
Okrem policajného prezidenta šéf Mosta-Híd hovoril aj o svojej kandidatúre na post prezidenta. To, či bude kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách, sa rozhodne na straníckom sneme.
Ten bude v Bratislave 9. júna. Ešte pred tým k tomu zaujme stanovisko predsedníctvo a následne republiková rada. „Aj keby som už vedel rozhodnutie, poviem ho až po sneme. Po sneme sa dozviete,“ povedal Bugár.
Prezidentské voľby budú v roku 2019. Súčasný prezident Andrej Kiska už oznámil, že kandidovať nebude.
Žitňanská má podľa Bugára väčšiu voľnosť ako ostatní poslanci
Poslankyňa NR SR z Mosta-Híd Lucia Žitňanská má podľa predsedu strany Bélu Bugára „väčšiu voľnosť“ ako ostatní poslanci. Žitňanská v NR SR podporila návrhy opozičných poslancov Miroslava Beblavého a Viery Dubáčovej na ochranu novinárov. „Lucia Žitňanská sa vyjadrila, že nehodlá pokračovať v politike. Preto má väčšiu voľnosť. Také hlasovania sa preto dajú očakávať,“ konštatoval Bugár.
Nezaradení poslanci Národnej rady SR Miroslav Beblavý a Viera Dubáčová navrhovali zmeny v balíku piatich zákonov, ktorých cieľom bola ochrana novinárov, vydavateľov a posilnenie investigatívnej žurnalistiky. Päticu zákonov poslanci parlamentu neposunuli do druhého čítania. Jedným zo zákonov chceli znemožniť podávanie účelových žalôb, ktoré majú zastrašiť, otráviť alebo ekonomicky zruinovať novinára či vydavateľa. Druhým bolo zahrnutie novinárov do kategórie chránených osôb v Trestnom zákone, aby boli útoky na nich posudzované prísnejšie.
Okrem Žitňanskej tieto opozičné návrhy podporil aj poslanec Smeru Marek Maďarič.