"Ide o dlhodobý proces. Momentálne sa vyjasňujú pravidlá, na základe akých procesov sa budú nominovať kandidáti, a potom v priebehu jesene sa zrejme na dvoch kongresoch uskutoční posúdenie kandidátov, ktorí predložia svoje vízie o EÚ,“ povedal Šefčovič.
"Nemyslím si, že by bol úplne bez šance. Nie to však veľká šanca,“ reagoval na možnú Šefčovičovu kandidatúru Vladimir Bartovic, riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku – EUROPEUM v Prahe. "Nevýhodou je, že nie je politik. Na pozíciu predsedu EK smerujú expremiéri či aspoň bývalí ministri zahraničných vecí. Ale môže to byť aj výhoda, najmä to, že nie je spojený priamo so Smerom, ktorý nemá momentálne najlepšiu povesť medzi európsku socialistami. Šefčovič má tiež veľmi dôkladnú znalosť Európskej únie a je z malej členskej krajiny, ktoré ešte nemala v rámci únie žiadnu významnú pozíciu,“ povedal pre Pravdu Bartovic.
Iniciatíva Čechov
Šefčovič sa v pondelok v Bratislave zúčastnil na Európskom jadrovom fóre a stretol sa tiež so zástupcami sociálnodemokratických strán z krajín visegrádskej štvorky a Bulharska.
Návrh Šefčoviča ako kandidáta na predsedu EK bol iniciatívou českej delegácie. Je však jasné, že len so strednou a s východnou Európou nevystačí. V tejto o oblasti majú socialisti pomerne slabé postavenie. "Určite sa budem uchádzať o podporu sociálnodemokratických strán vo všetkých krajinách EÚ a urobím maximum pre to, aby som využil tento proces a do témy budúceho pôsobenia Európskej komisie vniesol otázky, ktoré považujem za kľúčové pre úspešné fungovanie EÚ v budúcom desaťročí,“ citovala TASR podpredsedu Európskej komisie.
Generálny manažér Smeru Viktor Stromček pre TASR potvrdil, že strana navrhne Šefčoviča ako kandidáta socialistov na pozíciu predsedu EK.
Ako prebehne voľba?
Zatiaľ však nie je jasné ani to, ako budú nového predsedu eurokomisie vyberať. V roku 2014 fungoval princíp takzvaných spiztenkandidátov. Európske strany si do volieb do europarlamentu vybrali jedného lídra. Ten bol zároveň ich kandidátom na predsedu EK. Keďže po voľbách boli najsilnejšou stranou ľudovci, kreslo šéfa eurokomisie pripadlo ich nominantovi Junckerovi. Teraz nie je úplne isté, aký systém EÚ zvolí. Predsedu EK však musí odobriť Európska rada, teda zástupcovia členských štátov. Európsky parlament sa prikláňa k zachovaniu spitzenkandidátov. Viaceré členské štáty únie vrátane Slovenska však majú pochybnosti. Tie v máji zazneli aj z úst českého premiéra v demisii Andreja Babiša na bratislavskej konferencii GLOBSEC 2018. Na druhej strane slovenský predseda vlády Peter Pellegrini uviedol, že ak budú spitzenkandidáti zo Slovenska či z Česka, tak by nebol proti.
"Považujeme za dôležité, aby sa o tomto koncepte viedla hĺbková diskusia na úrovni EÚ. Pre Slovensko je kľúčové, aby boli pri obsadzovaní najvyšších postov dodržané duch a litera európskych zmlúv, a to vrátane obsadzovania takej dôležitej funkcie, akou je predseda Európskej komisie. Spôsob obsadzovania funkcie predsedu EK musí byť uskutočnený tak, aby bola Európska komisia silná a nezávislá, a to v rovnakej miere voči členským krajinám, ako aj voči Európskemu parlamentu,“ uviedol pre Pravdu Peter Susko, hovorca ministerstva zahraničných vecí.
Úniu čakajú veľké zmeny
Na budúci rok sa bude po voľbách do europarlamentu meniť v únii takmer všetko. Rozdelenie funkcií bude závisieť aj od toho, aké silné budú európske strany. Očakáva sa, že ľudovci a socialisti sa oslabia a viac by sa mohli presadiť populisti. Centristická pravica a ľavica však takmer určite zostanú na pozíciách najsilnejších politických skupín.
"Výber šéfa EK sa, samozrejme, nebude odohrávať vo vzduchoprázdne. Budú ho ovplyvňovať ďalšie úvahy, kto obsadí post predsedu Európskej rady či kto povedie diplomaciu únie,“ uviedla pre Pravda Zuzana Gabrižová, šéfredaktora portálu Euractiv. "Obsadenie postov sa riadilo snahou zachovať rovnováhu, najmä medzi socialistami a pravicou. Je to otvorená situácia. V konečnom dôsledku možno ani nebude záležať veľmi na tom, či sa zopakuje proces výberu spitzenkandidátov, alebo nie. Európske politické strany sa o tom musia rozprávať. Asi sa vyprofiluje možno aj skupina kandidátov, ktorí budú súčasťou až akéhosi obchodovania o tom, kto čo dostane,“ pripomenula Gabrižová.
V socialistickom tábore sa špekuluje, že o post predsedu EK by mohol mať záujem francúzsky eurokomisár Pierre Moscovici. Ľudovci zase hovoria o súčasnom vyjednávačovi o brexite Michelovi Barnierovi, ktorý je tiež Francúz. Z ďalších mien sa spomína liberálna eurokomisárka Margrethe Vestagerová, holandský premiér Mark Rutte či litovská prezidentka Dalia Grybauskaite.