Hasiči, záchranári aj policajti mali plné ruky práce nielen v Bratislave, ale aj v Nitre, Dunajskej Strede či na Záhorí. „Počas stredy bolo na operačné stredisko prijatých takmer 1¤200 hovorov, z toho 764 v Bratislavskom kraji,“ povedala hovorkyňa hasičov Zuzana Farkasová. V súvislosti s prívalovým dažďom hasiči najčastejšie odčerpávali vodu zo zatopených priestorov a ciest a odstraňovali popadané stromy. Celkovo zasahovali pri 350 udalostiach. Pomáhalo aj 70 dobrovoľníkov.
Voda v Bratislave nestíhala odtekať a vylievala sa na cesty. Hladina sa zvyšovala, vytvárala potoky a jazerá na nižšie položených úsekoch ciest a chodníkov. Jej hĺbka dosahovala pol metra a miestami aj viac. Hromadná doprava v hlavnom meste úplne skolabovala. Električkové trate boli neprejazdné, pretože zatopilo koľajnice. Niektoré časti mesta polícia uzatvorila, takže nepremávali ani autobusy. Autá preplnili viaceré križovatky.
Dážď zaplavil aj priestory Univerzitnej nemocnice v Ružinove. Podľa hovorkyne Evy Kliskej voda obmedzila prevádzku výťahov. Hasiči ju odčerpávali ešte vo štvrtok poobede. „Zdravotná starostlivosť je, samozrejme, zabezpečená, pacienti, ktorí si vyžadujú akútnu hospitalizáciu, sú zatiaľ odkláňaní do nemocníc na Kramároch a v Petržalke,“ povedala Kliská.
Nemocnica Ružinov už prijíma akútnych pacientov
Bratislavská Nemocnica Ružinov opäť prijíma akútnych pacientov na hospitalizácie, ktorých v stredu (6.6.) v súvislosti s prívalovým dažďom v hlavnom meste odkláňali do ostatných nemocníc patriacich pod Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB), potvrdila hovorkyňa zariadenia Eva Kliská.
„Odklon pacientov bol zrušený, Nemocnica Ružinov funguje v plnej prevádzke,“ uviedla Kliská.
Aj pohotovostné zložky magistrátu Bratislavy podľa hovorkyne Zuzany Onufer okamžite prijali opatrenia a začali odčerpávať vodu z podchodov a najproblémovejších úsekov ciest. „Zároveň prečisťovali kanalizačné vpusty upchaté od nečistôt, ktoré voda stiahla so sebou. Pracovníci do neskorých nočných hodín odstraňovali bahno a blato z komunikácií, pričom veľkým problémom boli vodou vyrazené kanalizačné poklopy,“ uviedla Onufer. Najproblémovejšie úseky boli podľa nej v lokalitách Pionierska, Račianska, Ružinovská, Gagarinova, Bajkalská, Záhradnícka a ďalšie, kde hlavné mesto v spolupráci s hasičmi zabezpečovalo odsávanie vody.
Hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Ján Pálffy vysvetľuje, prečo kanalizácie nestíhali vodu odplaviť. Ich rozmery totiž určuje norma. „Na také extrémne množstvo zrážok, aké spadlo v stredu, kanalizačná sieť nie je dimenzovaná,“ povedal. Do kanalizácie podľa neho steká dažďová voda zo spevnených plôch, napríklad parkovísk, aj z nespevnených, teda zelených častí spolu s nánosmi, čo môže spôsobiť upchatie. „Preto je potrebné realizovať opatrenia, ktoré nebudú zvyšovať celkové množstvo odkanalizovanej dažďovej vody, napríklad pri budovaní parkovísk a podobne, ale umožnia vsakovanie dažďovej vody do podložia priamo na mieste,“ poznamenal.
Búrka spôsobila komplikácie aj na letisku v Bratislave. Od 17. do 19. hodiny bolo pozastavené odbavovanie pasažierov, zrušili jeden let, niektoré odkláňali, viaceré meškali. „Pre búrku bol let z Bruselu odklonený do Brna a plánovaný odlet do Londýna bol zrušený,“ povedala hovorkyňa letiska Veronika Ševčíková. Viaceré lety mali podľa nej meškanie, z Bologne a Prahy a rovnako aj odlety do Bologne a Košíc mali oneskorenie o 1,5 hodiny.
Okrem Bratislavy voda výrazne vyčíňala najmä v okolí Nitry. V Trnavskom kraji zasahovali hasiči najčastejšie v Dunajskej Strede. Primátor Zoltán Hájos v stredu dokonca vyhlásil v meste výnimočný stav. V Dunajskostredskom okrese pritom zasahovalo až 30 profesionálnych hasičov a 50 dobrovoľníkov. Zasahovali tiež v Senici, Skalici, Hlohovci a Galante. Katastrofálnu situáciu zažili obyvatelia obce Cabaj-Čápor, ktorou sa prehnalo silné krupobitie. Starosta Jozef Ligač uviedol, že ľad našťastie obývanú časť nezasiahol. Išlo to okrajom medzi katastrom Cabaja, Svätoplukova, Mojmíroviec a Veľkej Doliny, smerom na Močenok. Približne za 40 minút spadlo zhruba 50 milimetrov zrážok.
