V polovici marca prešlo viac ako 42-tisíc študentov prvou polovicou skúšky dospelosti. Najlepšie vedomosti tento rok žiaci preukázali pri maturite z matematiky, kde priemerná úspešnosť dosiahla 57 percent. Ide pritom o viac ako desaťpercentné zlepšenie. „Je to veľmi potešiteľný trend,“ zhodnotila ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS).
Za pozitívny označila aj fakt, že sa zvýšil počet žiakov, ktorí si dobrovoľnú maturitu z matematiky vybrali. „V minulom roku z nej maturovalo spolu 4 621 žiakov, v tomto roku už 5 422,“ spresnila Lubyová. Dôvodom je podľa nej aj vytrvalá kampaň ministerstva zameraná na zdôraznenie dôležitosti matematiky a celkovo výučby technických vied. „Čoraz viac študentov si tiež uvedomuje, že ide o predmet, ktorý sa prelína všetkými profesiami,“ dodala Lubyová.
Rozdiely medzi krajmi vidíme len v úrovni ovládania cudzích jazykov, nie však v slovenčine a matematike, čo je pozitívny trend, pretože ide o hlavné všeobecnovzdelávacie predmety.Riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská
Mierne zhoršenie zaznamenali maturanti pri slovenčine a v cudzích jazykoch. Vlani bola priemerná úspešnosť maturantov v teste zo slovenského jazyka a literatúry v rámci externej časti takmer 58 percent, tento rok to bolo o tri percentá menej. Najlepšie výsledky dosiahli v gramatike, teda v jazykovej časti. Horšie dopadla literatúra a najmä čítanie s porozumením. Žiaci gymnázií zároveň dosiahli vyššiu úspešnosť v porovnaní so žiakmi stredných odborných škôl a konzervatórií.
Slabšie výsledky dosiahli študenti aj v angličtine. Priemerná úspešnosť testu na nižšej úrovni, B1, bola takmer 54 percent. Minulý rok dosiahli žiaci 57 percent. Menej sa darilo aj študentov maturujúcim z angličtiny na vyššej úrovni, B2, kde priemerne získali 63 percent. Oproti minulému roku ide o päťpercentné zhoršenie. Najlepšie výsledky dosiahli žiaci v časti počúvanie a čítanie s porozumením. Najmenej bodov získali, ako aj po minulé roky, v časti gramatika a lexika.
Foto: TASR, Marko Erd
Rozdiely medzi krajmi
Riaditeľku Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romanu Kanovskú výsledky neprekvapili. „Skôr ide o potvrdzovanie trendov, napríklad sa opätovne ukázali pri slovenčine významne horšie výsledky na stredných odborných školách oproti gymnáziám,“ zhodnotila riaditeľka. Kým gymnazisti dosiahli 66-percentnú úspešnosť, žiaci zo stredných odborných škôl takmer o 18 percent nižšiu.
„Rozdiely medzi krajmi vidíme len v úrovni ovládania cudzích jazykov, nie však v slovenčine a matematike, čo je pozitívny trend, pretože ide o hlavné všeobecnovzdelávacie predmety,“ sumarizuje Kanovská. Lepší výsledok z matematiky podľa nej môže súvisieť so šikovnosťou tohtoročných maturantov. „Zrejme ide v priemere o šikovnejších žiakov, ako to bolo minulý rok, alebo sa lepšie na túto skúšku pripravili. Máme totiž lepšie štatistiky aj v počte žiakov, ktorí z matematiky externý test nezvládli,“ dodala Kanovská.
Vybrané výsledky maturít
| predmet | priemerná úspešnosť | úspešnosť gymnazistov | úspešnosť žiakov SOŠ a konzervatórií |
|---|---|---|---|
| slovenský jazyk a literatúra | 54,7% | 66,2% | 48,3% |
| matematika | 57,0% | 63,7% | 38,2% |
Učiteľov matematiky výsledok maturantov potešil. „Myslím si, že sa čoraz viac prejavuje špecializácia, teda, že na maturitu z matematiky idú naozaj tie deti, ktoré majú k predmetu vzťah a chcú možno s ňou pracovať. Určite je to iné, ako keď deti k tejto maturite nútili,“ mieni Pavol Tedla, matematikár z Gymnázia Bilíkova v Bratislave. Podľa neho za zlepšením stojí aj väčšia snaha pedagógov.
„Nie je učiteľ ako učiteľ, takže si myslím, že sa zlepšila aj osobná príprava vyučujúcich, a to sa potom odzrkadlí,“ dodal Tedla. Cestou k zlepšeniu je podľa neho práve lepšia motivácia učiteľa. „Matematiku treba aspoň personálne posilniť a viesť učiteľov k väčšiemu nasadeniu, keďže to nejde posilnením počtom hodín, z ktorých nás stále vytláčajú jazyky,“ zdôrazňuje matematikár.
Problémom sústredenie sa
Mierne zhoršenie maturantov zo slovenského jazyka nevnímajú slovenčinári dramaticky. „Zadania sú každý rok porovnateľne náročné, ale niekedy stačí, že je z pozitívnej otázky vytvorená negatívna, a aj to môže ovplyvniť úspešnosť žiaka,“ zhodnotila Erika Melichová, slovenčinárka a riaditeľka Súkromnej strednej odbornej školy veterinárnej v Bratislave. Problémom je preto podľa nej najmä klesajúca sústredenosť detí. „Koncentrácia žiakov je z roka na rok slabšia a je veľmi rozptýlená,“ vysvetlila Melichová.
Vybrané výsledky maturít
| predmet | priemerná úspešnosť (úroveň) |
|---|---|
| anglický jazyk | 53,9 % (B1) |
| 63,4% (B2) | |
| 66,8% (C1) | |
| nemecký jazyk | 39,4 % (B1) |
| 62,0% (B2) | |
| 50,0% (C1) | |
| ruský jazyk | 51,2% (B1) |
| 54,6% (B2) | |
| 48,2% (C1) |
Žiaci sú zvyknutí na čítanie krátkych útržkových textov. „Pre deti je čoraz väčší problém sústrediť sa na dlhé texty a vybrať si z nich to najdôležitejšie,“ upozornila riaditeľka. Za zhoršeným výsledkom podľa nej stojí aj nezáujem detí čítať či chýbajúca motivácia k spoznávaniu rodnej reči. „Najmä na stredných odborných školách je slovenčina pre žiakov niečo, čo musia,“ priblížila Melichová.
Žiaci písomne maturovali z vyučovacieho jazyka, teda zo slovenčiny, maďarčiny či ukrajinčiny. Skúška pozostávala z testu a zo slohovej písomnej práce na vybranú tému. Stredoškoláci tiež povinne dokazovali vedomosti z cudzieho jazyka. Na výber boli anglický, nemecký, ruský, francúzsky, španielsky a taliansky jazyk. Gymnazisti povinne maturovali z cudzieho jazyka na vyššej obťažnosti, teda na úrovni B2. Žiaci SOŠ a konzervatórií si mohli vybrať medzi úrovňami B1 a B2. Ako voliteľný predmet si mohli napísať test z matematiky. V uplynulých dňoch študenti absolvovali ústne maturitné skúšky.