Ústava má ochrániť penzie aj najnižšiu mzdu

Nepôjde len o strop pre dôchodkový vek. Súčasťou návrhu ústavného zákona, ktorý už do parlamentu predložili siedmi poslanci Smeru, majú byť aj dve ďalšie zásadné opatrenia. Návrh, o ktorom sa v prvom čítaní bude rokovať na júnovej schôdzi, obsahuje tiež ústavnú garanciu minimálnej mzdy. A jeho predkladatelia takisto mienia ústavne ochrániť aj všetky súčasné piliere penzijného zabezpečenia vrátane tretieho, doplnkového.

30.05.2018 06:00
parlament, volba riaditela rtvs, Foto: ,
Plénum Národnej rady SR
debata (13)

Odborárom sa rozšírený návrh páči, zamestnávatelia aj ekonómovia majú k nemu silné výhrady. Či ho však v tejto podobe podporia ostatné parlamentné strany, to je ešte neistejšie, ako keby riešil iba vekový limit pre odchod na odpočinok. Na podporu zákona bude Smer potrebovať 90 hlasov, bez hlasov opozície legislatíva neprejde. Koaličný Most-Híd už dal najavo, že sa nepridá.

„Inštitút minimálnej mzdy považujeme za mimoriadne dôležitý. Je to aj účinný nástroj pre všeobecné zvyšovanie miezd. Preto nechceme, aby v budúcnosti vypadol z legislatívy. Tie snahy tu už boli, je teda dobré zakotviť ho v ústave,“ zdôvodnil poslanec Smeru a člen sociálneho výboru parlamentu Erik Tomáš, jeden z autorov návrhu.

Zámer zahrnúť do zákona aj ochranu trojpilierového dôchodkového systému Tomáš označil za „ponuku pre pravicu“, keďže, ako je známe, o vznik druhého, súkromného kapitalizačného piliera sa zaslúžila práve ona – Smer tejto myšlienke nebol naklonený. „Takto by sme zagarantovali, že sa druhý pilier nezoštátni, ako sa to už stalo v Maďarsku či Poľsku,“ zdôraznil Tomáš.

Šancu na ústavnú istotu minimálnej odmeny za prácu odborári privítali. „Sme radi, že sa do návrhu dostal aj tento bod. Popri debate o penzijnom strope to síce trochu zaniklo, no vnímame toto opatrenie veľmi pozitívne,“ vyzdvihol šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna. Upozornil, že návrh neobsahuje žiadne konkrétne sumy, ako by sa mzdové minimum malo vyvíjať či upravovať, takže nevylučuje ani jeho budúce zníženie. „Je to len v polohe politickej deklarácie, že štát chce mať minimálnu mzdu ako inštitút. Ústavná ochrana však zabezpečí, že ho raz niekto nebude môcť len tak jednoducho zrušiť,“ zhodnotil Machyna.

Opačný názor zastávajú zástupcovia súkromných firiem, ktoré musia vyplácať prudko – vďaka zásahom vlády – rastúcu minimálnu mzdu. „Sme proti, ide to nad rámec garancií, aké má poskytovať základný zákon štátu,“ reagoval včera viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Pripomenul, že už teraz je súčasťou ústavy právo na „primeranú“ odmenu za prácu, čo zamestnávatelia považujú za dostatočnú záruku pre ľudí.

Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov namieta, že takejto významnej ústavnej úprave v sociálnej oblasti by mala predchádzať nielen široká odborná diskusia, ale aj riadny a dôsledný legislatívny proces vrátane pripomienkových konaní či odobrenia návrhu zákona vládou. „Je nemysliteľné, aby sa nám tu na jednej strane ministerstvo hospodárstva chválilo podnikateľskými balíčkami, ktoré prinášajú len omrvinky na zlepšenie podnikateľského prostredia – a na strane druhej sa tu cez obyčajný poslanecký návrh zásadne vstupovalo do nastavenia hospodárskej politiky krajiny,“ skonštatoval Hošták.

Suma minimálnej mzdy sa každý rok upravuje, mala by byť výsledkom dohody partnerov z tripartity. Predstavy zamestnávateľov a odborárov sú však zakaždým v rozpore. Konečný verdikt preto doteraz vždy vyniesla vláda, konkrétne rezort práce. V súčasnosti na Slovensku zarábajú takúto mzdu asi dve percentá z celkového počtu 1,8 milióna zamestnancov. Mzdové minimum sa na Slovensku v posledných rokoch, keď prevažne vládla sociálna demokracia, zvyšuje pravidelne a pomerne razantne. Kým v roku 2015 bolo na úrovni 380 eur, tento rok je to už 480 eur mesačne. Hoci reálne mzdy rastú už viac rokov po sebe o tri či štyri percentá, minimálna mzda o šesť až osem percent ročne.

Čo má garantovať ústavný zákon

Strop veku pre odchod do dôchodku

  • Vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

Minimálnu mzdu

  • Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.

Tri piliere penzijného zabezpečenia

  • Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok.
Zdroj: Návrh ústavného zákona, ktorý už do parlamentu predložili poslanci Smeru E. Tomáš, V. Faič, R. Fico, L. Kamenický, R. Madej, J. Podmanický a J. Vaľová.

Podľa prognostika SAV Vladimíra Baláža je záruka minimálnej mzdy v ústave „zbytočnosťou“. „Ten nápad nie je racionálny. Načo je to dobré?“ pýta sa Baláž. Diskusiu o nej vôbec považuje za umelú. „Ekonomika je živý organizmus, firmy vždy flexibilne reagujú na aktuálnu situáciu. Ak je konjunktúra, samy od seba platia zamestnancom viac, sú rady, že ich majú. Ak však nastúpi kríza a ony nezarobia zdroje, nemôžu pracovníkom vyplatiť ani minimum a prepúšťajú ich,“ vysvetlil svoj postoj.

Baláž, naopak, oceňuje snahu ústavne ochrániť penzijné piliere. „S týmto bodom ako jediným z celého návrhu ústavného zákona súhlasím,“ hovorí ekonóm, ktorý je proti zavedeniu dôchodkového vekového stropu. „Je dobré, ak štát ľuďom ústavne garantuje ochranu ich úspor,“ chváli tentoraz. Vyzdvihuje najmä garanciu, ktorú by zákon dal druhému pilieru, aby v ňom zhromaždené zdroje nemohli budúce vlády sporiteľom „zhabať“, ako sa to stalo v okolitých krajinách. Tretí, doplnkový, penzijný pilier síce ekonóm považuje za dôležitú súčasť systému, no domnieva sa, že ten netreba osobitne chrániť novým zákonom, keďže už teraz sa naň vzťahuje ochrana bankových vkladov.

Aj keby návrh Smeru riešil iba penzijný strop, nemal by zatiaľ istotu dosiahnutia ústavnej väčšiny 90 hlasov. Ďalšie dva body zákona mu zrejme cestu k schváleniu ešte sťažia. „Neviem, či zákon podporíme. Voči zakotveniu minimálnej mzdy by sme ani tak nemali výhrady. Ale podľa našich zdrojov sa vedú zákulisné rokovania, ktoré prinášajú nové a nové zmeny. Nevieme, ako dopadnú,“ vyjadril sa včera Peter Pčolinský, podpredseda poslaneckého klubu strany Sme rodina, ktorá sa doteraz k zákonu z dielne najsilnejšej vládnej strany stavala asi najústretovejšie.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #minimálna mzda #Smer #zmeny ústavy #dôchodkový strop