Kisku dobehli státisícové špekulácie s daňami

Je zjavné, že nebyť medializácie prípadu, v účtovníctve KTAG by zrejme naďalej figurovali neoprávnené daňové výdavky za takmer 467-tisíc eur. Kiskova firma ich vyhodila z evidencie až po štyroch rokoch. Ide o výdavky na kampaň za roky 2013 a 2014. Aby sa KTAG vyhla trestnoprávnej zodpovednosti, koncom minulého roka na daniach z príjmu a DPH dobrovoľne doplatila spolu takmer 145-tisíc eur. Kiskova firma tiež opravila spolu až 17 daňových priznaní. Dve v prípade daní z príjmu za roky 2013 a 2014 a pätnásť opravných daňových priznaní podala za rovnaké roky v prípade DPH.

Išlo o výdavky na Kiskovu kampaň, za ktoré však KTAG nedostala zaplatené, a tak neboli uznané ako daňový výdavok. Otázne je, prečo KTAG neopravila účtovníctvo skôr. Už koncom roka 2014 totiž daniari po kontrole v KTAG neuznali firme vratku DPH v sume vyše 146-tisíc eur z nákladov 770-tisíc eur vynaložených na prezidentskú kampaň svojho majiteľa. Daniari KTAG upozornili na to, že keď za službu nedostali zaplatené, nemôžu si z nákladov uplatňovať DPH a ani znižovať základ pre daň z príjmov. Na daniach a pokutách tak už po prvých kontrolách KTAG doplatila vyše 40-tisíc eur. Polícia v prípade možných daňových únikov Kiskovej firmy vedie trestné stíhanie a vyšetruje, či išlo o zámer podviesť štát o dane.

Hovorca prezidenta Roman Krpelan v utorok povedal, že Kiskova firma konala hneď. „Platí to, čo prezident už dávno pred médiami povedal, že na základe daňovej kontroly roka 2014, kde daňová kontrola konštatovala pochybenie, dal konateľ firmy prekontrolovať účtovníctvo do minulosti. Na základe výsledkov internej kontroly firma opravila svoje daňové priznania do minulosti,“ povedal Krpelan. Fakty však hovoria niečo iné a hovorca tak zjavne zavádza. Výsledky kontroly daniarov totiž firma dostala už v októbri 2014 a Kiskova firma KTAG opravila svoje daňové priznania do minulosti až na konci roka 2017.

To, že Kiskova firma účtovníctvo spätne opravila, vyšlo najavo až teraz, keď sa o celú záležitosť zaujíma polícia aj parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Výbor konštatoval, že Kiska niekoľkonásobne presiahol limit na kampaň a vyžiadal si od daniarov ďalšie podklady. Výbor následne zrejme bude rokovať o uložení pokuty pre prezidenta. Poslanci Smeru vrátane predsedu strany Roberta Fica zároveň vyzvali Kisku, aby pre kauzu odstúpil z funkcie prezidenta. Kiska zase odkázal, že celú záležitosť považuje za „špinavú kampaň“ proti nemu.

Kto kampaň zaplatil?

V celej kauze sa už ukázalo, že Kiska zavádzal v tom, ako svoju kampaň financoval. Nové okolnosti do situácie vniesli ešte ďalšie otázniky. Kiska viackrát povedal, že predkampaň financoval cez KTAG a oficiálnu kampaň po 28. februári si platil sám. Po tom, čo do médií unikli faktúry, podľa ktorých aj oficiálnu kampaň platila firma KTAG, prišlo z prezidentskej kancelárie iné stanovisko. Hovorca prezidenta Roman Krpelan povedal, že Kiska si „kampaň platil tak, že zo súkromného účtu previedol peniaze na svoju spoločnosť KTAG a tá následne uhrádzala televízne spoty, inzerciu alebo bilbordy“.

Keďže KTAG napokon vlani výdavky na kampaň zo svojho účtovníctva vyhodila, zdá sa, že výdavky účtovne ako keby zostali vo vzduchu. Kiskov hovorca Krpelan k financovaniu kampane v utorok povedal toto: „Andrej Kiska si platil kampaň z vlastných peňazí, ktoré zarobil na predaji svojich spoločností Všeobecnej úverovej banke.“ Do roku 2005 Kiska vlastnil niekoľko nebankoviek. Ich predajom zarobil asi desať miliónov eur. Jednu nebankovku si v susednom Česku nechal aj po vyhratých prezidentských voľbách. V prípade nebankového biznisu Kiska čelil kritike, a to za to, že zmluvy boli postavené jednostranne v neprospech spotrebiteľov. Súdy konštatovali, že to bolo v rozpore so zákonmi a kto sa súdil, vo veci neplatnosti zmlúv uspel.