Foto: Tomáš Varga, Nitralive.sk
Ministerstvo pôdohospodárstva upozorňuje, že stredajšie záplavy sú spôsobené najmä pribúdaním betónu na úkor zelene. V zastavaných územiach chýba práca s dažďovou vodou, ktorá odchádza do kanalizácií. „Ak chceme mať v mestách príjemné životné prostredie, je potrebné zastaviť úbytok zelene a premyslene budovať prvky zelenej infraštruktúry,“ uviedla ministerka Gabriela Matečná. Znamená to podľa nej viac trávnikov a parkov, zelených striech, fontán, jazierok, nádrží či živých plotov. Regiónom už v tomto smere agrorezort podáva pomocnú ruku a na zelenú infraštruktúru vyčlenil 33 miliónov eur.
Aj poisťovne majú plné ruky práce. „Hneď ráno po dažďoch a krupobití nám klienti hlásili vyše 150 škôd na privátnom majetku a dve desiatky poškodených vozidiel,“ povedala Helena Kanderková, špecialistka externej komunikácie Allianz – Slovenská poisťovňa. Ide podľa nej o zatečené priestory rodinných domov, zaplavené pivnice a garáže. Najviac hlásení podľa nej prichádza z Bratislavy, Dunajskej Stredy, Malaciek a Nitry, kde škody spôsobilo aj silné krupobitie a blesky. Klientom odporúčajú, aby škody hlásili prostredníctvom ich webovej stránky.
Kanderková uvádza, že škody na dome či byte a ich zariadení si môžu uplatniť z poistenia nehnuteľnosti a domácnosti. Škody na vozidle zas kryje havarijné poistenie – riziko živelná udalosť, ktoré je už v základnom balíku havarijného poistenia auta. „V rámci poistenia je škoda krytá, či už išlo o zatopenie či zatečenie vozidla v garáži, v obchodnom centre, alebo počas presunu na zaplavených uliciach,“ povedala.
Po zdokumentovaní škody (vyhotovením fotografií, videí) môžu ľudia začať s odstraňovaním škody, napr. odčerpávaním vody, sušením pivnice, domu či vozidla, aby sa zabránilo vzniku väčšej škody alebo z hygienických dôvodov.
Voda ničila aj zabíjala
- V júli 1997 zaplavilo na Slovensku 2 450 domov a bytových priestorov. Priamo postihnutých bolo až desaťtisíc ľudí. Voda zaliala 35-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a spôsobila škody za 82,4 milióna eur.
- V júli 1998 voda brala aj ľudské životy. V obci Jarovnice zahynulo pri záplavách 50 ľudí. Rozvodnená rieka Svinka zničila rómsku osadu. Prietrž mračien trvala dve hodiny a prívalové vlny potokov zasiahli niekoľko obcí.
- V júni 1999 veľká voda v Žilinskom kraji spôsobila škody za 1,3 milióna eur. Najviac ničila v obciach Stráža, Terchová, Varín, Dolná Tižina a Krasňany. Zaplavilo 291 pivníc a suterénov. Voda zasiahla aj časť Prievidze, okres Levice, štyri okresy Banskobystrického kraja, kde tiež vyčíslili škody na 1,3 milióna eur.
- V júli 2001 si povodeň vyžiadala život muža z obce Jarabina, zasiahol ho elektrický prúd v zatopenej pivnici. V Bardejovskom okrese vyčíslili škody na 1,6 milióna eur. V Stropkove a vo Svidníku voda zničila aj verejné vodovody.
- V auguste 2002 zasiahli záplavy celú strednú Európu. Najhoršia situácia u nás bola v bratislavských mestských častiach Devín a Devínska Nová Ves, ktoré zasiahol rozvodnený Dunaj. Škody vyčíslili na 49,4 milióna eur.
- V júli roku 2005 prietrž mračien spôsobila záplavy vo Vranovskom, v Prešovskom a Stropkovskom okrese. Strhlo cesty, mosty, vybrežili sa potoky. V Bystrom nad Topľou zaplavilo až dvesto domov a jednu rodinu museli evakuovať.
- V júli 2008 zomreli v rozvodnenej riečke v obci Čirč v Staroľubovnianskom okrese 41-ročný muž a jeho 33-ročná sestra. Nešlo však o náhlu prívalovú vlnu, ale o dlhodobé daždivé počasie, pri ktorom sa rozvodnilo viacero riek.
- V júni 2009 zasiahla silná búrka s krupobitím Myjavu a okolie. Rieka Myjava sa vyliala a zaplavila námestie, kultúrny dom, rodinné domy, pivnice, športový areál, veľké škody narobila najmä v miestnej časti Turá Lúka.
- V auguste v roku 2010 zasiahla blesková búrka s tisícročnou vodou Handlovú a okolie. Zobrala aj ľudský život. Zahynul muž, ktorého strhla rieka, keď sa snažil preparkovať auto. Bolo poškodených viac ako sto rodinných domov a tridsať kilometrov ciest, škody vyčíslili na 10,5 milióna eur. ™