Sklamaní učitelia vyzývajú Lubyovú, aby konala

Pred dvoma týždňami hovorila ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) o svojej reforme, ktorá obsahuje 150 konkrétnych opatreniach na zlepšenie školstva za deväť miliárd eur. Na rokovanie vlády ju dala v stredu, čím učiteľov roky čakajúcich na zásadné zmeny sklamala. Jej dokument nepriniesol konkrétnu víziu školstva na budúcich desať rokov, ako pôvodne avizovala. Učiteľská verejnosť ju vyzýva k činom.

06.06.2018 15:02 , aktualizované: 19:37
Bratislava, vláda, schôdza, Martina Lubyová Foto: ,
Na snímke ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová počas brífingu s novinármi 6. júna 2018 v Bratislave.
debata (40)

Materiál s názvom Národný program rozvoja vzdelávania a výchovy na roky 2018 – 2027, ktorý má určovať smerovanie školstva, vzala vláda na vedomie. „Naším zámerom je najmä podporiť inkluzívnosť školského systému, zlepšiť jeho kvalitu, a zmodernizovať ho,“ zhrnula po rokovaní kabinetu ministerka.

Pripomienky mali rezorty financií, vnútra a práce. Aké, to Lubyová nespresnila. „Dokument ešte lepšie dopracujeme a skontrolujeme, či ho máme v súlade s metodikou, tak aby všetky dlhodobé štátne stratégie boli navzájom súdržné,“ vysvetlila Lubyová s tým, že v priebehu týždňa – dvoch by mal byť pripravený finálny materiál.

Národný program tvorí päť kapitol, z ktorých sa väčšina venuje analýze aktuálneho stavu školstva. Obsahuje tri strategické ciele a desať čiastkových cieľov, päť pre regionálne a päť pre vysoké školstvo, ktoré sú opísané všeobecne. Základné a stredné školy majú poskytovať kvalitnú výchovu a vzdelávanie, adekvátne postavenie a ocenenie učiteľov a tvoriť základ osobného rastu detí. Vysoké školy sa zas majú priblížiť k medzinárodným štandardom, byť dostupné pre všetkých záujemcov či výrazne prispieť k rozvoju národného hospodárstva a spoločnosti krajiny.

Konkrétnejšie opatrenia rozpracovalo ministerstvo v prílohe, ktorú tvorilo 105 opatrení. Po pripomienkách z ministerstiev ju rezort školstva včera náhle stiahol. Dopracovať materiál majú tri odborné skupiny. Denníku Pravda sa ho podarilo prezrieť, kým bol na webe vlády dostupný. Obsahuje zavedenie povinnného roka v škôlke, rast platov učiteľov, aj tých začínajúcich či otvorenie trhu s učebnicami. V pláne je aj spájanie študijných odborov na vysokých školách alebo ich prísnejšia akreditácia.

Väčšina toho, čo predstavila Lubyová, sa týka prípravnej fázy, teda zberu a analýzy údajov, zostavenia pracovných a stálych pracovných skupín.

„Rád by som zhodnotil výsledok snaženia ministerstva, ale, žiaľ, stále nemáme akčný plán, stále nepoznáme nič konkrétne, nemám sa k čomu vyjadriť,“ reagoval Milan Ftáčnik, jeden z autorov reformy Lubyovej predchodcu, ktorú ministerka odmietla. Predpokladá, že k stiahnutiu dokumentu s opatreniami prišlo po závažných pripomienkách. „Zrejme na vláde odznelo niečo, čo ministerku donútilo takto konať,“ mieni Ftáčnik. Doplnil, že verejnosť sa nemala o zámeroch dozvedieť až v čase, keď o nich mala rokovať vláda.

Učitelia sú nejasným dokumentom sklamaní. „Mnoho opatrení je nelegislatívnych, a hoci sú dobré, akú máme záruku, že sa nakoniec s dokumentom stotožní aj ďalšia vláda?“ pýta sa podpredsedníčka Združenia základných škôl Eva Tchuríková. Pripomenula, že niektoré zmeny sú naformulované vágne a už to, že ich treba dopracovať, podľa nej len spôsobí ďalšie čakanie. „Už tých analýz, vízií a pracovných skupín bolo dosť, treba aj konať,“ hovorí Tchuríková.

„Všetky opatrenia na dva roky sú nelegislatívne. Okrem už schválených 30 miliónov eur na rekonštrukciu vysokoškolských internátov a dlho plánovaného navýšenia platov učiteľov až v roku 2019, ministerstvo neráta s nijakou významnejšou investíciou do vzdelávania,“ konštatovala Saskia Repčíková, prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení.

Repčíková upozornila, že rezort neplánuje pružnejšiu organizáciu tried a vyučovania, nedáva väčšiu autonómnosť dobrým školám, neumožňuje rýchlejšie schvaľovanie nových kapacít materských a základných škôl. „Odporúčame umožniť školám, aby realizovali to, na čo majú kapacity, dobrú vôľu a podmienky bez toho, aby čakali na oficiálne zavedenie niektorých opatrení v roku 2022, napríklad upraviť si školský vzdelávací program a učebné obsahy,“ navrhuje Repčíková.

Predsedovi Asociácií štátnych gymnázií Jozefovi Škorupovi sa zas nepozdáva fakt, že reforma mieša problémy, ktoré sa dajú vyriešiť operatívne s tými, na ktoré je potrebná široká spoločenská zhoda. „Vedľa seba tak obrazne riešime systém financovania a školské autobusy,“ konštatoval Škorupa.

Rektor Technickej univerzity v Košiciach Stanislav Kmeť zase verí, že sa expertom nakoniec podarí stanoviť odborný akčný plán. „Sú tam takí odborníci, ktorí dosiahnu konkrétne výsledky, jasné ciele a formulácie,“ mieni Kmeť.

Ciele reformy sú podľa politologičky Viery Žuborovej nastavené vágne a veľa vecí nie je vysvetlených. Upozornila, že otázne je aj to, ako ministerka ošetrí, aby tieto zmeny neboli zmietnuté zo stola ďalšou vládou.

Žuborová ocenila jasnú orientáciu budúcnosti školstva smerom k fínskemu modelu, ktorý je zameraný na inklúziu. Snaha o inkluzívnosť nie je však podľa nej dotiahnutá do konca. „Inklúzia sa totiž týka aj žiakov, ktorí prídu na Slovensko v rámci utečeneckej či ekonomickej migrácie, a to v dokumente napríklad riešené nie je vôbec,“ poznamenala odborníčka, ktorá dodala, že zavedenie inklúzie nie je len otázkou peňazí. „Na Slovensku máme mnoho pedagógov, ktorí sa veľmi kriticky stavajú napríklad k otázke migrácie,“ priblížila Žuborová. Podľa nej technicky môžeme fínsky model prijať, obáva sa však, že reforma bude fungovať len naoko.

O tom, že fínsky model je pre Slovensko nereálny, hovorili aj iní odborníci. Zhodujú sa, že ide o systém, na ktorom Fíni pracovali 40 rokov a je súčasťou ich kultúrneho pozadia. Problémom je aj fakt, že pod pojmom inklúzia rozumieme niečo iné ako Európska únia. Nejde totiž len o deti z marginalizovaných skupín, ale aj o talentovaných žiakov, ktorí sa vzdelávajú v jednom prúde. Slovenské školy tiež nie sú na rozdiel od fínskych založené na individualizme, ale vnímajú žiakov cez triedy a komunity.

Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

40 debata chyba
Viac na túto tému: #reforma školstva #Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania #Martina Lubyová