Kiska viackrát zavádzal

Podozrivé je tiež to, že Kiska tvrdí, že do KTAG uskutočnil vklad a z neho potom firma platila výdavky. Vo výkazoch zverejnených na internete figurovala ešte vlani pôžička 900-tisíc eur, ktorú Kiska poskytoval KTAG. Po tom, čo KTAG účtovníctvo opravila, tam už teraz pôžička spomínaná nie je. Doklady alebo zmluvy o tom, že by sa z Kiskovho vkladu či pôžičky hradili výdavky na kampaň, však Kiska neukázal. Zdá sa, že Kiska aj v tomto prípade zavádzal, keďže daniari po kontrolách konštatovali, že firma za služby zaplatené nedostala.

Pochybnosti v prípade výdavkov na kampaň sú aj v prípade Kiskových slov, že celé financovanie kampane v roku 2014 skontrolovalo ministerstvo financií. Transparency International Slovensko upozornilo, že Kiska síce poslal na rezort financií Petra Kažimíra (Smer) list o výdavkoch v prvom aj druhom kole, ale išlo len o jeden papier formátu A4 bez väčších podrobností. „Je to asi taký dobrý argument, ako vysvetľovať miliónové platby v hotovosti ,dobou kešu'. Ministerstvo žiadnu kontrolu faktúr nerobilo,“ konštatovala organizácia Transparency International Slovensko, ktorá si dokument vypýtala cez infozákon.

Do médií sa tiež dostali faktúry, ktoré platila KTAG za služby v čase oficiálnej kampane. Faktúry sú spolu na sumy 268-tisíc eur a limit na obe kolá kampane bol 265¤550 eur. Sporné majú byť aj ďalšie výdavky na kampaň a suma, o ktorú by podľa podozrení mal byť presiahnutý limit, tak môže byť aj vyššia. Kiska povedal, že minul na propagáciu až 1,3 milióna eur. Zároveň však tvrdí, že väčšinu peňazí minul mimo oficiálnej kampane a do limitu sa zmestil.

Poslanci majú na kauzu rôzne pohľady

Poslanec Dušan Jarjabek zo Smeru hovorí, že prezident od začiatku klame o financovaní svojej kampane, „ako hovoria Česi, jak když tiskne". „To znamená, že pán prezident by asi najlepšie urobil, keby sa čím skôr vzdal mandátu, aby sme zabudli na tieto veci, lebo je to hanba. On nemôže hrať Winnetoua celý život, kladného hrdinu a potom vychádzajú takéto veci na svetlo Božie. Isté veci si neustrážil. Nebavme sa o tom, či je to jeho vina, on je za to zodpovedný. Zatĺkal ako malý chlapec na strednej škole. Čím skôr odíde, tým lepšie v rámci svojej reputácie urobí,“ myslí si Jarjabek.

Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška povedal, že sa nechce vyjadrovať k tomu, či by sa mal prezident vzdať funkcie, lebo nepozná skutkový stav. „Parlamentný výbor sa zaoberá podnetmi občanov, ktoré naznačovali, že niečo pri financovaní prezidentskej kampane nebolo tak, ako sa deklarovalo. Otázkou je, čo všetko dokáže finančný úrad po rokoch zistiť. Objektívne sa treba usilovať o to, ak došlo k pochybeniam, aby sa to verifikovalo a pochybenia sa odstránili,“ uviedol Paška.

Nezaradený poslanec a bývalý šéf výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Martin Poliačik hovorí, že opravné daňové priznania prezidenta boli reakciou na kontroly daniarov a nemalo na to vplyv medializovanie kauzy. „Problém vidím v tom, že ľudia, ktorí prezidentovi kampaň robili, nedomysleli niektoré procesy do konca a boli pri účtovníctve kreatívnejší, než by sa patrilo. V momente, keď boli tieto nedostatky v účtovníctve odhalené kontrolou, tak je jednoznačné, že bola snaha okamžite zjednať nápravu. Nemyslím si, že to bolo výsledkom medializácie,“ povedal Poliačik.