Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej okrem politických zmien, ktoré priniesli rekonštrukciu vlády, zatriasla aj Policajným zborom. Na jeho čele skončil historicky najdlhšie slúžiaci prezident Tibor Gašpar. Nová ministerka vnútra Denisa Saková (Smer) v stredu po viac ako mesiaci našla náhradu v doterajšom šéfovi policajnej inšpekcie Milanovi Lučanskom. Saková od neho očakáva najmä zvýšenie dôveryhodnosti polície či skrátenie doby trestného konania.
Lučanský dočasnosť svojej pozície chápe. „Toto je obdobie, keď celá verejnosť volá po zmene policajného prezidenta. Mojou úlohou je, aby som previedol Policajný zbor týmto obdobím,“ vysvetlil. Nový spôsob voľby šéfa policajtov musí ešte schváliť vláda a následne aj parlament.
Podľa predsedu policajných odborov Mariána Magdoška Lučanský v rámci boja s organizovaným zločinom odviedol kus roboty a policajti o tom vedia. „Je to policajt, ktorý si nejakým kariérnym postupom prešiel, a aj preto, čo má za sebou, by mal byť policajtmi akceptovaný. Bavíme sa stále o dočasnom prezidentovi a na nejaké systémové zmeny ani čas mať nebude,“ myslí si Magdoško.
Ak by sa Lučanský rozhodol pre zásadné personálne zásahy, nebolo by to šťastné riešenie. „Ak je niekto menovaný do funkcie dočasne, a potom príde iný, kto si opäť niečo zmení na svoj obraz, tak to je destabilizácia Policajného zboru,“ povedal šéf kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó s tým, že toto platí aj v iných zamestnaniach.
Zmeny potrebuje aj NAKA
Viac ako meno prezidenta či iných funkcionárov, imidž a dôveryhodnosť polície stojí na jednej jej zložke Národnej kriminálnej agentúre (NAKA). Pod ňu spadajú protizločinecká, protiteroristická, protidrogová, protikorupčná, spravodajská a jednotka finančnej polície. Z tohto hľadiska sa polícia podľa Petra Vačoka, advokáta a bývalého policajného vyšetrovateľa, nehýbe dopredu. "Momentálne je úplne jedno, kto bude vo funkcii policajného prezidenta.
Zastávam názor, že trestné konanie je na úrovni 50. rokov minulého storočia. Orgány činné v trestnom konaní stratili samostatnosť, pretože boli zlúčené a podriadené pod kriminálnu políciu," vysvetlil Vačok. Kriminálna polícia má podľa neho niektoré kompetencie, ktoré by mali patriť súdnej moci. „Tento systém nedáva záruky objektívneho vyšetrovania trestných vecí,“ mieni advokát.
To, že Lučanský alebo jeho nástupca, by sa mal viac venovať NAKA, si myslí aj advokát a bývalý prokurátor Ladislav Kuruc. Podľa neho je agentúra príliš nekoncepčná. „Jej príslušnosť je daná vágne, môžu zobrať čokoľvek aj čokoľvek odmietnuť,“ reagoval Kuruc. V praxi to funguje tak, že napríklad okresným policajtom vezme NAKA prípad, ktorý začali vyšetrovať. NAKA podľa Kuruca disponuje neobmedzenými možnosťami, čo môže viesť k uzurpácii moci. Advokát pripomenul, že v minulosti takto pracoval odbor proti organizovanému zločinu, ktorý vznikol v roku 2004. „Mal vyšetrovať kauzy z Mečiarovej éry. Tie však zasahovali do vtedajšej vládnej koalície a tak ho zrušili,“ povedal Kuruc.
Okrem NAKA sa podľa Kuruca treba pozrieť aj na krajské riaditeľstvá. „Neviem, či vôbec niečo vyšetrujú a či tam niečo funguje,“ dodal s tým, že by viac právomoci presunul na krajské úrady vyšetrovania.
Práve trestnú agendu bude mať na starosti prvá viceprezidentka Policajného zboru Jana Maškarová. Od minulého februára bola zástupkyňou riaditeľa Národnej protizločineckej jednotky NAKA. Teraz do jej právomocí spadá všeobecná kriminalita, to znamená všetky úrady kriminálnej polície na okresnej a krajskej úrovni, ale len na metodicko-analyticko kontrolnej rovine. Bude teda riadiť policajtov bez uniformy, ako sú napríklad vyšetrovatelia a operatívci.
Odchádzajúci prezident Tibor Gašpar sa o jej odbornosť a profesionalitu neobáva. „Poznám ju len z pracovných kontaktov a je to absolútna odborníčka pre trestné konanie. Po dlhej dobe bude prvý viceprezident aj vyšetrovateľ, a to môže mať dobrý vplyv na to, že sa v trestnom konaní podarí urobiť nejaké prospešné zmeny zákona,“ zhodnotil pre Pravdu Gašpar.
Meno šéfa policajnej inšpekcie nepadlo
Po Ľubomírovi Ábelovi, ktorý z postu viceprezidenta po ôsmich rokoch odchádza o mesiac do dôchodku, preberie agendu doterajší zástupca trnavského krajského riaditeľa Róbert Bozalka. Na Prezídiu Policajného zboru bude v jeho správe väčšina uniformovaných policajtov, teda poriadková, dopravná a železničná polícia, kynológia a tiež úrad cudzineckej a hraničnej polície.
Jediným zostávajúcim členom vedenia prezídia je Martin Krčmárik, ktorý svoju funkciu zastáva od ostatného augusta. V kompetencii má podporu výkonu služby. To sú útvary, ktoré zabezpečujú správu informačných systémov, inovácie či akvizície. Krčmárik riadi ľudí, ktorí pripravujú výcvik policajtov či vývoj a správu používaných technických prostriedkov, ako napríklad kasry, kamery v policajných autách, alkomery, rýchlomery a ďalšie obslužné úlohy, ktoré podporujú výkon služby.
Kto však nahradí Lučanského na čele policajnej inšpekcie, ministerstvo vnútra zatiaľ nevie povedať. Nevie to ani odchádzajúci policajný šéf Gašpar, ktorý pripomenul, že toto menovanie je v právomoci ministerky. „Ja som nebol ani pri personálnych rozhovoroch s kandidátmi na funkciu policajného prezidenta, ktoré ministerka robila. Myslím si, že to bude niekto z terajších funkcionárov, ktorí na tomto úrade pôsobia, alebo niekto z tých vyšších pozícií, ak máme dodržať kariérny postup a nevyťahovať nejakého policajta z obvodného oddelenia,“ odhadol Gašpar.
Podľa neho v štátnej správe na nejaké výnimky ako Národný kontrolný úrad či Úrad pre verejného obstarávanie nebol lepší kontrolný orgán. „Veď to je polícia v polícii. Myslíte si, že bežní policajti majú policajtov z inšpekcie radi?“ pýta sa Gašpar.
Novela zákon o Policajnom zbore, ktorý rieši výber a vymenovanie policajného prezidenta, sa dotkne aj šéfa policajnej inšpekcie. Ten má po novom vzísť z výberového konania a menovať ho namiesto ministra vnútra bude vláda. Zákon je už v parlamente.